Najvyšší súd 5 Obo 90/2007-44 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej, v právnej veci žalobov: 1/ Š. E. a 2/ A. E., obaja bytom X. Š., zastúpení Mgr. V. H., advokátkou so sídlom M., 984 01 L., proti žalovanému: Mgr. I. F., PhD., správca konkurznej podstaty úpadcu F., spol. s r. o. v konkurze, B., F., IČO: X., so sídlom M., 031 01 Liptovský Mikuláš, o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52 Cbi/12/2007-Pú-25 zo dňa 18. septembra 2007, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52 Cbi/12/2007-Pú-25 zo dňa 18. septembra 2007 p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali vylúčenia veci zo súpisu konkurznej podstaty, konkrétne garáže č. 2/4 v obytnom dome Š..
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty úpadcu na základe opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. novembra 2004 dostala súhlas na predaj celého podniku úpadcu mimo dražby a na základe tohto opatrenia Zmluvou o predaji podniku z 23. novembra 2004 predala celý podnik úpadcu spoločnosti F. P. s. r. o., L.. Z toho dôvodu sa v konkurznej podstate úpadcu v súčasnej dobe už predmetná garáž nenachádza, nakoľko touto zmluvou bol speňažený všetok majetok úpadcu. Zároveň sa v priebehu konania zistilo, že žalobcovia síce kúpnu cenu za predmetnú garáž úpadcovi uhradili, avšak nedošlo k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, nakoľko pred podaním návrhu na vklad bol na úpadcu vyhlásený konkurz.
Na základe čl. IV Zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti kupujúci nadobudnú až vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníctva podajú až po zaplatení poslednej splátky kúpnej ceny a správny poplatok za vklad vlastníctva budú znášať kupujúci. K nadobudnutiu vlastníctva garáže, vylúčenia ktorej sa žalobcovia zo súpisu konkurznej podstaty domáhajú, u žalobcov nedošlo, nakoľko nedošlo ku vkladu do katastra nehnuteľnosti. V čase, keď bol vyhlásený na úpadcu konkurz, bola predmetná nehnuteľnosť stále vo vlastníctve úpadcu, a preto bola aj predchádzajúcou správkyňou konkurznej podstaty správne zapísaná do súpisu konkurznej podstaty.
Súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom je uvedené, že právnym dôvodom na vylúčenie veci z podstaty na strane žalobcu môže byť jeho vlastníctvo, spoluvlastníctvo, ako aj držba veci. Z vylúčenia vecí sú preto vylúčené tie veci, ktoré aj po vyhlásení konkurzu zostávajú vo vlastníctve úpadcu. Nemožno sa úspešne domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po vyhlásení konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že nárok žalobcov nie je dôvodný a žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podali obaja žalobcovia odvolanie, ktorým žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom súhlasili s tým, aby odvolací súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd pri vykonávaní dokazovania opomenul skutočnosť, že navrhovatelia mohli vlastnícke právo k nebytovému priestoru nadobudnúť i iným spôsobom, napríklad vydržaním. Žalobcovia nebytový priestor užívajú už vyše 30 rokov, predtým im bola garáž pridelená spolu s bytom zo strany Štátneho majetku F. a garáž nerušenie užívajú i dodnes. Bolo preukázané, že žalobcovia ako oprávnení držitelia na základe kúpnej zmluvy kúpnu cenu úpadcovi zaplatili, úpadca plnenie prijal a žalobcov neupozornil na to, že jeho ekonomická situácia je zlá, hrozí mu exekučné alebo konkurzné konanie. Vyjadrenie správcu k návrhu v tom smere, že žalobcovia mali počas troch rokov kedykoľvek možnosť podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností, neobstojí. Žalobcovia majú k dispozícii len jedno vyhotovenie zmluvy bez notársky osvedčeného podpisu predávajúceho a len čo zaplatili poslednú splátku kúpnej ceny, iniciovali podanie návrhu na vklad, ale to im už prekazilo prebiehajúce exekučné a neskôr konkurzné konanie. Žalobcovia tiež namietajú konanie správkyne konkurznej podstaty, ktorá speňažovala nebytové priestory, ku ktorým mali nájomcovia nájomnú zmluvu v rozpore s ustanovením § 27 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení, pretože nepostupovala v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. a nedala žalobcom možnosť uchádzať sa o vlastníctvo k tomuto priestoru, hoci tak podľa ust. § 27 ods. 5 a 6 zákona o konkurze a vyrovnaní mala urobiť.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, podľa neho súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne a s jeho dôvodmi sa plne stotožňuje. Tvrdí, že žalobcovia v odvolaní neuvádzajú žiadne právne relevantné skutočnosti, ktorými by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodňovali, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním. Nakoniec, v tomto prípade ani nemohla byť splnená žiadna z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, čo jednoznačne vyplýva zo zisteného skutkového stavu veci, nakoľko sami tvrdia, že iba dňa 30. augusta 2002 uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva, a teda nemohli byť ani dobromyseľnými po celú zákonom ustanovenú dobu o tom, že im táto vec patrí, a teda nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalobcovia sa teda už v tomto štádiu konkurzného konania nemôžu domáhať vylúčenia samotnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. Za tohto stavu im vznikla proti konkurznej podstate pohľadávka, ktorú si postupom stanoveným zákonom o konkurze a vyrovnaní mali prihlásiť do konkurzu, čo však neurobili. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný tiež súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Z obsahu spisu vyplýva, že na úpadcu F., spol. s r. o., bol vyhlásený konkurz dňa 20. februára 2004 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 55k/36/2003. Žalobcovia dňa 29. novembra 2004 podali námietku, že do súpisu majetkovej podstaty nemala byť zahrnutá garáž č. 2/4 v bytovej jednotke Š.. Opodstatnenosť svojej námietky odôvodnili poukazom na zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú uzavreli ako kupujúci s úpadcom pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, ako i príjmovými pokladničnými dokladmi o zaplatení kúpnej ceny v dohodnutých splátkach.
Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 411/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (vyhlásenie konkurzu dňa 20. februára 2004), ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
Krajský súd v Banskej Bystrici uložil žalobcom uznesením č. k. 55/K/36/2003-731 zo dňa 5. septembra 2006, aby sa domáhali svojho práva proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu podaním žaloby na vylúčenie veci do 30 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo žalobcom doručené dňa 22. marca 2007 a vylučovaciu žalobu podali dňa 13. apríla 2007, teda včas.
K nadobudnutiu vlastníctva garáže, vylúčenia ktorej sa žalobcovia zo súpisu konkurznej podstaty domáhajú, u žalobcov nedošlo, nakoľko nedošlo ku vkladu do katastra nehnuteľností. V čase, keď bol vyhlásený na úpadcu konkurz, bola predmetná nehnuteľnosť stále vo vlastníctve úpadcu, a preto bola aj správcom konkurznej podstaty správne zapísaná do súpisu konkurznej podstaty. Z vylúčenia vecí sú vylúčené tie veci, ktoré aj po vyhlásení konkurzu zostávajú vo vlastníctve úpadcu. Osoba, ktorá podala žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, musí preukázať nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo vylučujúce zaradenie veci do podstaty náleží jej, t. j., že vec je v jeho vlastníctve, spoluvlastníctve alebo držbe. Nemožno sa úspešne domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po vyhlásení konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu.
Hoci žalobcovia vec i dlhodobo mali v nájme, v čase vyhlásenia konkurzu bola vec vo vlastníctve úpadcu. Žalobcom teda vznikla proti konkurznej podstate pohľadávka vo výške splatenej kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú si mali prihláškou prihlásiť do konkurzu, čo však neurobili.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, keď vylučovaciu žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože predmetná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve úpadcu a žalobcovia nenadobudli k nehnuteľnosti vlastnícke právo, teda sa ani nemohli úspešne domáhať vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Navyše, celý majetok úpadcu už bol speňažený na základe zmluvy o predaji podniku.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
P o uče n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Blahová