5Oboer/118/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Rožňava, Janka Kráľa 3, 848 01 Rožňava 1, proti povinnému t. č. neexistujúci právny subjekt Ján Bordiga, nar. 19. júla 1958, zomr. 6. februára 2012, naposledy s miestom podnikania Mokrá Lúka 136, 050 01 Revúca, IČO: 17 131 570, o vymoženie pohľadávky 1 459,53 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom so sídlom Exekútorského úradu Rožňava, Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 251/99, o dovolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 6. februára 2013, č. k. 15CoE 213/2012-74, takto

rozhodol:

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a. Oprávnenému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Revúca uznesením zo 14. augusta 2012, č. k. 6Er 702/2008-59 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), nakoľko povinný zomrel. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Na odvolanie súdneho exekútora Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením zo dňa 6. februára 2013, č. k. 15CoE 213/2012-74 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že oprávneného zaviazal uložením povinnosti uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,99 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkom vo výške 52,99 EUR, ktoré posúdil ako nevyhnutné a účelne vynaložené v danej exekúcii v zmysle ust. § 14 ods. 2 a 3 a § 22 vyhlášky a § 196 Exekučného poriadku.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav (§ 243b ods. 2 O. s. p.). Dovolaním napadol uznesenie v časti určenia výšky trov exekúcie a domáhal sa priznania časti hotovýchvýdavkov, a to cestovných náhrad vo výške 21,91 EUR a náhrady za stratu času vo výške 3,20 EUR, ktoré mu neboli napadnutým uznesením priznané. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie sa podáva do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 1 a 2 O. s. p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. februára 2013. Lehota na podanie dovolania uplynula dovolateľovi 27. marca 2013. Obsah spisu svedčí o tom, že súdny exekútor podal dovolanie na poštovú prepravu 11. apríla 2013. Z toho vyplýva, že dovolanie bolo podané po uplynutí dovolacej lehoty.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd odmietol dovolanie súdneho exekútora ako oneskorene podané podľa § 243b ods. 5 prvá veta O. s. p. a § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. So zreteľom na aplikáciu týchto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku dovolací súd sa splnením ostatných podmienok dovolacieho konania nezaoberal.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo oprávnenému zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania oprávnenému nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.