5 Obo 91/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z.S., P.S., IČO: X., právne zastúpenému Mgr. Z.B., advokátkou, M.M.B. proti žalovanému: C.S. v likvidácii, M.B.,

IČO: X., právne zastúpeného A.P., s. r. o., Š.K., IČO: X., o určenie neplatnosti uznesení

valného zhromaždenia, o odvolaní právnej zástupkyne žalobcu

Mgr. Z.B., advokátky, M.M.B. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.

septembra 2011, č. k. 5Cbs/14/2004-323 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 4. augusta 2011, č. k. 5Cbs/14/2004-318, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 7. septembra 2011, č. k. 5 Cbs/14/2004-323 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo 4. augusta 2011, č. k. 5 Cbs/14/2004-318 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zo dňa 4. augusta 2011, č. k. 5Cbs/14/2004-318 v znení opravného uznesenia zo dňa 7. septembra 2011,

č. k. 5Cbs/14/2004-323 uložil Mgr. Z.B., advokátke, M.M.B. poriadkovú pokutu 400 eur,

ktorú je povinná zaplatiť štátu na účet Krajského súdu v Košiciach, č. X., N., VS: X., KS: X.

do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že právnej zástupkyni žalobcu Mgr. Z.B. uložil

na pojednávaní dňa 16. marca 2010, aby do 15 dní predložila súdu kópiu podaní žalobcu na Ústavný súd, ktoré súvisia s touto prejednávanou vecou. Keďže právna zástupkyňa túto

uloženú povinnosť nesplnila do 15 dní, súd ju opätovne vyzval písomnou výzvou z 2.

septembra 2010, aby do 10 dní zaslala súdu tieto listinné dôkazy.

Túto výzvu prevzala dňa 17. septembra 2010 a dňa 15. novembra 2010 prevzala

urgenciu tejto výzvy. Na výzvy a urgenciu Mgr. Z.B. vôbec nereagovala,

aj keď bola upozornená na to, že jej môže byť uložená poriadková pokuta.

Súd v odôvodnení uznesenia ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 1 O. s. p. a uviedol,

že právna zástupkyňa žalobcu vôbec nereagovala na výzvy súdu, ani urgenciu a neoznámila

ani dôvod, prečo nepredložila súdu požadované podanie na Ústavný súd, čím sťažuje postup

konania, preto jej podľa ust. § 53 ods. 1 O. s. p. súd uložil poriadkovú pokutu 400 eur, ktorá je

primeraná opakovanej nečinnosti a ignorácii výziev súdu. V prípade, že právna zástupkyňa

žalobcu nepredloží požadované listinné dôkazy súdu v lehote 10 dní, súd jej uloží ďalšiu

poriadkovú pokutu.

Proti výroku opravného uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7. septembra

2011, č. k. 5Cbs/14/2004-323 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa

4. augusta 2011, č. k. 5Cbs/14/2004-318 podala v zákonnej lehote odvolanie právna

zástupkyňa žalobcu Mgr. Z.B., advokátka, M. a navrhla, aby odvolací súd rozhodol

o odvolaní podľa ust. § 221 O. s. p. tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vráti vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O. s. p.),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205

ods. 2 písm. b), d), e), f) O. s. p.)

Právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní ďalej uviedla, že postup súdu, ktorým jej

ukladá povinnosť predložiť súdu listiny, ktoré má vo svojej dispozícii ako advokátka na základe splnomocnenia na zastupovanie klienta v inej právnej veci, považuje za nesprávny,

v rozpore s ustanoveniami § 124 O. s. p. a zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z.

Právna zástupkyňa žalobcu dodáva, že plne rešpektuje postavenie a právomoc súdov

Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú súdnictvo a súdnu moc nestranne a nezávisle v súlade

s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a zákonmi.

V odvolaní konštatuje, že ako osoba v postavení advokáta však ani pri jej najlepšej

vôli vyhovieť výzvam súdu bez súhlasu klienta nie je oprávnená, t. j. svojvoľne nesmie súdu

alebo žalovanému ako tretím osobám sprístupniť vyžiadané listiny, alebo poskytnúť

akékoľvek informácie o veciach, v ktorých bola splnomocnená ako advokátka, pričom

poukázala na ust. § 124 O. s. p., ust. § 23 ods. 1 a 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

Jej povinnosť ako splnomocnenej advokátky zachovávať mlčanlivosť o všetkých

skutočnostiach týkajúcich sa právnych vecí klienta nezanikla a naďalej trvá. Pokiaľ jej súd

v napadnutom uznesení zo dňa 4. augusta 2011 vytýkal, že ako splnomocnená zástupkyňa

žalobcu nereagovala na výzvy súdu, poukázala na nevyhnutnosť aplikovania ust. § 18 ods. 1

zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

Poriadkovú pokutu možno uložiť na základe splnenia zákonných podmienok v zmysle

ust. § 53 O. s. p. Právna zástupkyňa žalobcu je presvedčená, že v danom prípade, vzhľadom

na uvedené okolnosti a dôvody osobitného zreteľa, konala na základe zákona a v súlade

so zákonom, a teda nedošlo z jej strany ku konaniu, za ktoré by bolo odôvodnené uložiť jej

poriadkovú pokutu.

So zreteľom na uvedené namieta, že nie je daná opodstatnenosť uloženia pokuty

za nesplnenie výziev súdu, keďže v prípade, ak by predmetné výzvy súdu splnila, porušila

by zákonné povinnosti advokáta (ust. § 23, § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.), a teda

postup súdu, ktorý napadnutým uzneseniam predchádzal, považuje za nesprávny, v rozpore

s ust. § 124 O. s. p.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd tomuto odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212

ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu

odvolateľky nie je možné vyhovieť.

Odvolateľka ako advokátka je právna zástupkyňa žalobcu, ktorého zastupuje

na základe splnomocnenia žalobcu z 15. marca 2010 (č. l. 205).

Dňa 16. marca 2010 sa za žalobcu zúčastnila pojednávania vo veci vedenej

pod sp. zn. 5 Cbs/14/2004. Táto na tomto pojednávaní argumentovala, že dovolacie

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR žalobca napadol na Ústavnom súde ihneď, ako im boli

doručené (zápisnica z pojednávania č. l. 204).

Súd na tomto pojednávaní, t. j. 16. marca 2010, uznesením uložil žalobcovi predložiť

súdu kópie podaní na Ústavný súd o neplatnosti týchto rozhodnutí dovolacieho súdu,

týkajúcich sa konania Mgr. V.B. za žalobcu (č. l. 204).

Odvolateľka neprotestovala proti uzneseniu, ktorým jej súd uložil povinnosť predložiť

mu kópie podaní na Ústavný súd o neplatnosti rozhodnutí dovolacieho súdu, týkajúcich sa konania Mgr. V.B., ale ani si nesplnila uloženú povinnosť. Túto si nesplnila

ani na písomnú výzvu z 2. septembra 2010 a ani na urgenciu výzvy, ktorú prevzala

15. novembra 2010.

Odvolací súd konštatoval, že odvolateľka nielenže si neplnila uloženú povinnosť

predložiť súdu požadované doklady, ale ani na výzvu a urgenciu výzvy nereagovala.

Vo svojom odvolaní uviedla, že je viazaná súhlasom svojho klienta - žalobcu a tieto

doklady môže súdu poskytnúť len s jeho súhlasom. Poukazuje na zákon č. 586/2003 Z. z.,

či jej klient - žalobca odmietol predloženie požadovaných dokladov súdu však neuviedla,

rovnako neuviedla a z jej odvolania to nevyplýva, že o tejto skutočnosti so svojim klientom

hovorila a ak žalobca odmietol vydať súdu tieto doklady, tak mala uviesť, aké dôvody

ho k tomu viedli.

Odvolateľka poukazuje na § 124 O. s. p.

Podľa ust. § 124 O. s. p. dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala

povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov

a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti.

Odvolací súd je názoru, že citované ust. § 124 O. s. p. je v predmetnej veci

nepoužiteľné. Požadované doklady súdom prvého stupňa   - predložiť súdu kópie podaní

žalobcu na Ústavný súd o neplatnosť rozhodnutí dovolacieho súdu, týkajúcich sa konania

Mgr. V.B. za žalobcu - nespĺňajú atribúty povinnosti mlčanlivosti o utajovaných

skutočnostiach chránených podľa osobitného zákona podľa zákona č. 241/2001 Z. z. v znení

zmien a doplnkov, Obchodného zákonníka (§ 17), resp. iných osobitných zákonov.

Požadované kópie súdom prvého stupňa nie sú utajované skutočnosti - informácie

alebo vec uvedená v zozname utajovaných skutočností, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej

republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo

odcudzením. Požadované doklady nespadajú ani pod obchodné tajomstvo. Podľa ust. § 17

Obchodného zákonníka obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú, alebo aspoň

potencionálnu materiálnu povahu, alebo majú byť podľa vôle podnikateľa utajené

a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Odvolací súd preskúmal aj argumenty odvolateľky, poukazujúce na zákon o advokácii

č. 586/2003 Z. z., a to § 18 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2.

Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie

chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodne

poučí.

Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť

o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie.

V odseku 3 § 23 zákona o advokácii je povinnosť advokáta zachovať mlčanlivosť

aj po pozbavení mlčanlivosti.

Odvolateľka postavila pokyny klienta nad všeobecne záväzné predpisy, ktorými je

viazaná a v prípade, ak pokyny klienta sú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi,

takýmito pokynmi klienta nie je viazaná. Poukazovanie na ust. § 23 ods. 3 zákona o advokícii

je právne irelevantné, keďže ide o zbavenie mlčanlivosti advokáta, ktorý je aj naďalej viazaný

mlčanlivosťou o skutočnostiach, ktoré by mohli privodiť bývalému klientovi ujmu.

Odvolací súd však poukazuje na ust. § 2 ods. 2 zákona o advokácii, podľa ktorého

advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými

právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta.

Najvyšší súd ďalej poukazuje na protirečivosť odvolateľky, ktorá na predmetnom

pojednávaní 16. marca 2010 sama argumentovala skutočnosťou, že žalobca dovolacie

rozhodnutia Najvyššieho súdu napadol na Ústavnom súde ihneď potom, ako boli žalobcovi

doručené ako účastníkovi konania. Taktiež odvolací súd poukazuje na fakt, že či Ústavný súd

prijme alebo odmietne sťažnosti žalobcu, tieto budú verejne publikované Ústavným súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení odvolacích dôvodov odvolateľky

dospel k názoru, že tieto nezakladajú dôvodnosť jej odvolania a nepreukazujú opodstatnenosť

jej postupu v konaní. Spor je na súde prvého stupňa od roku 2004 a prístup odvolateľky

nenapĺňa znaky snahy o jeho skoré ukončenie.

Odvolací súd konštatujúc, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vecne správne,

preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením podľa

ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:O.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 11. júla 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová