UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: DAMS SLOVAKIA, spol. s. r. o., Široké 118, IČO: 31 707 017, zastúpený: JUDr. Alexej Přeček, advokát, Ostravská 626, Praha - Letňany, Česká republika, proti žalovanému: Inžinierske stavby, a. s., Priemyselná 7, Košice, IČO: 31 651 402, zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, Hlavná 70, Košice, o zaplatenie 351 233,98 eur (10 581 275,-- Sk), na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. októbra 2012, č. k. 4 Cb 1/2009-260, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 8. októbra 2012, č. k. 4 Cb 1/2009-260 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil konanie, vedeného pod sp. zn. 4 Cb 1/2009 o zaplatenie 351 233,98 eur (10 581 275,-- Sk) do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 113/1996.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca domáha zaplatenia sumy 351 233,98 eur. Súd zároveň poukázal na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a mal za to, že nakoľko na Krajskom súde v Košiciach prebieha konanie pod sp. zn. 6 Cb 113/1996, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, súd v súlade s ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 113/1996.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4 Cb 1/2009-260 podal žalovaný odvolanie.
Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O. s. p. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bližšie uviedol, že z odôvodnenia uznesenia sp. zn. 4 Cb 1/2009-260 zo dňa 8. októbra 2012 nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, resp. z odôvodnenia uznesenia vôbec nevyplýva, na základe akých skutočností dospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia vo vecivedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 113/1996. Zároveň namieta, že súd v odôvodnení vôbec neuviedol a ani inak neodôvodnil, ktorá otázka resp. skutočnosť sa rieši v konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Cb 113/1996, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že účastníci konania na pojednávaní dňa 8. októbra 2012 nenavrhli doplnenie dôkazov a v konaní boli vykonané všetky dôkazy na preukázanie relevantných skutočností, zároveň podľa jeho tvrdenia, počas konania nevyšli najavo iné než účastníkmi tvrdené skutočnosti, preto nie je daný dôvod na prerušenie konania.
Žalovaný má za to, že uznesenie sp. zn.: 4 Cb 1/2009-260 zo dňa 8. októbra 2012 nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, čím došlo v konaní postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a tým aj k porušeniu práva žalovaného a práv účastníkov konania na spravodlivý proces, zároveň absencia riadneho odôvodnenia spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia.
K dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. žalovaný uvádza, že k skutočnostiam na preukázanie liberačných dôvodov na strane žalovaného a námietkam k uplatneným nárokom žalobcu najmä námietke premlčania nárokov poukazuje na všetky doterajšie vyjadrenia a dôkazy v konaní. Podľa žalovaného, ak súd prvého stupňa zistil skutočnosti, ktoré mohli mať rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci a účastníkom konania neboli známe, mal súd povinnosť oznámiť ním zistené skutočnosti účastníkom konania, aby sa k nim mohli vyjadriť pred skončením dokazovania vo veci. Žalovaný tvrdí, že uznesenie je nepreskúmateľné a je postihnuté inou vodou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Obdo V 49/2003, ktorý v konaní predložil a z ktorého je zrejmé, že predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 119/1996 sú odlišné nároky, ktoré nemajú relevantný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.
K dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. žalovaný uvádza, že súd prvého stupňa na základe dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, ktoré boli predložené a vyšli najavo v konaní do ukončenia dokazovania, vec nesprávne právne posúdil, ak na relevantné skutkové zistenia nesprávne aplikoval právnu normu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. tým, že namiesto vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. nedôvodne prerušil konanie, a to až do rozhodnutia veci vedenej pod sp. zn. 6 Cb 113/1996 na Krajskom súde v Košiciach.
Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 Cb 1/2009-260 zo dňa 8. októbra 2012, ktorým Krajský súd v Košiciach prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cb 113/1996 ako nedôvodné zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že podal námietku vecnej a procesnej správnosti záverov Krajského súdu v Košiciach na prerušenie konania a k spoločnému prejednaniu s konaním sp. zn. 6 Cb 113/1996.
Podľa žalobcu je právnym titulom pre žalobu zmluva o dielo uzatvorená medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom č. 12/001/92 zo dňa 10. novembra 1993 v znení dodatku č. 1, podľa ktorého mal právny nástupca žalobcu pre žalovaného zhotoviť dodávku a montáž technologickej časti čističky odpadových vôd R..
Podľa žalobcu sú všetky návrhy a dôkazy žalovaného, smerujúce k premlčaniu žalovaného návrhu nesprávne a neprípustné. Obchodný zákonník umožňuje odstúpenie od zmluvy iba v prípadoch, keby to stanovuje buď sama zmluva alebo Obchodný zákonník. Žalobca poukázal na to, že zákon určuje, že ak omeškanie dlžníka - v tomto prípade žalobcu alebo omeškanie veriteľa - v tomto prípade žalovaného znamená podstatné porušenie jej zmluvných povinností, je druhá strana dotknutá týmto porušením zmluvnej povinnosti oprávnená od zmluvy odstúpiť.
Z obsahu prípisu žalovaného zo dňa 17. mája 1994 nevyplýva, ako sa domnieva Najvyšší súd Slovenskej republiky a žalovaný nastolenie stavu objektívnej nemožnosti plnenia, ale výslovne ide o zmarenie účelu zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, a to na základe právneho úkonu objednávateľa - veriteľa.
Právo odstúpiť od zmluvy za týchto okolností má však výlučne strana dotknutá zmarením účelu zmluvy teda dlžník - zhotoviteľ. Už len preto, a to primárne v tejto situácii, nemal žalovaný žiadny právny dôvod ani zo zmluvy ani zo zákona, na podklade ktorého by mohol platne od zmluvy odstúpiť. Žalobca poukázal aj na nesprávny postup súdu, ktorý z obsahu listu J.Y. zo dňa 17. mája 1994 obsah právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo 12/0001/1993 nedôvodne dovodil. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvodzuje odstúpenie od zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v roku 1994, ale tu v spojení s ustanoveniami o účinkoch nemožnosti plnenia podľa § 354, má však toto právo (právo odstúpiť od zmluvy) postihnutá strana a tou je dlžník - zhotoviteľ a nie veriteľ - objednávateľ. Plnenie nie je nemožné ak ho možno uskutočniť i za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dohodnutom čase. Ak zmluva o dielo obsahovala dojednanie o práve objednávateľa kedykoľvek pozastaviť vykonávanie prác a obsah listu J.. Y. zo 17. mája 1994 je považovaný za právny úkon k sistacii zmluvy na dobu neurčitú, jednoznačne tu boli nastolené pomery zmluvy na dobu neurčitú a o premlčaní práv a záväzkov zo zmluvy o dielo nemôže byť reč. Na tom nič nemôže zmeniť ani odlišný názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 49/2003 a je isté, že záväzky zo zmluvy o dielo 12/0001/93 nezanikli ku dňu 9. február 1996.
V závere žalobca uvádza, že pokiaľ všetky doterajšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci samej priznávajú žalobcovi právo a existenciu nároku zo zmluvy o dielo z čl. 11 bod 11.6, kde sa objednávateľ zaväzuje uhradiť zhotoviteľovi všetky škody a naviac - náklady z dôvodu prerušenia diela, je potrebné naďalej všetky kroky žalovaného v konaní odmietnuť a vo veci rozhodnúť podľa dôkazného stavu.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach vykonal opravu výpočtu priznanej čiastky spôsobom určenom v odvolaní zo 16. januára 2012 a sám bez ďalšieho vyhovel žalobe a rozhodol aj o náhrade nákladov celého konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Žalovaný uvádza odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konkrétne k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., v rámci ktorého namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o prerušení konania z dôvodu absencie jeho riadneho odôvodnenia.
Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa ust. § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej uvedené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa ust. § 169 ods. 2 O. s. p., písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy obsahovať odôvodnenie.
Po preskúmaní uznesenia, č. k. 4 Cb 1/2006-260 má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že Krajský súd v Košiciach sa v odôvodnení obmedzil len na znenie ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a skonštatovanie skutočnosti, že na Krajskom súde v Košiciach prebieha konanie pod sp. zn. 6 Cb 113/1996, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Nijako bližšie však nešpecifikoval, o akú otázku sa jedná a na základe akých skutočností vyplýva jej dôležitosť pre konanie vedené pod sp. zn. 4 Cb 1/2009.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že aj uznesenia o prerušení konania podľa ust. § 109 ods. 2 musia byť odôvodnené, pretože vo všeobecnosti vyjadrujú význam takého procesného úkonu súdu. Prerušením konania totiž dochádza k časovo obmedzenému prístupu k spravodlivosti, a to treba, ako to vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 142/04 z 25. novembra 2004), vždy odôvodniť, najmä z hľadiska konania bez zbytočných prieťahov. Odôvodnenie Krajského súd v Košiciach však túto podmienku nespĺňa a z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné.
Z dôvodu nepreskúmateľnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4 Cb 1/2009-260 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného ani žalobcu bližšie nezaoberal. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby sa v novom konaní s vytknutými vadami vysporiadal a v prípade potreby prerušenia konania svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok