5 Obo 93/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., a. s., R.K., IČO: X., zastúpený: C., s. r. o., R.K., IČO: X. proti žalovanému: U., s. r. o., K.B., IČO: X., o zaplatenie 1 933 023,04 Eur a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2011, č. k. 34 Cbi 6/2009-174, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 26. septembra 2011, č. k. 34 Cbi 6/2009-174 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 933 023,04 Eur a zmluvnú

pokutu vo výške 1,5% mesačne zo sumy 1 415 115,32 Eur od 29. marca 2005 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania. Súd prvého stupňa výzvou z 18. februára 2009 žalobcu vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33 193,50 Eur podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k Zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), pod sankciou

zastavenia konania. Žalobca namietal spôsob určenia výšky súdneho poplatku. Mal za to,

že v prípade žaloby podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní

(ďalej len „ZKV“) nejde o spor o peňažnú pohľadávku, a preto mal súd vyrubiť súdny

poplatok podľa položky 1b) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca podal návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, v prípade že súd

dospeje k záveru, že ním určená výška súdneho poplatku vo výzve z 18. februára 2009

je správna.

Súd prvého stupňa uznesením z 3. novembra 2009 (č. l. 92) žalobcovi oslobodenie

od súdnych poplatkov nepriznal. Na odvolanie žalobcu odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 33 193,50 Eur. Následne súd prvého stupňa uznesením z 12. januára 2011 žalobcovi

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd uvedené uznesenie potvrdil.

Keďže žalobcovi v konaní nebolo na základe jeho návrhu priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov a žalobca súdny poplatok nezaplatil spolu s podanou žalobou, ani na základe výzvy

súdu v stanovenej lehote 10 dní a neurobil tak ani v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia,

ktorým mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa postupoval

podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. O trovách konania rozhodol podľa § 146

ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).  

Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ

ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.

Žalobca poukázal na to, že pred rozhodnutím o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

podanej na súde súdu prvého stupňa, nemôže tento súd ani vydať výzvu na zaplatenie

poplatku, ani vydať rozhodnutie ukladajúce zaplatenie poplatku, ani zastaviť konanie

pre nezaplatenie poplatku (R 14/1976 Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov, rozsudok

Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 141/2005), do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o návrhu

na oslobodenie od súdnych poplatkov nie je otázka povinnosti zaplatiť súdny poplatok

konečným spôsobom rozhodnutá, ak sa takejto žiadosti nevyhovelo, poplatníka treba znovu

vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku. Ďalej uviedol, že výzva z 18. februára 2009 mala byť doručená splnomocnenému zástupcovi žalobcu, je otázne, či doručenie výzvy bolo vykonané

účinne. Z § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva povinnosť zaplatiť súdny

poplatok do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na oslobodenie

od súdneho poplatku, pod následkom zastavenia konania. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa

mal opäť vyzvať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, a to po nadobudnutí právoplatnosti

uznesenia, ktorým rozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto skutočnosť vyplýva aj z výkladu ust. § 10 ods. 6 O. s. p. /druhá veta/ (pravdepodobne mal odvolateľ

na mysli Zákon o súdnych poplatkoch), keďže k oslobodeniu od súdneho poplatku nedošlo,

súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku, ktorého sa oslobodenie netýka, v predmetnom

prípade na zaplatenie celého súdneho poplatku.

Uviedol, že súd prvého stupňa teda musí znova vyzvať žalobcu na zaplatenie súdneho

poplatku, bez doručenia tejto výzvy nemôže zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne určil výšku

súdneho poplatku za návrh o uplatnenie neúčinnosti vyrovnania podľa § 65 ods. 1 ZKV,

o úplné uspokojenie pohľadávok žalobcu uplatnených v predmetnom vyrovnacom konaní,

keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33 193,50 Eur podľa pol. 1a)

Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch. V predmetnom prípade

ide o žalobu a následné konanie, ktoré priamo súvisí (je vyvolané) s vyrovnaním, podobne

ako je to aj pri incidenčnej žalobe. Z obsahu Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. 543/2005 Z. z. vyplýva, že v danom prípade ide o spor súvisiaci (vyvolaný) s vyrovnaním.

Z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vyrubil súdny poplatok za podaný návrh, nemohol

pre jeho nezaplatenie zastaviť konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu

podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p.

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa

16. februára 2009 domáhal úplného uspokojenia pohľadávok žalobcu, uplatnených

vo vyrovnacom konaní, vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

55V 7/2004, podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 1 933 023,04 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 1,5% mesačne zo sumy 1 415 115,32 Eur od 29. marca 2005 do zaplatenia. Výzvou z 18. februára 2009 súd žalobcu

vyzval, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 33 193,50 Eur podľa položky 1a)

Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch. Na uvedenú výzvu reagoval

žalobca podaním z 9. marca 2009, v ktorom uviedol, že súd nesprávne určil výšku súdneho

poplatku. Podľa žalobcu súd mal v danom prípade súdny poplatok určiť podľa položky 1b)

Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch vo výške 99,50 Eur. Zároveň

žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ súd dospeje k záveru, že súdny

poplatok má byť zaplatený vo výške 33 193,50 Eur. Súd prvého stupňa uznesením

z 12. januára 2011 žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Na odvolanie žalobcu odvolací súd toto uznesenie potvrdil. Následne súd prvého stupňa napadnutým

uznesením konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

V danom prípade súd prvého stupňa postupoval v súlade so Zákonom o súdnych

poplatkoch, keď predmetné konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok.

Tvrdenie odvolateľa, že súd prvého stupňa mal po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia,

ktorým rozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov znova vyzvať žalobcu

na zaplatenie súdneho poplatku, nie je dôvodné. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona

o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, v danom prípade

žalobca. Z ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že poplatková

povinnosť vznikla žalobcovi okamihom podania žaloby na súd. Keďže žalobca v žalobe

nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a súdny poplatok podaním žaloby nezaplatil

na účet súdu, súd správne žalobcu výzvou (vzorom č. 4a) z 18. februára 2009 vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku, s poučením, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí,

súd konanie zastaví. V danom prípade ide o konanie, v ktorom súd bez zaplatenia súdneho

poplatku nemôže vo veci konať a musí ho zastaviť. V ďalšom žalobca požiadal o oslobodenie

od súdnych poplatkov. Počas rozhodovania o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych

poplatkov predmetná výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola vo vzťahu k splneniu

poplatkovej povinnosti neúčinná. Po právoplatnom rozhodnutí o návrhu na oslobodenie

od súdnych poplatkov, ktorým žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané,

vznikla žalobcovi ako poplatníkovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Keďže žalobca

už raz bol vyzvaný výzvou z 18. februára 2009 na zaplatenie súdneho poplatku, súd už nebol

povinný opätovne žalobcu vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku. Rovnako žalobca

bol aj poučený o možnosti zastavenia konania v prípade nesplnenia tejto povinnosti. Výška

poplatku sa v priebehu rozhodovania o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov

nezmenila, rovnako nedošlo ani k zmene návrhu, preto nebol dôvod opätovne žalobcu

vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku. Žalobca zastúpený právnym zástupcom, tak ako

to vyplýva z odvolania, si bol vedomý výšky súdneho poplatku a rovnako aj okamihom

vzniku poplatkovej povinnosti. Pokiaľ by sme aj dospeli k záveru, že súd prvého stupňa mal

žalobcu opätovne vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku, žalobca mohol súdny poplatok

za žalobu zaplatiť do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania

- napadnutému uzneseniu, v zmysle § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch. Súd prvého

stupňa by v zmysle tohto ustanovenia následne uznesenie o zastavení konania zrušil a vo veci

by sa ďalej konalo. Odvolateľ si nesprávne vyložil ust. § 10 ods. 6 Zákona o súdnych

poplatkoch /druhá veta/, v zmysle ktorého ak došlo len k čiastočnému oslobodeniu, súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. Podľa

odvolateľa v zmysle tohto ustanovenia mal súd žalobcu vyzvať na zaplatenie celého súdneho

poplatku, keďže mu oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané. Z uvedeného

ustanovenia je zrejmé, že upravuje prípady, kedy súd rozhodol o čiastočnom oslobodení

od súdnych poplatkov, kedy by výška poplatku mohla byť sporná a v záujme zachovania

právnej istoty je súd povinný presne určiť výšku súdneho poplatku. V danom prípade však

súd nebol povinný opätovne vyzývať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, keďže výška

súdneho poplatku nebola sporná a žalobca už bol raz na zaplatenie súdneho poplatku v súlade

so Zákonom o súdnych poplatkoch vyzvaný, s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho

poplatku.

Tvrdenie žalobcu, že je otázne, či doručenie predmetnej výzvy je účinné, keď mala

byť doručená splnomocnenému zástupcovi, je irelevantné. Výzva bola doručená priamo

žalobcovi. Táto výzva sa dostala do dispozície právneho zástupcu, ktorý na ňu adekvátne

reagoval podaním z 9. marca 2009. Žalobca z tohto dôvodu nebol vylúčený zo žiadneho

procesného úkonu, túto skutočnosť predtým nenamietal, až v podanom odvolaní proti

napadnutému uzneseniu.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne určil súdny poplatok podľa

položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch z ceny predmetu sporu v sume 33 193,50 Eur. V predmetnej veci sa žalobca proti žalovanému domáha

zaplatenia sumy 1 993 023,04 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 1,5% mesačne zo sumy

1 415 115,32 Eur od 29. marca 2005 do zaplatenia podľa § 65 ods. 1 ZKV. Z uvedeného

je zrejmé, že ide o žalobu podľa ust. § 80 písm. b) O. s. p., teda žalobu na plnenie. V zmysle

§ 7 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena

predmetu poplatkového úkonu. V danom prípade nie je sporná cena predmetu poplatkového

úkonu. Súdny poplatok je možné vypočítať podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov

Zákona o súdnych poplatkoch ako 6% zo sumy 1 993 023,04 Eur, pričom zákon upravuje,

že výška súdneho poplatku je v obchodných veciach najviac 33 193,50 Eur. Tvrdenie žalobcu,

že žaloba a následné konanie priamo súvisí (je vyvolané) s vyrovnaním, podobne ako je to pri

incidenčnej žalobe, nie je vo vzťahu k určeniu súdneho poplatku rozhodujúce. Rovnako

skutočnosť, že vec je zapísaná na súde prvého stupňa do súdneho registra „Cbi“, nemá žiadny

vplyv na poplatkovú povinnosť žalobcu vyplývajúcu zo Zákona o súdnych poplatkoch.

Konanie, v ktorom sa rozhoduje o popretých pohľadávkach voči úpadcovi, čo sa týka

právneho dôvodu, výšky aj poradia všetkých prihlásených pohľadávok, kde sa súdny poplatok

určuje podľa položky 1b) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkov, nemožno stotožňovať so žalobou podľa § 65 ods. 1 ZKV. V uvedených konaniach

ide o žalobu podľa § 80 písm. c) a následne nemusí dôjsť k úplnému uspokojeniu

pohľadávky. V konkurznom konaní sa pohľadávky uspokojujú podľa poradia v zmysle

rozvrhového uznesenia (§ 30 až § 33 ZKV). Žalobca sa postupom podľa § 65 ods. 1 ZKV

domáha úplného uspokojenia svojej pohľadávky, teda ide o žalobu na plnenie v zmysle § 80

písm. b) O. s. p. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa správne postupoval,

ak žalobcovi vyrubil súdny poplatok za žalobu podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych

poplatkov Zákona o súdnych poplatkov vo výške 33 193,50 Eur.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konanie

zastavil z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote v zmysle výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku z 18. februára 2009 súdny poplatok nezaplatil.  

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 O. s. p. žalovanému, odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. novembra 2011

JUDr. Darina Ličková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová