5 Obo 93/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., a. s., R.K., IČO: X., zastúpený: C., s. r. o., R.K., IČO: X. proti žalovanému: U., s. r. o., K.B., IČO: X., o zaplatenie 1 933 023,04 Eur a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2011, č. k. 34 Cbi 6/2009-174, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 26. septembra 2011, č. k. 34 Cbi 6/2009-174 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 933 023,04 Eur a zmluvnú
pokutu vo výške 1,5% mesačne zo sumy 1 415 115,32 Eur od 29. marca 2005 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Súd prvého stupňa výzvou z 18. februára 2009 žalobcu vyzval
na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33 193,50 Eur podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k Zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), pod sankciou
zastavenia konania. Žalobca namietal spôsob určenia výšky súdneho poplatku. Mal za to,
že v prípade žaloby podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
(ďalej len „ZKV“) nejde o spor o peňažnú pohľadávku, a preto mal súd vyrubiť súdny
poplatok podľa položky 1b) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca podal návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, v prípade že súd
dospeje k záveru, že ním určená výška súdneho poplatku vo výzve z 18. februára 2009
je správna.
Súd prvého stupňa uznesením z 3. novembra 2009 (č. l. 92) žalobcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov nepriznal. Na odvolanie žalobcu odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 33 193,50 Eur. Následne súd prvého stupňa uznesením z 12. januára 2011 žalobcovi
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd uvedené uznesenie potvrdil.
Keďže žalobcovi v konaní nebolo na základe jeho návrhu priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov a žalobca súdny poplatok nezaplatil spolu s podanou žalobou, ani na základe výzvy
súdu v stanovenej lehote 10 dní a neurobil tak ani v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa postupoval
podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ
ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.
Žalobca poukázal na to, že pred rozhodnutím o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,
podanej na súde súdu prvého stupňa, nemôže tento súd ani vydať výzvu na zaplatenie
poplatku, ani vydať rozhodnutie ukladajúce zaplatenie poplatku, ani zastaviť konanie
pre nezaplatenie poplatku (R 14/1976 Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov, rozsudok
Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 141/2005), do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o návrhu
na oslobodenie od súdnych poplatkov nie je otázka povinnosti zaplatiť súdny poplatok
konečným spôsobom rozhodnutá, ak sa takejto žiadosti nevyhovelo, poplatníka treba znovu
vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku. Ďalej uviedol, že výzva z 18. februára 2009 mala byť doručená splnomocnenému zástupcovi žalobcu, je otázne, či doručenie výzvy bolo vykonané
účinne. Z § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva povinnosť zaplatiť súdny
poplatok do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na oslobodenie
od súdneho poplatku, pod následkom zastavenia konania. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa
mal opäť vyzvať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, a to po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia, ktorým rozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto skutočnosť vyplýva aj z výkladu ust. § 10 ods. 6 O. s. p. /druhá veta/ (pravdepodobne mal odvolateľ
na mysli Zákon o súdnych poplatkoch), keďže k oslobodeniu od súdneho poplatku nedošlo,
súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku, ktorého sa oslobodenie netýka, v predmetnom
prípade na zaplatenie celého súdneho poplatku.
Uviedol, že súd prvého stupňa teda musí znova vyzvať žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku, bez doručenia tejto výzvy nemôže zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne určil výšku
súdneho poplatku za návrh o uplatnenie neúčinnosti vyrovnania podľa § 65 ods. 1 ZKV,
o úplné uspokojenie pohľadávok žalobcu uplatnených v predmetnom vyrovnacom konaní,
keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33 193,50 Eur podľa pol. 1a)
Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch. V predmetnom prípade
ide o žalobu a následné konanie, ktoré priamo súvisí (je vyvolané) s vyrovnaním, podobne
ako je to aj pri incidenčnej žalobe. Z obsahu Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 543/2005 Z. z. vyplýva, že v danom prípade ide o spor súvisiaci (vyvolaný) s vyrovnaním.
Z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vyrubil súdny poplatok za podaný návrh, nemohol
pre jeho nezaplatenie zastaviť konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu
podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p.
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa
16. februára 2009 domáhal úplného uspokojenia pohľadávok žalobcu, uplatnených
vo vyrovnacom konaní, vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
55V 7/2004, podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1 933 023,04 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 1,5% mesačne zo sumy 1 415 115,32 Eur od 29. marca 2005 do zaplatenia. Výzvou z 18. februára 2009 súd žalobcu
vyzval, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 33 193,50 Eur podľa položky 1a)
Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch. Na uvedenú výzvu reagoval
žalobca podaním z 9. marca 2009, v ktorom uviedol, že súd nesprávne určil výšku súdneho
poplatku. Podľa žalobcu súd mal v danom prípade súdny poplatok určiť podľa položky 1b)
Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch vo výške 99,50 Eur. Zároveň
žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ súd dospeje k záveru, že súdny
poplatok má byť zaplatený vo výške 33 193,50 Eur. Súd prvého stupňa uznesením
z 12. januára 2011 žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Na odvolanie žalobcu odvolací súd toto uznesenie potvrdil. Následne súd prvého stupňa napadnutým
uznesením konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.
V danom prípade súd prvého stupňa postupoval v súlade so Zákonom o súdnych
poplatkoch, keď predmetné konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok.
Tvrdenie odvolateľa, že súd prvého stupňa mal po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia,
ktorým rozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov znova vyzvať žalobcu
na zaplatenie súdneho poplatku, nie je dôvodné. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona
o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, v danom prípade
žalobca. Z ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že poplatková
povinnosť vznikla žalobcovi okamihom podania žaloby na súd. Keďže žalobca v žalobe
nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a súdny poplatok podaním žaloby nezaplatil
na účet súdu, súd správne žalobcu výzvou (vzorom č. 4a) z 18. februára 2009 vyzval
na zaplatenie súdneho poplatku, s poučením, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí,
súd konanie zastaví. V danom prípade ide o konanie, v ktorom súd bez zaplatenia súdneho
poplatku nemôže vo veci konať a musí ho zastaviť. V ďalšom žalobca požiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Počas rozhodovania o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych
poplatkov predmetná výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola vo vzťahu k splneniu
poplatkovej povinnosti neúčinná. Po právoplatnom rozhodnutí o návrhu na oslobodenie
od súdnych poplatkov, ktorým žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané,
vznikla žalobcovi ako poplatníkovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Keďže žalobca
už raz bol vyzvaný výzvou z 18. februára 2009 na zaplatenie súdneho poplatku, súd už nebol
povinný opätovne žalobcu vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku. Rovnako žalobca
bol aj poučený o možnosti zastavenia konania v prípade nesplnenia tejto povinnosti. Výška
poplatku sa v priebehu rozhodovania o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov
nezmenila, rovnako nedošlo ani k zmene návrhu, preto nebol dôvod opätovne žalobcu
vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku. Žalobca zastúpený právnym zástupcom, tak ako
to vyplýva z odvolania, si bol vedomý výšky súdneho poplatku a rovnako aj okamihom
vzniku poplatkovej povinnosti. Pokiaľ by sme aj dospeli k záveru, že súd prvého stupňa mal
žalobcu opätovne vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku, žalobca mohol súdny poplatok
za žalobu zaplatiť do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania
- napadnutému uzneseniu, v zmysle § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch. Súd prvého
stupňa by v zmysle tohto ustanovenia následne uznesenie o zastavení konania zrušil a vo veci
by sa ďalej konalo. Odvolateľ si nesprávne vyložil ust. § 10 ods. 6 Zákona o súdnych
poplatkoch /druhá veta/, v zmysle ktorého ak došlo len k čiastočnému oslobodeniu, súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. Podľa
odvolateľa v zmysle tohto ustanovenia mal súd žalobcu vyzvať na zaplatenie celého súdneho
poplatku, keďže mu oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané. Z uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že upravuje prípady, kedy súd rozhodol o čiastočnom oslobodení
od súdnych poplatkov, kedy by výška poplatku mohla byť sporná a v záujme zachovania
právnej istoty je súd povinný presne určiť výšku súdneho poplatku. V danom prípade však
súd nebol povinný opätovne vyzývať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, keďže výška
súdneho poplatku nebola sporná a žalobca už bol raz na zaplatenie súdneho poplatku v súlade
so Zákonom o súdnych poplatkoch vyzvaný, s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho
poplatku.
Tvrdenie žalobcu, že je otázne, či doručenie predmetnej výzvy je účinné, keď mala
byť doručená splnomocnenému zástupcovi, je irelevantné. Výzva bola doručená priamo
žalobcovi. Táto výzva sa dostala do dispozície právneho zástupcu, ktorý na ňu adekvátne
reagoval podaním z 9. marca 2009. Žalobca z tohto dôvodu nebol vylúčený zo žiadneho
procesného úkonu, túto skutočnosť predtým nenamietal, až v podanom odvolaní proti
napadnutému uzneseniu.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne určil súdny poplatok podľa
položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch z ceny predmetu sporu v sume 33 193,50 Eur. V predmetnej veci sa žalobca proti žalovanému domáha
zaplatenia sumy 1 993 023,04 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 1,5% mesačne zo sumy
1 415 115,32 Eur od 29. marca 2005 do zaplatenia podľa § 65 ods. 1 ZKV. Z uvedeného
je zrejmé, že ide o žalobu podľa ust. § 80 písm. b) O. s. p., teda žalobu na plnenie. V zmysle
§ 7 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena
predmetu poplatkového úkonu. V danom prípade nie je sporná cena predmetu poplatkového
úkonu. Súdny poplatok je možné vypočítať podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov
Zákona o súdnych poplatkoch ako 6% zo sumy 1 993 023,04 Eur, pričom zákon upravuje,
že výška súdneho poplatku je v obchodných veciach najviac 33 193,50 Eur. Tvrdenie žalobcu,
že žaloba a následné konanie priamo súvisí (je vyvolané) s vyrovnaním, podobne ako je to pri
incidenčnej žalobe, nie je vo vzťahu k určeniu súdneho poplatku rozhodujúce. Rovnako
skutočnosť, že vec je zapísaná na súde prvého stupňa do súdneho registra „Cbi“, nemá žiadny
vplyv na poplatkovú povinnosť žalobcu vyplývajúcu zo Zákona o súdnych poplatkoch.
Konanie, v ktorom sa rozhoduje o popretých pohľadávkach voči úpadcovi, čo sa týka
právneho dôvodu, výšky aj poradia všetkých prihlásených pohľadávok, kde sa súdny poplatok
určuje podľa položky 1b) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkov, nemožno stotožňovať so žalobou podľa § 65 ods. 1 ZKV. V uvedených konaniach
ide o žalobu podľa § 80 písm. c) a následne nemusí dôjsť k úplnému uspokojeniu
pohľadávky. V konkurznom konaní sa pohľadávky uspokojujú podľa poradia v zmysle
rozvrhového uznesenia (§ 30 až § 33 ZKV). Žalobca sa postupom podľa § 65 ods. 1 ZKV
domáha úplného uspokojenia svojej pohľadávky, teda ide o žalobu na plnenie v zmysle § 80
písm. b) O. s. p. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa správne postupoval,
ak žalobcovi vyrubil súdny poplatok za žalobu podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych
poplatkov Zákona o súdnych poplatkov vo výške 33 193,50 Eur.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konanie
zastavil z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote v zmysle výzvy na zaplatenie súdneho
poplatku z 18. februára 2009 súdny poplatok nezaplatil.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O. s. p. žalovanému, odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. novembra 2011
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová