Najvyšší súd

5Obo/86/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. P., advokát, N., správca konkurznej podstaty úpadcu T.,

a. s., v likvidácii, C.C., zastúpeného advokátom

J. G., K., proti žalovanému: M. O., bytom G., o zaplatenie 389,46 Eur s príslušenstvom,

o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave zo 6. júla 2010 č. k. 10 Cbi 7/2010-47, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 6. júla 2010 č. k.

10 Cbi 7/2010-47 sa   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny

vo výške 389,46 Eur s príslušenstvom z titulu dlhu za plnenie poskytované s užívaním bytu.

Uznesením zo dňa 21. 12. 1999 č. k. 3 K 105/99 bol na majetok T., a. s. v likvidácii,

C. (žalobca) vyhlásený konkurz.

Súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu, požiadal podaním zo dňa 02. 10. 2009, ktoré na súd došlo

dňa 07. 10. 2009 o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Mal za to, že ako správca

konkurznej podstaty má osobné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č.

71/1992 Zb. a správcovskú činnosť môže vykonávať len správca, ktorý je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov (§ 21) v zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 zákona

č. 8/2005 Z. z. Ďalej uviedol, že správcovskú činnosť môže od nadobudnutia účinnosti zákona

č. 8/2005 Z. z. vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu správcov, ktorý je vedený

na MS SR. Táto okolnosť je rozhodujúca pre vykonávanie správcovskej činnosti

aj v konkurzoch vyhlásených pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z., resp. zákona č. 7/2005

Z. z.

Súd výzvou zo dňa 22. 06. 2010, ktorú právny zástupca žalobcu prevzal dňa

28. 06. 2010, vyzval žalobcu na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odôvodňujú pomery

žiadateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zároveň mu oznámil, že podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. je oslobodený

od platenia súdnych poplatkov správca podľa osobitného predpisu 3f/, pričom v odkaze pod

čiarou je uvedený zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Konkurzné konanie 3 K/105/99 sa však riadi zákonom č. 328/1991 Zb. –

3g) a oslobodenie teda neplatí.

Z konaní podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov je podľa § 4 ods. 2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodený iba

navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu –

odkaz 3g/.

Podľa § 138 ods. 1, 2 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom, alebo

sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde

o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podaním zo dňa 30. 06. 2010, ktoré bolo na súd osobne podané dňa 30. 06. 2010

právny zástupca žalobcu predložil návrh na pokračovanie v konaní bez zaplatenia súdneho

poplatku bez toho, aby predložil doklady odôvodňujúce jeho žiadosť o oslobodenie

od súdneho poplatku.

Nakoľko žalobca nepreukázal, že jeho majetkové a sociálne pomery odôvodňujú

priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd o jeho žiadosti rozhodol tak, že mu

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa

03. 08. 2010. Navrhol zrušiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. júla 2010 č. k.

10 Cbi 7/2010-47 a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca uviedol, že má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne

a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky oslobodenia žalobcu od súdneho

poplatku v danom konaní.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku,

je oslobodený správca podľa osobitného predpisu.

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2005 správca je fyzická osoba,

alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov (§ 21). Správcovskú činnosť môže

vykonávať len správca.

S poukazom na vyššie uvedené žalobca má za to, že správcovskú činnosť môže

od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005 Z. z. vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu

správcov, ktorý je vedený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto okolnosť

je rozhodujúca pre vykonávanie správcovskej činnosti aj v konkurzoch vyhlásených

pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z. resp. zákona č. 7/2005. V tejto súvislosti poukazuje

na ustanovenie § 45 zákona č. 8/2005 Z. z.

Tvrdenie, že žalobcovi nemožno priznať oslobodenie od súdneho poplatku

na základe poznámky 3f pod čiarou zákona č. 71/1992 Zb. je nesprávne, keďže poznámky

v zákonoch pod čiarou nemajú priamu normatívnu povahu, ale len charakter informačnej

súčasti právneho predpisu.

Žalobca je toho názoru, že oslobodenie od poplatkovej povinnosti, je potrebné

vzťahovať aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa zákona

č. 328/1991 Zb. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty súdom

ustanovený a pod jeho dozorom vykonávajú osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je

dôvod z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa

zákona č. 7/2005 Z. z. správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona

č. 328/1991 Zb. V obdobnej veci sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca má za to, že je v tomto konaní v zmysle

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od súdneho poplatku.

V danom prípade žalobca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania

v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko žalobca je zo zákona

oslobodený od súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal

odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci sa žalobca svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy

389,46 Eur, poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy

389,46 Eur od 01. 07. 2008 do zaplatenia, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia

vo výške 83,70 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu. Žalobca z účtovných dokladov zistil,

že žalovaný ku dňu 06. 05. 2008 dlhuje za nájomné bytu sumu 389,46 Eur. Preto túto

sumu žalobca požaduje spolu s poplatkom z omeškania v zmysle § 4 nariadenia vlády

č. 87/1995 Zb.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. 12. 1999

pod sp. zn. 3 K 105/99 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T., a. s. v likvidácii, C., za

správcu konkurznej podstaty bol ustanovený J. P., advokát, Advokátka kancelária, N.

(žalobca).

Okresný súd v Trnave výzvou zo dňa 23. 09. 2009 pod č. k. 16 C/240/2009-20 vyzval

žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 23,37 Eur podľa položky

č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.. Návrhom zo dňa

02. 10. 2009, ktorý došiel na Okresný súd Trnava dňa 07. 10. 2009 požiadal žalobca

o oslobodenie od súdneho poplatku.

Krajský súd v Bratislave výzvou zo dňa 22. 06. 2010 pod č. k. 10 Cbi/7/2010-40

vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že pomery žiadateľa

odôvodňujú oslobodenie od súdneho poplatku.

Podaním zo dňa 30. 06. 2010, ktoré bolo na súd osobne podané dňa 30. 06. 2010,

žalobca predložil Krajskému súdu v Bratislave navrhol pokračovať v konaní bez zaplatenia

súdneho poplatku bez toho, aby predložil doklady odôvodňujúce jeho žiadosť o oslobodenie

od súdneho poplatku.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov, je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného

predpisu s odkazom na 3f. V uvedenom odkaze je uvedený osobitný predpis zákon č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z uvedeného teda vyplýva, že oslobodenie od súdneho poplatku sa vzťahuje len

na správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a nie na správcu konkurznej

podstaty ustanoveného podľa zákona č. 328/1991 Zb. V prípade, že by zákonodarca mal

na mysli oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov všetkých správcov konkurzných

podstát ustanovených i podľa zákona č. 328/1991 Zb. i 7/2005 Z. z., bol by to v poznámke

odkazujúcej na osobitný predpis uviedol tak, ako to urobil v ďalších poznámkach, t. j. tak

ako to urobil pri konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podľa osobitného predpisu

(poznámky 3f i 3g). Podľa § 4 ods. 2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkov, je oslobodený

iba navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu

(odkaz na poznámku 3g). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne postupoval, keď

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O. s. p., na návrh môže súd priznať účastníkovi

celkom, alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú,

a ak nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva.

Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť.

Poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Samotná skutočnosť, že na majetok účastníka bol vyhlásený konkurz, neodôvodňuje záver, že

takého účastníka je potrebné oslobodiť od zaplatenia súdneho poplatku.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal, že jeho

pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto dospel tiež

k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie žalobcu od platenia

súdneho poplatku.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, keďže toto uznesenie je

vo výroku vecne správne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 31. augusta 2010

JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková