5Obo/87/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: I., a. s. so sídlom B.Š. s ustanoveným správcom konkurznej podstaty J. K., advokátom, V., o predloženej konečnej správe a vyúčtovaní výdavkov a odmeny správcu, na odvolanie
konkurzného veriteľa B., s. r. o., B.N. a správcu konkurznej podstaty J. K., V., proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2010, č. k. 6K 65/2003-1231, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2010, č. k. 6K 65/2003-1231 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. júna 2010, č. k. 6K 65/2003-1231 schválil
konečnú správu predloženú správcom konkurznej podstaty dňa 29. decembra 2008,
tak, že schvaľuje finančné prostriedky ku dňu vyhlásenia konkurzu v hodnote
64 192,85 Eur (1 933 873,99 Sk) príjmy v konkurznom konaní vo výške 3 778 780,50 Eur
(113 839 541,42 Sk), výdavky v konkurznom konaní v časti 578 236,90 Eur
(17 419 964,60 Sk) a neschválil výdavky v časti 97 921,24 Eur (2 949 975,50 Sk) v zmysle
námietok veriteľa B., s. r. o., B..
Ďalej súd schválil zostatok finančných prostriedkov na úhradu odmeny a zálohy SKP
na ďalšie výdavky, uspokojenie veriteľov s pohľadávkami proti podstate a uspokojenie
veriteľov s pohľadávkami uznanými v I. triede (§ 32 ods. 2 písm. a/ ZKV) vo výške
3 264 736,45 Eur (98 353 450,81 Sk) a schválil neuspokojené pohľadávky proti podstate
v sume 74 637,48 Eur (2 248 528,40 Sk).
2 5Obo/87/2010
Súd schválil sumu pripadajúcu na uspokojenie nárokov konkurzných veriteľov
I. triedy vo výške 3 190 098,97 Eur (96 104 921,57 Sk).
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že SKP podal v predmetnom
konkurze konečnú správu 29. decembra 2008 a upovedomil o nej úpadcu a konkurzných
veriteľov postupom podľa § 29 ods. 3 ZKV.
V zákonom stanovenej lehote 4. februára 2009 podal proti konečnej správe námietky
veriteľ B., s. r. o., N.B. namietajúc výšku nákladov pod položkou, „ekonomické a účtovné
služby, znalecké posudky“. Tieto náklady považoval veriteľ za predražené, namietal tiež
výšku nákladov za faktúru v sume 4 600 000,-- Sk t. j. 152 692,03 Eur. Rovnako namietal
náklady archivácie. Na pojednávaní veriteľ poukázal na f. č. 1X. a 2X. vystavené firmou E., s.
r. o. SKP upravil na pojednávaní 16. marca 2009 výdavky pri položke ekonomické a účtovné
služby, znalecké posudky zo sumy 4 660 301,-- Sk, t. j. 154 693,65 Eur na sumu 3 277 261,--
Sk, t. j. 108 785,14 Eur a upresnil, že faktúra č. 1X., je vystavená na mesiac apríl, máj a jún
2004 a f. č. 2X. je vystavená na mesiac júl, august a september 2004.
Súd I. stupňa po preskúmaní konečnej správy prejednaní námietok konkurzného
veriteľa konečnú správu schválil. Neschválil výdavky v sume 97 921,24 Eur.
Proti tomu uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote veriteľ B., s. r. o., B.
a zaoberal sa zmluvou o spolupráci z 30. júna 2004 uzatvorenej medzi SKP a spoločnosťou A.
(doloženie CD nosiča bez kódu) neschválením výdavkov v sume 97 921,24 Eur, ktorí reálne
zaťažili konkurznú podstatu (reálne vyplatené) a nepreniesli sa do výroku o jeho odmene.
Správca konkurznej podstaty podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, pričom
svoje odvolanie podaním z 1. októbra 2010 vzal späť v celom rozsahu. Keďže odvolací súd
v predmetnej veci rozhodol pred týmto úkonom t. j. 28. septembra 2010 k tomuto právnemu
úkonu, ako aj vyjadrenia správcu konkurznej podstaty, preto neprihliadol.
Správca konkurznej podstaty vo svojom odvolaní namietol, že súd prvého stupňa
pochybil, keď časť výdavkov konkurzu (pohľadávok proti podstate) na ekonomické
a archivačné služby vyhodnotil ako neprimerané. Rovnako má zato, že prvostupňový súd sa
mal zaoberať len námietkami konkurzného veriteľa vznesené písomne v stanovenej lehote.
Súd prvého stupňa sa nesprávne zaoberal aj oneskorene podanými námietkami. Taktiež 3 5Obo/87/2010
prvostupňový súd neprihliadol na skutočnosť, že konkurzný veriteľ B., s. r. o., B. mal úplne
uspokojenú prihlásenú pohľadávku vo výške 255,20 Eur dňa 13. marca 2009, čím došlo
k hmotnoprávnemu zániku jeho pohľadávky a tým aj tomuto veriteľovi zaniklo postavenie
účastníka konkurzného konania.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konečnú správu schválil
v celom rozsahu resp. napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolania odvolateľov v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.
Podľa ust. § 29 ods. 1, 3 ZKV správca konkurznej podstaty predložil konečnú správu
s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov súdu po speňažení majetku podstaty.
Súd preskúmal konečnú správu a upovedomil veriteľov o konečnej správe úpadcu a konkurzných veriteľov s tým, že ich upozornil o vyvesení konečnej správy na úradnej tabuli,
ako aj o možnosti podať proti nej námietky.
Správca konkurznej podstaty predložil konečnú správu súdu 29. decembra 2008,
pričom upovedomil o nej úpadcu a konkurzných veriteľov prostredníctvom Obchodného
vestníka č. X./2009 z X. 2009 a vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa X. 2009.
Konkurzný veriteľ B., s. r. o., B. podal v zákonom stanovenej lehote proti konečnej
správe námietky (X. februára 2009).
Z vyššie uvedeného nesporne vyplýva, že spoločnosť B., s. r. o., B. bol konkurzným
veriteľom úpadcu I., a. s., B., keďže jeho pohľadávka bola uhradená 13. marca 2009. Z tohto
dôvodu odvolací súd k námietke SKP, že odvolateľ nie je konkurzným veriteľom, nemohol
prihliadnuť.
Rovnako odvolací súd neprihliadol k námietke SKP, že prvostupňový súd sa zaoberal
aj námietkami podanými po zákonom stanovenej lehote.
4 5Obo/87/2010
Ustanovenie § 29 ods. 3 ZKV stanovuje lehotu (15 dní) na podanie námietok voči
konečnej správe a vyúčtovaniu, keď boli vyvesené na úradnej tabuli. Spoločnosť B., s. r. o.,
B. v tejto zákonnej lehote podala námietky (X. februára 2009). Spoločnosť
B., s. r. o., B. rozšíril svoje námietky po 15-dňovej lehote, odvolací súd
je však názoru, že 15-dňová lehota stanovená v ust. § 29 ods. 3 ZKV, neobsahuje
koncentračnú zásadu t. j., že námietky podané v zákonom stanovenej lehote proti konečnej
správe a vyúčtovaniu, nemožno následne i po uplynutí zákonnej lehoty doplniť, a preto
k námietke odvolateľa – SKP neprihliadol. Odvolateľ – spoločnosť B., s. r. o., B. v odvolaní,
spochybňuje Zmluvu o poskytovaní odbornej pomoci z 18. júna 2004. Odvolací súd
konštatoval, že prvostupňový súd sa touto námietkou podrobne zaoberal, preskúmal doklady
predložené SKP na nahliadnutie, pričom z konania prvostupňového súdu nevyplýva, že by sa
neoboznámil s údajmi na CD nosiči. S týmito údajmi sa nemohli oboznámiť len iné osoby
z dôvodu ochrany informácii. Odvolateľ sa zaoberal s neschválenou výškou výdavkov pod
položkou „ekonomické a účtovné služby, znalecké posudky v sume 83 291,24 Eur (ide
o faktúry spoločnosti E., s. r. o., P., E., s. r. o., T., T., s. r. o., T.) čo predstavuje sumu
40 252,93 Eur. Vo zvyšku išlo o matematickú chybu.
Súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal aj výdavkami na archiváciu a neschválil sumu 14 630,-- Eur, z dôvodu ich neprimeranosti.
Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu I. stupňa, keďže tento
dôsledne preskúmal všetky položky týkajúce sa výdavkov a považuje závery prvostupňového
súdu za vecne a právne správne. Odvolací súd podotýka, že Zmluva o poskytovaní odbornej
pomoci z 18. júna 2004, bola uzatvorená so súhlasom súdu, ako aj veriteľov. Odvolateľ
– B., s. r. o., B. vstúpila do konkurzného konania až na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky z 8. septembra 2008 t. j. približne 4 roky od uzatvorenia predmetnej zmluvy.
Rozoberať dôvodnosť resp. nedôvodnosť Zmluvy o odbornej spolupráci po štyroch rokoch od
jej uzatvorenia a domáhať sa údajov z CD nosiča, ktorý si spoločnosť
A. zabezpečila zakódovaním, je v rozpore s princípmi samotného konkurzného konania t. j.
dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.
Odvolací súd preto námietky odvolateľa B., s. r. o., B., považoval
za nedôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust.
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
5 5Obo/87/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková