5Obo/84/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu v 1. rade: Ing. P. L., bytom Š., žalobcu v 2. rade: O. K., bytom M., obaja zastúpení: JUDr. J. J., advokát, so sídlom K.,

proti žalovanému: JUDr. M. Č., so sídlom   J., správca konkurznej podstaty úpadcu H., a. s.

v konkurze, so sídlom P., IČO: X., o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty, o odvolaní

žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júna 2010, č. k.:

52Cbi/2/2007-185, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júna 2010, č. k.: 52Cbi/2/2007-185   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením z 1. júna 2010, č. k.: 52Cbi/2/2007-185

návrh na prerušenie konania zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa

28. 05. 2010 žalobcovia podali návrh na prerušenie konania. Konanie žiadali prerušiť

do doby plnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2006 č. k.:

51 – 24 K 407/98-1438. Podľa predloženého opatrenia bolo správcovi konkurznej podstaty

úpadcu H., a. s. v konkurze, so sídlom P., (ďalej len „úpadca“) uložené, aby neodkladne po

doručení tohto opatrenia zaradil do súpisu konkurznej podstaty majetok úpadcu, a to majetok,

ktorý bol v tomto opatrení uvedený. Správca konkurznej podstaty uvedené opatrenie nesplnil,

ale zaslal konkurznému súdu stanovisko zo dňa 05. 01. 2007, v ktorom súdu oznámil, že súpis

konkurznej podstaty úpadcu bol vykonaný formou inventúrneho súpisu majetku úpadcu

ku dňu vyhlásenia konkurzu. Tento súpis z konkurznej podstaty bol spolu s prehlásením 2   5Obo/84/2010

štatutárneho orgánu úpadcu, že súpis je úplný a správny, predložený súdu. V rámci súpisu

bola do konkurznej podstaty zahrnutá aj účtovná dispozícia č. I., ktorú konkurznému súdu vo

fotokópii v prílohe č. 1 zaslal a v tejto účtovnej dispozícii sú zahrnuté práva: ochranná

známka č. reg. X. s názvom B., ochranná známka č. reg. X. s názvom L., práva spojené

s prihláškou ochrannej známky s názvom L. vedenej na Úrade priemyselného vlastníctva SR

pod značkou P., priemyselný vzor č. reg. X. a č. reg. X. s názvom T., práva spojené

s prihláškou vynálezu P. podanou na Úrade priemyselného vlastníctva SR s názvom O., práva

spojené s medzinárodnou prihláškou vynálezu P. podanou na medzinárodnom úrade v Ženeve

pod názvom O. (ďalej len „práva priemyselného vlastníctva“).

Ďalej súdu správca konkurznej podstaty v stanovisku oznámil, že konkurzná podstata

bola speňažená ako časť podniku – podnik bez pohľadávok, teda na kupujúceho prešli

aj všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa

týkali podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Na základe ustanovení v uzavretej

zmluve o kúpe časti podniku nebolo možné previesť na kupujúceho práva k predmetom

priemyselného vlastníctva na Úrade priemyselného vlastníctva SR, preto ako dodatky k zmluve o kúpe časti podniku boli medzi kupujúcim a predávajúcim následne uzavreté

osobitné zmluvy, a to zmluva o prevode práv duševného vlastníctva a zmluva o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva. V týchto zmluvách už nebola uvedená cena týchto

prevodov, pretože cena týchto prevodov bola obsiahnutá v cene prevodu časti podniku.

Uvedené stanovisko zaslal správca konkurznej podstaty konkurznému súdu ako

odpoveď na opatrenie, ktorým mu uložil, aby zaradil do súpisu konkurznej podstaty majetok

v tomto opatrení uvedený. Na základe uvedeného stanoviska konkurzný súd vydal opatrenie

zo dňa 23. 01. 2007, č. k.: 51 - 24 K 407/98-1464, ktorým nariadil výsluch správcu

konkurznej podstaty a členov predstavenstva úpadcu I.I. B. a I.I. K. na deň 05. 02. 2007.

V odôvodnení opatrenia súd uviedol, že z obsahu konkurzného spisu vyplýva, že správca

konkurznej podstaty a ďalšie osoby dotknuté právnymi vzťahmi úpadcu v minulosti predložili

správy týkajúce sa konkurzného konania a majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Ku

dňu vyhlásenia konkurzu bol vyhotovený protokol z inventarizácie majetku úpadcu zo dňa 30.

11. 1998 podpísanými členmi predstavenstva úpadcu, súd nariadil výsluch správcu a oboch

štatutárnych zástupcov úpadcu, ktorí odovzdali majetok a účtovné záznamy správcovi. Súpis

podstaty bol správca povinný vyhotoviť ku dňu vyhlásenia konkurzu na základe ustanovení §

18 ZKV. Výsluchu, ktorý bol nariadený konkurzným súdom opatrením sa správca konkurznej 3   5Obo/84/2010

podstaty, ako aj I. nezúčastnili, požiadali o určenie iného termínu a I. B. nemal doručenie

vykázané. Konkurzný súd určil termín výsluchu na deň 26. 02. 2007. Podľa predloženej

zápisnice z 26. 02. 2007 sa tohto výsluchu nezúčastnil ani správca konkurznej podstaty ani

obaja štatutárny zástupcovia úpadcu s tým, že súd odročil termín na neurčito.

Správca konkurznej podstaty je toho názoru, že predmetné opatrenie nie je možné

splniť. V konkurznej podstate nie je žiaden majetok. Po právoplatnom skončení sporov

vedených na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn.: 52Cbi 1/2007 a 52 Cbi 2/2007

bude v konkurze podaná konečná správa.

Súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania do doby splnenia opatrenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2006, č. k.: 51 - 24 K 407/98-1438 zamietol, nakoľko

prerušenie konania kvôli splneniu opatrenia krajského súdu, je nevykonateľné. Toto opatrenie

krajského súdu už zrejme nebude možné splniť, preto nie je možné prerušiť konanie vedené

pod sp. zn.: 52 Cbi 2/2007 do doby splnenia opatrenia krajského súdu zo dňa 06. 12. 2006,

keď vôbec nie je zrejmé, či toto opatrenie bude a môže byť splnené.

Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na prerušenie

konania vyhovel. Žalobcovia odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.   Žalobcovia v odvolaní poukazujú na opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k.: 51-24K 407/98-1438, ktorým bolo žalovanému uložené zaradiť konkrétne špecifikované

veci do konkurznej podstaty a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 51-24K

407/98-1442, ktorým bolo žalobcom uložené podať žalobu o vylúčenie veci z konkurznej

podstaty. Žalovaný vo veci nerealizoval opatrenie súdu a uvedené prezentuje ako jediný

argument pre zamietnutie žaloby. Podľa tvrdenia žalovaného sa veci nenachádzajú

v konkurznej podstate, a preto podanie žaloby nie je možné. Žalobcovia konali na základe

rozhodnutia krajského súdu, a vo veci museli konať uvedeným spôsobom, ak chceli zabrániť

vzniku zákonnej domnienky znamenajúcej zánik ich nároku. Jediným dôvodom zamietnutia

žaloby by malo byť neplnenie opatrenia žalovaným a uvedené predstavuje neakceptovateľný 4   5Obo/84/2010

stav. Opatrenie konkurzného súdu je riadnym súdnym rozhodnutím, ktoré je žalovaný ako

správca konkurznej podstaty povinný rešpektovať. Z dôvodu, že uvedené kroky sú prepojené

s nárokom uplatneným v tejto žalobe je nevyhnutné prerušenie konania do doby naplnenia

opatrenia konajúceho konkurzného súdu.  

Žalobcovia uvádzajú, že súd prvého stupňa prerušenie konania zdôvodnil tvrdením

o nevykonateľnosti predmetného opatrenia, o zrejmej nemožnosti jeho splnenia, o tom, že nie

je zrejmé, či toto opatrenie bude a môže byť splnené, a to všetko bez akéhokoľvek bližšieho

zdôvodnenia. Nevykonateľnosť rozhodnutia je nevyhnutné hodnotiť z objektívneho hľadiska

nemožnosti, pričom takáto situácia vo veci nenastala, keď kroky uvedené v predmetnom

opatrení, ukladané žalovanému sú možné, realizovateľné, a to všetko s príslušnou právnou

úpravou. Vykonanie týchto krokov nemôže žalovaný odmietať z dôvodu odlišnosti vlastného

právneho názoru od právneho názoru súdu.

Podľa názoru žalobcov súd prvého stupňa nedostatočne zistil aj skutkový stav veci,

keď v priebehu celého konania, a najmä na pojednávaní konanom dňa 26. 04. 2010 bolo

zdôrazňovaná potreba zistenia súčasného stavu plnenia opatrenia konkurzného súdu, ako aj

postoja predmetného súdu. Súd prvého stupňa sa uspokojil len s dokladmi preukazujúcimi, že opatrenie nebolo vykonané, a že výsluchy neboli realizované pre neúčasť predvolaných osôb,

výsluch bol odročený. Takúto situáciu nemožno prezentovať ako súhlas konkurzného súdu

s nerealizovaním jeho opatrenia, resp. s neplnením pokynov konkurzného súdu, alebo ako

nemožnosť naplnenia predmetného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že stav týkajúci sa

predmetného opatrenia konkurzného súdu, nebol zistený bez akýchkoľvek pochybností

a je založený len na domnienkach.

Žalobcovia uvádzajú, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti odôvodnenia

nezodpovedá zákonným podmienkam, nakoľko neobsahuje žiaden argument odôvodňujúci

údajnú nevykonateľnosť opatrenia konkurzného súdu. Žiadne rozhodnutie nemôže byť

založené len na domnienkach konajúceho súdu. Takýto stav nemôže byť prekonaný ani

opisom skutkových a právnych názorov sporových strán, keď z rozhodnutia musí byť zrejmý

záver, právny názor a dôvody rozhodnutia samotného súdu.  

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že súpis konkurznej

podstaty úpadcu bol vykonaný formou inventúrneho súpisu majetku úpadcu ku dňu 5   5Obo/84/2010

vyhlásenia konkurzu. Tento súpis konkurznej podstaty bol spolu s prehlásením štatutárneho

orgánu úpadcu, že súpis je úplný a správny, predložený súdu. Súpis konkurznej podstaty,

ktorý bol predložený konkurznému súdu obsahoval aj účtovnú dispozíciu I., v ktorej sú

zahrnuté predmetné práva priemyselného vlastníctva. Konkurzná podstata bola speňažená

zmluvou o predaji podniku dňa 08. 02. 1999, ktorú uzavrel žalovaný

so spoločnosťou W., a. s. Predávaná bola celá konkurzná podstata bez pohľadávok. Na

kupujúceho prešli podľa § 479 ods. 1 Obchodného zákonníka aj všetky práva vyplývajúce

z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti

predávaného podniku, teda na kupujúceho prešli aj predmetné práva priemyselného

vlastníctva. Zmluva o predaji časti podniku neobsahovala právne relevantné údaje potrebné

k prevodu, a preto ako dodatky k zmluve o kúpe časti podniku boli medzi kupujúcim

a predávajúcim následne uzavreté osobitné zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že ten kto je

zapísaný v príslušnom registri Úradu priemyselného vlastníctva SR ako vlastník

priemyselného práva, je jeho skutočným vlastníkom. Úpadca bol v čase predaja konkurznej

podstaty zapísaný ako vlastník predmetných priemyselných práv. Žalovaný ďalej uvádza, že

na opatrenie konkurzného súdu zo dňa 06. 12. 2006 reagoval listom zo dňa 05. 01. 2007,

v ktorom súdu vysvetlil, že predmetné priemyselné práva boli do konkurznej podstaty spísané

a v rámci speňažovania konkurznej podstaty boli prevedené na iný subjekt. Predpokladom

podania žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je skutočnosť, že vec, ktorú správca

konkurznej podstaty zaradil do súpisu, zaradiť nemal a ďalším predpokladom je, že táto vec

sa v súpise podstaty nachádza. Ani z predpokladov, ktorých existenciu pri podaní žaloby

o vylúčenie veci z konkurznej podstaty Zákon o konkurze a vyrovnaní vyžaduje, nie je

zo strany žalobcov splnený. Žalovaný má za to, že nie je daný dôvod na prerušenie konania,

a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcov podľa § 212 ods. 1

O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní

napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

Žalobcovia uviedli odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O. s. p.,

ani jeden z tvrdených odvolacích dôvodov nie je daný.

6   5Obo/84/2010

Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší,

a) ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom

s plnomocenstvom pre celé konanie,

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako

postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému

súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej

otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho

pobyt nie je známy,

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom, c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Inštitút prerušenie konania procesne rieši stav, ktorý nastal v priebehu konania, a ktorý

v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci konal, a to až do doby, keď súd sám neodstráni

prekážku, ktorá bráni pokračovať v konaní alebo kým iný súd alebo iný orgán nerozhodne

o otázke významnej pre rozhodnutie súdu. Zákon dôvody prerušenia konania rozdeľuje

na obligatórne, pri ktorých súd musí konanie prerušiť a fakultatívne, pri ktorých súd pokiaľ

neurobí iné vhodné opatrenie, iba môže konanie prerušiť.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu, ktorým sa návrh na prerušenie

konania zamietol. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia podaním zo dňa 26. 05. 2010

požiadali súd o prerušenie konania do doby splnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 06. 12. 2006 č. k.: 51 – 24 K 407/98-1438. Odvolací súd dospel k záveru,

že v danom prípade neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by bol povinný konanie

prerušiť.

7   5Obo/84/2010

Z ustanovenia § 109 ods. 2 vyplýva, že je na voľnej, zákonom vymedzenej úvahe súdu

či konanie preruší, resp. či prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu.

Žalobcovia navrhli, aby súd konanie prerušil do splnenia opatrenia Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 06. 12. 2006 č. k.: 51 – 24 K 407/98-1438, v ktorom bolo

žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu uložené, aby do súpisu konkurznej

podstaty zaradil majetok úpadcu, a to práva priemyselného vlastníctva. Žalovaný uviedol, že

nie je možné splniť predmetné opatrenie konkurzného súdu, pretože predmetné priemyselné

práva boli v rámci speňažovanie konkurznej podstaty prevedené na iný subjekt.

Zo znenia ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. vyplýva, že súd konanie preruší,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia navrhujú prerušiť

konanie do doby splnenia opatrenia, a nie konania. V zmysle § 66b Zákona č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), opatrenie je rozhodnutie konkurzného súdu,

ktorým súd ukladá správcovi povinnosti pri dohliadacej činnosti (§12 ZKV), ak rozhoduje o ustanovení opatrovníka, osobitného správcu, odmene opatrovníka, predbežnej odmene

správcu, zbavení správcu mlčanlivosti, odmene likvidátora, alebo ak dáva súhlas podľa ZKV.

Správca konkurznej podstaty je subjekt zúčastnený na konkurznom konaní, ktorého činnosť

podlieha kontrole súdu, postup správcu môže byť usmerňovaný opatreniami vydanými

konkurzným súdom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že opatrenie zo dňa 06. 12. 2006

č. k.: 51 – 24 K 407/98-1438, je výsledkom dohliadacej činnosti konkurzného súdu.

Ide o procesné rozhodnutie konkurzného súdu a v prípade jeho nesplnenia, je konkurzný súd

oprávnený vykonať všetky potrebné kroky na jeho splnenie. Podľa odvolacieho súdu

vyriešenie otázky, ktorá môže mať význam na rozhodnutie súdu, je možné iba právoplatným

rozhodnutím vo veci samej a nie splnením procesného rozhodnutia, ktorým sa ukladajú

pokyny správcovi.

Z uvedeného teda vyplýva, že nie je tu ani dôvod na prerušenie konania podľa

ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Súd prvého stupňa si môže na základe vykonaného

dokazovania vyriešiť v tomto konaní všetky podstatné otázky potrebné pre rozhodnutie

vo veci samej.

8   5Obo/84/2010

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková