ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Štefana Šatku, právnej veci žalobcu: C. T., s. r. o., Š., H., IČO: X., zast. JUDr. J. K., advokát, N., M., proti žalovanému: JUDr. A. K., advokát, L., H., správca konkurznej podstaty úpadcu C. H. H. a. s.., H., IČO: X., o zaplatenie 6 345 280 Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi/129/2005-104 zo dňa 13. mája 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi/129/2005-104 zo dňa 13. mája 2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 345 280 Sk s úrokmi vo výške 16,5% od 23. 05. 2002 do zaplatenia.
V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 6 345 280 Sk so 16,5% úrokom od 23. 05. 2002 do zaplatenia. Súd vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 05. 2002 sp. zn. 6K 51/2002 bol na majetok úpadcu C. H. H. a. s. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný. Žalovaný ako Najvyšší súd Slovenskej republiky
5 Obo 85/2008
správca do súpisu konkurznej podstaty zapísal osobné motorové vozidlo značky HONDA Legend 3,5 AT, ev. č. HE 117-AD, rok výroby 1998.
Žalobca na základe zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy L. sa stal nájomcom a po uhradení všetkých dlžných splátok bol podpísaný protokol o ukončení leasingovej zmluvy a vlastníkom predmetného motorového vozidla sa stal žalobca, a to dňa 15. 05. 2001.
Žalobca podal proti žalovanému žalobu o vylúčenie predmetného motorového vozidla z konkurznej podstaty. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 10. 12. 2003 č. k. 2Cbi/12/2002-46 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 02. 2005 sp. zn. 5Obo/56/2004 uložil žalovanému vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu C. H. H. a. s., H., motorové vozidlo značky HONDA Legend 3,5 AT, ev. č. HE 117-AD, rok výroby 1998.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že úpadca v deň vyhlásenia konkurzu nebol vlastníkom sporného motorového vozidla, pretože vlastníkom ním bol od 18. 05. 2001 žalobca, čo bolo potvrdené aj rozhodnutiami súdov o vylúčení tohto vozidla z konkurznej podstaty. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobca od 23. 05. 2002 až do vrátenia vozidla - 15. 02. 2005 (t. j. 1004 dní krát 6 320,00 Sk) nemohol realizovať svoje vlastnícke právo a prenajímať vozidlo v zmysle dohody s M. Š. (dohoda o nájme vozidla), čím mu vznikla škoda vo výške 6 345 280 Sk v zmysle § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 OZ.
Predmetné vozidlo patrí medzi vozidlá vyššej strednej triedy s nadštandardnou výbavou a požičovne účtujú za jeden deň 6 320 Sk, čo vyplýva z cenníkov pripojených v spise.
Žalovaný napriek tomu, že ešte pred vyhlásením konkurzu vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu nadobudol žalobca, toto vozidlo zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a skutočnosť, že vozidlo tam nepatrí, ani nepatrilo, bola potvrdená v konaní o jeho vylúčenie zo súpisu, preto zodpovedá podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení za spôsobenú škodu, a súd žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalovaný odvolanie. Namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podaním zo dňa 31. 03. 2008 podal návrh na prerušenie uvedeného konania, a to až do rozhodnutia v právnej veci vedenej na Okresnom súde H. pod sp. zn. 11 Cb 3/2008, ktorého predmetom je určenie neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. L., na základe ktorej sa žalobca údajne stal novým nájomcom a následne vlastníkom sporného motorového vozidla. O návrhu však súd do dnešného dňa žiadnym spôsobom nerozhodol napriek tomu, že rozhodnutie v konaní o neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností predmetnej leasingovej zmluvy má podstatný význam pre konanie o zaplatenie 6 345 280 Sk.
Namieta neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. L. zo dňa 18. 05. 2001 z dôvodu, že nebola podpísaná oprávnenou osobou. Predmetnú zmluvu za spoločnosť C. H. H. a. s. podpísal Ing. R. Š., ktorý však v čase podpisu nebol oprávnený konať v mene spoločnosti C. H. H., a. s. Platnosť rozhodnutia dozornej rady spoločnosti C. H. H. a. s., ktorým bol zvolený za člena predstavenstva, bola napadnutá žalobou. Rozsudkom Krajský súdu v Prešove zo dňa 21. 08. 2002 sp. zn. 4Cb 310/01 určil, že odvolanie Ing. L. S. z funkcie predstavenstva spoločnosti C. H. H. a. s. zo dňa 06. 03. 2001 je neplatné. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 25. 04. 2006 sp. zn. 5Obo 198/2004 potvrdil uvedené rozhodnutie.
Ďalej namieta, že v právnej veci bolo termín pojednávania vytýčený na 13. 05. 2008. Podaním zo dňa 12. 05. 2008 požiadal súd prvého stupňa o ospravedlnenie svojej neúčasti na predmetnom pojednávaní, a to z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde H., právnej veci vedenej pod sp. zn. 15C/97/07. Zároveň súdu oznámil, že trvá na svojej osobnej účasti na predmetnom pojednávaní. Súd napriek tomu rozhodol v jeho neprítomnosti, čím mu bol odňatá možnosť konať pred súdom.
Dôkazy, o ktoré sa opieral prvostupňový súd, a ktoré mali preukazovať skutočnosť, že úpadca nebol v čase vyhlásenia konkurzu vlastníkom sporného motorového vozidla, mu nemohli byť z objektívnych dôvodov známe v čase zostavovania súpisu konkurznej podstaty, ktoré žalobca účelovo uviedol až pred prvostupňovým súdom. Tieto dôkazy súd vyhodnotil nesprávne a jednostranne v prospech žalobcu. Z uvedených dôvodov, nemohli byť, a ani neboli splnene základne predpoklady na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 OZ.
Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Rozhodujúca je skutočnosť, že úpadca, resp. žalovaný v deň vyhlásenia konkurzu, t. j. dňa 23.05.2002 nebol vlastníkom motorového vozidla zn. Honda Legend 3,5 AT, ev. č. HE117-AD.
Samotná skutočnosť, že odvolanie Ing. L. S. z funkcie predstavenstva spoločnosti C. H. H. a. s. je neplatné, nemá automaticky za následok neplatnosť úkonov, ktoré urobil právoplatne zvolený člen predstavenstva spoločnosti Ing. R. Š.. Správca konkurznej podstaty zaradil neoprávnene uvedené vozidlo do konkurznej podstaty, čím porušil povinnosť správcu a pozbavil žalovaného práva na pokojné užívanie svojho majetku. Preto bol žalobca nútený podať vylučovaciu žalobu a v konaní mal úspech. Viď priložené právoplatné rozsudky prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu. (Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cbi 12/02-46 zo dňa 10. 12. 2003 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 56/2004 zo dňa 15. februára 2005.).
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca od 23. 05. 2002 až do 15. 02. 2005 nemohol vykonávať svoje vlastnícke práva, čím mu vznikla škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá podľa § 420 OZ.
K návrhu na prerušenie konania sa žalobca podrobne vyjadril listom zo dňa 05. 05. 2008. Žalobu, ktorú doručil žalovaný na Okresný súd H., kde sa domáha neplatnosti zmluvy o prevode práva a povinností z leasingovej zmluvy zo dňa 18. 05. 2001, považuje za špekulatívnu, s jediným úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti uvedenej v § 6 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. zákona o konkurze a vyrovnaní, a následne za spôsobenú škodu. Zmluva o prevode práva a povinností z leasingovej zmluvy, ktorej platnosť na Okresnom súde v H. žalovaný napadá, bola podpísaná ešte dňa 18. 05. 2001. Žaloba o neplatnosť tejto zmluvy bola doručená Okresnému súdu v H. dňa 13.03.2008. Z uvedeného vyplýva zjavné premlčanie práva a nie je možné napadať úspešne platnosť uvedenej zmluvy po siedmych rokoch od jej uzavretia.
Žalovaný v konaní účelovo spôsoboval prieťahy v konaní a maril pojednávania súdu prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z. účinného od 15. októbra 2008, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Na doplnenie uvádza, že žalovaný bol na nariadené pojednávanie na deň 13. 05. 2008 prvostupňovým súdom predvolaný včas v súlade s ust. § 115 ods. 2 O. s. p. (oznámenie prevzal dňa 24. 04. 2008 - č. l. 99), t. j. v dostatočnom časovom predstihu. Dňa 12. 05. 2008, deň pred konaním pojednávania, ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde H. v právnej veci vedenej pod sp. zn. 15 C97/2007 a požiadal o odročenie pojednávania, pretože nesúhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti.
O prípad odňatia možnosti konať pred súdom sa jedná iba vtedy ak dôjde k takému závadnému procesnému postupu súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu OSP priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, bol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., a žalovanému ním nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Samotná kolízia pojednávaní nie je totiž bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Žalovaný žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli byť predpokladom pre uznanie existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, neoznačil.
Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ a § 442 ods. 1 OZ., ktorá mu bola spôsobená žalovaným, a to neoprávneným zaradením motorového vozidla zn. Honda Legend, 3.5 AT, ev. č. HE-117-AD, rok výroby 1998, do konkurznej podstaty úpadcu. Z obsahu spisu a doložených dôkazov je zrejme, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 05. 2002 sp. zn. 6K 51/02-12 bol na majetok dlžníka C. H. H. vyhlásený konkurz. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu zaradil do konkurznej podstaty uvedené vozidlo. Žalobca podal vylučovaciu žalobu podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV). Krajský súd v Košiciach rozhodnutím zo dňa 10. 12. 2003 sp. zn. 2 Cbi 12/02-46 o uplatnenom práve rozhodol tak, že uložil správcovi konkurznej podstaty vylúčiť z konkurznej podstaty predmetné motorové vozidlo. Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil rozsudkom zo dňa 15. februára 2005 sp.zn. 5 Obo 56/2004, ktorý dňom doručenia sa stal právoplatný.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. (ZKV), majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Podľa odseku 2 cit. zákona, podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.
Súdom bol jednoznačne vyslovený právny záver, že motorové vozidlo nepatrilo ku dňu vyhlásenia konkurzu úpadcovi, netvorilo konkurznú podstatu a v rozpore s ust. § 6 ods. 2 ZKV ho žalovaný zaradil do súpisu podstaty. Podľa § 159 ods. 2 O. s. p., rozsudok je právne záväzný.
Sporné vozidlo bolo predmetom leasingovej zmluvy č. L. zo dňa 05. 05. 1998 a prenajímateľom vozidla bola spoločnosť FOR FIN, a.s., Považská Bystrica. Na základe zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy zo dňa 18. 05. 2001 sa žalobca stal nájomcom predmetu leasingu. Po splatení všetkých dlžných splátok došlo medzi žalobcom a prenajímateľom dňa 12. 05. 2001 k riadnemu ukončeniu zmluvy (č. l.11) a podľa článku VI. bodu 4 tejto zmluvy sa mal vlastníkom vozidla stať nájomca. V protokole o ukončení leasingovej zmluvy prenajímateľ potvrdil, že voči žalobcovi neeviduje žiadne pohľadávky. Súčasne v zmysle protokolu o prevzatí predmetu leasingu, ktorý bol podpísaný žalobcom a žalovaným ako pôvodným nájomcom (č. l. 151) malo dôjsť k fyzickému odovzdaniu vozidla. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalovaný vozidlo do držby žalobcovi reálne neodovzdal a po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ho zahrnul do podstaty úpadcu v rozpore s ust. § 6 ods. 2 ZKV. Žalobcovi nebolo umožnené vozidlo držať, užívať, a ani inak s nim disponovať – prenajať tretej osobe M. Š. (viď zápisnica zo dňa 13. 05. 2005), čím mu vznikla škoda, ktorá je predmetom sporu. Výška škody nebola rozporovaná, a ani žalovaným v odvolaní namietaná (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Škodu si žalobca uplatnil za obdobie od 23. 05. 2002 do 15. 2. 2005, t. j. odo dňa kedy žalovaný neoprávnene zahrnul vozidlo do súpisu konkurznej podstaty až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o jeho vylúčení z podstaty.
Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že Ing. Š. nebol v rozhodnom období (18. 05. 2001) oprávnený robiť právne úkony za žalovaného a nevyplýva to ani z rozhodnutí, na ktoré poukazuje v odvolaní (sp. zn. 4Cb 310/01 a sp. zn. 5 Obo 198/04), a ani nedošlo k vydaniu súdneho rozhodnutia o namietanej skutočnosti, v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. l O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. Keďže si úspešný žalobca trovy odvolacieho konania žiadne neuplatnil, neboli mu priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. februára 2009
JUDr. Alena P r i e c e 1 o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.