Najvyšší súd  

5Obo/83/2009

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. H. K., L., K., IČO: X., zastúpenej Ing. V. K., L., K., proti žalovanej: JUDr. I. S., H., K.,, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. I., s. r. o., K., N., K., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 393,68 Eur (11 860,-Sk), na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cb/787/2000-362 zo dňa 25. mája 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cb/787/2000-362 zo dňa 25. mája 2009 v napadnutej časti   p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka veriteľa Ing. H. K., L., K., IČO: X., vo výške 320,65 Eur, uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2K/249/98 na majetok úpadcu K. I., s. r. o., K., N., K., IČO:   X je oprávnená. V prevyšujúcej časti o určenie pohľadávky vo výške 73,69 Eur žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určiť, že jej pohľadávka vo výške 11 860,- Sk voči úpadcovi je nesporná. Uviedla, že pohľadávku, ktorú si uplatnila v konkurznom konaní vedenom Krajskom súde v Košiciach na majetok úpadcu K. I., s. r. o., žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu na prieskumnom pojednávaní poprela v celom rozsahu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že ide o pohľadávku vyplývajúcu z daňových dokladov – faktúr č. 1X. a č. 2X., vystavených žalobkyňou na úpadcu. Faktúrou č. 1X. zo dňa 2. augusta 1998 žalobkyňa vyúčtovala úpadcovi sumu 9 660,-- Sk za administratívne práce za mesiac júl 1998 (č. l. X.). Faktúrou č. 2X. zo dňa 2. augusta 1998 žalobkyňa vyúčtovala úpadcovi sumu 2 200,-- Sk ako cenu za dodávku paliet 20 ks á 110,-- Sk splatnú dňa 16. augusta 1998 (č. l. X.). V priebehu konania žalobkyňa predložila dodací list.

Na výkon administratívnych prác, ako ani na dodávku paliet, žalobkyňa nepredložila súdu žiadne zmluvy uzavreté v písomnej forme. Tvrdila však, že k ich uzavretiu došlo v ústnej forme a fakturované práce vykonávala a fakturovaný tovar dodala.

Súd, v súlade s ustanovením § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, mal za to, že zmluvy uzavreté v ústnej forme sú platné. Ďalej skúmal, či fakturované práce boli skutočne vykonané a či predmetné palety boli skutočne dodané.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa fakturované práce v mesiaci júl 1998 vykonávala na základe ústnej dohody s úpadcom za cenu 9 660,-- Sk, a preto jej podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniklo voči úpadcovi právo na zaplatenie uvedenej sumy. Preto súd pohľadávku žalobkyne vo výške 9 660,-- Sk považoval za oprávnenú. Znalecký posudok, ktorý predložila žalovaná, posudzuje len stav účtovníctva a nemôže posudzovať platnosť zmlúv a dohôd o postúpení práv a záväzkov. Súd v predmetnom konaní neskúmal, ako bolo vedené účtovníctvo úpadcu, ale to či uplatnená pohľadávka žalobkyne je dôvodná. Evidencia faktúr v účtovníctve úpadcu by bola len iba jedným, ale nie jediným dôkazom na preukázanie oprávnenosti pohľadávky. Zo záverov posudku zo dňa 27. 06. 2008 však vyplýva, že administratívne práce žalobkyňa v r. 1996 a 1997 vyúčtovala a boli jej aj uhradené vo výške 9 960,-- Sk mesačne. Žalobkyňa mala udelené živnostenské oprávnenie č. Žo-X./X., reg. č. X./X. zo dňa 20. 09. 1994   na výkon administratívnych a sekretárskych prác. Pohľadávku vo výške 2 200,-- Sk za dodávku paliet súd zamietol, pretože žalobkyňa dodanie paliet žalovanému dostatočne a vierohodne nepreukázala.

Na základe uvedených skutočností súd žalobe vyhovel v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 9 660,-- Sk (320,65 Eur) a v prevyšujúcej časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 2 200,-- Sk (73,69 Eur) žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná v zákonnej lehote podľa ustanovenia § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9Cb/787/2000 zo dňa 25. mája 2009 zmenil, a to tak, že žalobu zamietne, z dôvodu, že rozhodnutie súdu je nesprávne a trpí vadami uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s. p. V odvolaní žalovaná namietala, že nebola prítomná na pojednávaní, kde boli vykonané výsluchy svedkov, čím jej súd odňal právo klásť otázky týmto svedkom, a teda na pojednávaní konať. Uviedla, že svedkovia sú blízki spolupracovníci konateľa spoločnosti, ako aj jeho manželky, Ing. K., teda žalobkyne. Ďalej v odvolaní namietala, že žiadne administratívne práce, ktoré by vykonala žalobkyňa, úpadca správkyni konkurznej podstaty neodovzdal. Poukázala na posudok Ekonomickej univerzity v B., kde je skonštatované, že účtovníctvo úpadca od roku 1997 neviedol riadnym a preukázateľným spôsobom. Jednotlivé pohľadávky blízkych osôb medzi inými aj Ing. K., preto sú sporné a vystavené doklady nie je možné posúdiť.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení vyvracia tvrdenia žalovanej. K námietke žalovanej, že nebola prítomná na pojednávaní, kde boli vykonané výsluchy svedkov uviedla, že súd žalovanej doručil zápisnicu o výsluchu svedkov a k výpovedi sa mohla vyjadriť. Vyvracia aj tvrdenia žalovanej, že svedkovia sú blízki spolupracovníci Poukazuje na to, že žalobkyňa svoj nárok preukázala radom priamych aj nepriamych dôkazov, vrátane výpovedí svedkov. Žalovaná neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorý by uplatnený nárok žalobkyne vyvrátil. Procesné práva žalovanej porušené neboli. Preto žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

V predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 5Obo 194/2006 zo dňa 15. 02. 2008 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 9 Cb/787/2000-148 zo dňa 21. 09. 2006 a vec mu vrátil na nové konanie. Vyslovil právny záver, že je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne výkonu administratívnych prác za rozhodné obdobie, ako aj ohľadne zistenia splnenia dodávky paliet a oprávnenosti vyúčtovania kúpnej ceny.

Ak bol rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu. Zo svedeckých výpovedí M. B. (bývalá pracovníčka úpadcu) a Ing. J. S. (bývalý pracovník úpadcu) nesporne bolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala práce pokladníčky, sekretárky, účtovníčky, zabezpečovala zákazky a s tým súvisiace práce. Obidvaja svedkovia zhodne potvrdili, že žalobkyňa denne dochádzala do sídla spoločnosti. Zo záverov znaleckého posudku č. X./2008, vypracovaného Ekonomickou univerzitou B. zo dňa 27. júna 2008 vyplýva, že vystavené faktúry žalobkyňou za výkon administratívnych a sekretárskych prác boli v účtovníctve úpadcu evidované za obdobie v roku 1996-1997 ako aj predložené výdavkové pokladničné doklady za rozhodné obdobie. Z obsahu účtových dokladov je nesporné, že medzi sporovými stranami bola dohodnutá odplata za výkon prác v sume 9 660,-

-Sk mesačne a takáto suma za predchádzajúce obdobia bola žalobkyni aj vyplatená. Z dokladov založených na č. l. X až X. a na č. l. X až X. nepochybne vyplýva, že aj v roku 1998 žalobkyňa vykonávala uvedené práce, t. j. pracovala u úpadcu nepretržite od roku 1996 - 1998 do vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti K. I., s. r. o., K., N., K..

Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 120 O. s. p., dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a správne právne posúdil uplatnený nárok v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 ZKV. Postupom súdu nebola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok umožňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, podávať opravné prostriedky a pod. V prejednávanej veci žalovaná bola riadne a včas predvolaná na nariadené pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.) a mala možnosť vyjadriť sa k svedeckým výpovediam, resp. požiadať o ich doplnenie. Na pojednávaní konanom dňa 18. 05. 2009 ( č. l. X.) konajúci sudca postupoval v súlade s ust. § 119 ods. 2 O. s. p. a oboznámil účastníkov o obsahu predchádzajúceho pojednávania a žalobca, ako aj žalovaný zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dôkazov nemajú. V spornom prípade odvolací súd nezistil dovolacie dôvody, namietané odvolateľom v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O. s. p.

Najvyšší súd   Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preto rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V časti, ktorou bol žalobný návrh zamietnutý, nebol napadnutý odvolaním, stal sa v tejto časti rozsudok právoplatným, a preto ani nebol predmetom preskúmania odvolacieho konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 221 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže úspešnej žalobkyni trovy nevznikli, neboli jej priznané.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave 21. júla 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová