5Obo/8/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD., právnej veci žalobkyne: A. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., A., zastúpenej advokátom: Mgr. Pavol Horovčák, Hroncova 3, Košice, proti žalovaným: 3/ Ing. F. V., X., 4/ T. A., JT., 5/ I. X., A., 6/ Ing. J. R., P., 7/ T. X. A., 8/ X. F., JT., 9/ P. J., P., všetci zastúpení advokátom JUDr. Viktor Šurka, SNP 120, Žiar nad Hronom, o námietkach žalovaných proti zmenkovému platobnému rozkazu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. decembra 2016, č. k. 10Cb/5/2006-461, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. decembra 2016, č. k. 10Cb/5/2006-461 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 3/ až 9/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. decembra 2016, č. k. 10Cb/5/2006-461, zrušil zmenkový platobný rozkaz z 19. januára 2004, č. k. 20Zm/70/2003-17 v znení opravného uznesenia z 25. októbra 2006, č. k. 10Cb/5/2006-185 vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/ a 9/. Súčasne rozhodol, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak s odôvodnením, že súd v súlade s § 175 ods. 3 O.s.p. /procesný predpis účinný do 30.06.2016/ rozsudkom z 11. septembra 2013, č. k. 10Cb/5/2006-297 ponechal zmenkový platobný rozkaz v znení opravného uznesenia vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/ a 9/ v platnosti. Rozhodnutie vychádzalo zo skutočnosti, že žalovaní dôkazné bremeno na preukázanie toho, že podpisy nie sú podpismi avalistov, resp., že časť zmenky, obsahujúce ich podpisy, bola prenesená z iného dokumentu, neuniesli.

3. Ostatnými námietkami žalovaných sa súd prvej inštancie poukazom na ustanovenie § 175 zákona zmenkového a šekového nezaoberal, lebo dospel k názoru, že kauzálne námietky sú pre žalovaných neprípustné, lebo predmetná zmenka bola na žalobkyňu prevedená indosamentom, preto jej žalovanínemôžu robiť námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlému majiteľovi a v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa pri nadobudnutí zmenky konala vedome na škodu dlžníkov. Na odvolanie žalovaných bol rozsudok uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2015, sp. zn. 5 Obo/34/2014 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom.

4. Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, súd vykonal dokazovanie a zistil, že právny predchodca žalobcu JAKOSA, a. s., Jánova Lehota, IČO: 36 037 371 uzavrel 19. decembra 2001 zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov v znení dodatku č. 1 z 30. januára 2002, na základe ktorej boli spoločnosti JAKOSA, a. s. poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1.500.000 Sk s dohodnutým úrokom. Táto pohľadávka bola zabezpečená zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva z 19. decembra 2001 a 30. januára 2002, ktorými previedol dlžník /JAKOSA, a. s/ na veriteľa /Miroslav Soboľ

- SaS Slovensko/ vlastnícke právo k 6 motorovým vozidlám. Návratnosť pôžičky bola zabezpečená aj zmenkou, ktorou vystaviteľ JAKOSA, a. s., Janova Lehota prikazuje zaplatiť sumu 1,522.920 Sk Miroslavovi Soboľovi SaS Slovensko s určeným dátumom splatnosti 27. februára 2002 a miestom splatenia Miroslav Soboľ SaS Slovensko, Zvonárska 13, Košice. Na predmetnej zmenke sa nachádzajú podpisy žalovaných ako avalistov. Uvedená zmenka bola indosovaná 17. apríla 2002 na žalobkyňu.

5. Námietkou žalovaných bolo, že nemajú vedomosť o tom, že by podpísali zmenku. Uviedli, že podpisy na zmenke sú síce ich, ale nikdy nepodpisovali listinu s názvom „zmenka“, podpísali prázdny papier s vybodkovaným priestorom na podpis. Uvedená námietka patrí medzi tzv. absolútne alebo vecné námietky, ktoré vychádzajú priamo z porušenia ust. zmenkového a šekového zákona a zakladajú sa na tom, že nie sú danépodmienky vzniku či existencie zmenkového záväzku, v dôsledku toho, že neboli splnené zákonné predpoklady vzniku, resp. trvania. Takéto námietky sa môžu uplatniť voči každému majiteľovi.

6. Podobne ako pri iných záväzkových vzťahoch, aj pri zmenke je možné využiť zabezpečenie pohľadávky prostredníctvom ručenia. Prevzatím zmenkového ručenia je avalista zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaviazal. Základnou podmienkou vzniku zmenkového ručenia je podpísanie zmenkového ručiteľa na zmenke, urobené s cieľom zaručiť sa za zaplatenie zmenky.

7. Na preukázanie žalovanými tvrdenej skutočnosti súd prvej inštancie si vyžiadal znalecký posudok vypracovaný v konaní vedenom na ÚJKP OR PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP-273/OEK-ZV-2004 /vypracovaný v trestnom stíhaní pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006/, vyhotoveného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava.

8. Znalecký ústav v znaleckom posudku konštatuje, že text zmenky bol vyhotovený dvoma typmi písma a vzhľadom na tieto rozdiely v tvare písmen predpokladá, že v predloženej zmenke boli časti textu dopisované. Dospel k záveru, že je pravdepodobné, že k dopísaniu časti textu zmluvy došlo tým spôsobom, že autor predloženej zmenky mal k dispozícii text iného dokumentu /najpravdepodobnejšie inej zmenky s čiastočne zhodným textom/ v elektronickej podobe. Časť textu z tohto dokumentu použil a časť textu dopísal, pričom použil nepatrne odlišný typ písma a následne takto upravený text vytlačil. Ďalej uviedol, že neboli zistené evidentné znaky technického falšovania, celý text zmenky je vyhotovený tlačou na báze tonera, všetky podpisy, nachádzajúce sa na predmetnej listine, označenej ako zmenka, boli urobené gulôčkovými perami. Na otázku, či na predmetnej listine, označenej ako zmenka, boli textová a podpisová časť vyhotovené spolu, alebo boli tieto časti vyhotovené osobitne, uviedol, že neboli zistené znaky, ktoré by nasvedčovali tomu, že textová a podpisová časť boli vyhotovené osobitne.

9. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že žalovaní podpísali zmenku s cieľom zmenečne sa zaviazať, neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by viedol k vysokej pravdepodobnosti jej tvrdenia. Naproti tomu z výpovedí žalovaných nepochybne vyplýva, že nikto z nich v pobočke SaS v Nitre, kde sa mala zmenka podpísať, nebol. V Nitre bol len Ing. Vaculík a pani Uhliariková, ktorí za spoločnosť JAKOSA, a. s. podpísali zmluvu oposkytnutí peňažnýchprostriedkov z 19. decembra 2001, dodatok č. 1 k tejto zmluve z 30. januára 2002 a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva z 30. januára 2002. Sporná zmenka mala byť vystavená 30. januára 2002 v Nitre. Podľa tvrdenia žalovaných /okrem Ing. Vaculíka a pani Uhliarikovej/, všeci boli podpísať nejaké papiere na pobočke vo Zvolene, nie v Nitre a to konkrétne prázdny dvojhárok s vybodkovanými miestami na podpisy majúc za to, že ide o súhlas s ručením strojmi za poskytnutú pôžičku, resp. o prezenčnú listinu.

10. Znaleckým posudkom zistené skutočnosti spochybňujú tvrdenie žalobkyne a možno z neho vyvodiť záver o možnej manipulácii pri jej vystavení dodatočným dotlačením textu. Z výpovedí žalovaných a Ing. Kostelníka vyplýva, že so žalovanými nikto nejednal o tom, že by mali predmetnú zmenku podpísať ako avalisti a tým sa zmenečne zaviazať. Žalobkyňou navrhnutné opätovné vypočutie žalovaných súd nepovažoval za potrebné z dôvodu hospodárnosti konania a aj preto, lebo žalovaní v priebehu celého konania na svojej námietke trvali, opísali skutočnosti za akých k podpisu došlo a v ich výpovediach neboli žiadne rozpory.

11. Námietkou neexistencie dlhu sa súd prvej inštancie nezaoberal vzhľadom na to, že si ju neuplatnili včas v námietkách, ale až na prvom pojednávaní a vzhľadom na koncentračnú zásadu súd nevykonával v tomto smere ani žiadne dokazovanie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz zrušil v zmysle ust. § 175 ods. 4 O.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. 12. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa. Žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že ponechá zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k žalovaným: 3/ 4/, 5/, 6/, 7/, 8/ a 9/ v platnosti a zároveň týchto žalovaných zaviaže na náhradu trov celého konania.

13. Podané odvolanie odôvodňuje dôvodmi uvedenými v ust. § 205 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Podľa názoru žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny a postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Voči napadnutému rozsudku tiež namieta, že jeho odôvodnenie nie je celkom dostatočne špecifikované, najmä pokiaľ ide o základné právne otázky, nie je dostatočne jednoznačné a určité, javí sa preto ako arbitrárne. Arbitrárnosť vidí najmä vo vzťahu k právnemu posúdeniu otázky dôkazného bremena na preukázanie skutočnosti, že žalovaní podpísali zmenku ako avalisti, ktoré má znášať ona ako žalobkyňa. Poukázala na čl. 1 § 17 a čl. 1 § 20 zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. /ďalej len zmenkový zákon/, ktoré sú systematicky členené v jednom spoločnom oddiely zmenkového zákona a tieto ustanovenia nie sú vo vzájomnom rozpore. Ďalej poukázal na to, že zmenku vystaviteľ opatril doložkou „bez protestu“ a všetci žalovaní, ktorí sú aktuálne účastníkmi predmetného konania, teda žalovaní 3/ až 9/ boli a sú zmeneční ručitelia, ktorí avalovali za príjemcu, teda za priameho dlžníka. Keďže príjemca je priamy dlžník, sú priamymi dlžníkmi podľa názoru žalobkyne aj žalovaní 3/ až 9/.

14. Podľa žalobkyne je veľmi dôležitá aj skutočnosť, že títo zmenkoví ručitelia nie sú zaviazaní až sekundárne za osobu, za ktorú sa zaručili, ale vystupujú na zmenke vedľa tejto osoby, zdieľajúc jeho postavenie. Na tomto mieste je princíp akcesority zásadne prelomený, pretože veriteľ sa nemusí obracať najprv na dlžníka a až potom, ak u neho neuspeje, sa obráti na ručiteľa, ale môže sa obrátiť na zmenečného ručiteľa priamo a priamo od zmenečného ručiteľa požadovať plnenie zo zmenky. Vzhľadom na to, že záväzok zmenečného ručiteľa je priamy a bezprostredný, teda nie je odvodený, ustanovenie § 47 ods. 1 zmenkového zákona zmenkového ručiteľa výslovne radí do skupiny solidárne zodpovedných dlžníkov.

15. Žalobkyňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo/362/2005, publikovaného v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2008. V tomto rozsudku sa rieši otázka a povaha ručiteľského záväzku v prípade zmenkového ručenia, pri ktorom zmenkový ručiteľ na rozdiel od bežného ručenia nie je dlžníkom akcesorickým, ale je dlžníkom samostatným, čo sa objavuje najmä v možnosti jeho obrany.

16. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MObdoV/6/2008 rieši otázkukoncetračnej zásady v zmenkovom konaní, pričom konštatuje, že žalovaný v zmenkovom konaní po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty od doručenia zmenkového platobného rozkazu, už nemôže účinne meniť alebo rozširovať okruh námietok, ani ich odôvodnenie, môže iba navrhovať dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, keďže znáša dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojich námietok. Výnimku z koncetračnej zásady tvoria iba niektoré námietky procesného charakteru, ku ktorým musí súd prihliadnuť kedykoľvek za konania aj bez návrhu účastníkov konania. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľky nesprávne vychádzal z toho, že dôkazné bremeno je na žalobkyni, vo vzťahu k podpisom žalovaných na zmenke. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa Kamila Jančová pred podaním žaloby žalovaných vôbec nepoznala a podľa nej ani žalovaní pred začatím súdneho konania nepoznali ju. K podanému návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu žalobkyňa priložila originál zmenky, ktorej presný popis je uvedený v návrhu. Podľa jej názoru sú to práve žalovaní, ktorí účelovo namietali svoje podpisy, bez relevantných dôkazov a po uplynutí zákonom stanovenej doby na podanie námietok. Teda v tomto prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaných opačné posúdenie vedie k odmietnutiu spravodlivosti a k hrubému porušeniu ústavného práva žalobkyne na súdnu ochranu a k porušeniu práva n spravodlivý proces.

17. Zároveň namietala, že navrhovala doplnenie dokazovania opätovným vypočutím žalovaných, pripojením súdnych spisov v iných právnych ka nebolo odňaté právo na súdnu ochranu, ako vyplýva z obsahu zápisníc z pojednávaní, žalobkyňa navrhovala vykonanie dôkazov výsluchom žalovaných a ďalšie dôkazy, ktoré súd zamietol a náležite odôvodnil. Zdôraznil, že konanie trvá viac ako desať rokov, ktorého sa žalovaní riadne zúčastňovali osobne účasťou na pojednávaniach. Žalobkyňa sa pojednávaní nezúčastňovala celé roky a to ani vtedy, keď žalovaní mali snahu konfrontovať žalobkyňu, zúčastniť sa na jej výpovedi a klásť jej otázky. Ak strana v spore ignoruje konanie a svojim nezáujmom znemožní vykonať ňou uvažovaný dôkaz, potom sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, ktorú sama zmarila. Rovnako za nedôvodné považujú námietky žalobkyne voči odôvodneniu napadnutého rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený, súd opakovane použil príslušné ustanovenia hmotného alebo procesného práva, ani v tomto smere súdu prvej inštancie niet čo vyčítať, pretože zodpovedá štandardnému vyhotoveniu, dáva odpovede na všetky podstatné otázky, týkajúce sa prejednávanej veci. Žalovaní v priebehu celého konania navrhovali vykonať výsluch konkrétnej osoby, ktorá listinu, označenú ako „zmenka“ z 30.01.2002 na 1,522.920 Sk vyhotovila a bola prítomná v čase 30.01.2002 v priestoroch SaS Slovensko v Nitre, kde ju mali žalovaní ako avalisti vlastnoručne podpísať. Rovnako žalovaní poukazovali na skutočnosť, že zo strany SaS Slovensko a ani žiadna iná osoba s nikým so žalovaných nikdy nerokovala o tom, že by mali pôsobiť ako ručitelia na zmenke spoločnosti JAKOSA, a. s., s ktorou žalovaných okrem pracovného pomeru nič iné nespájalo. Ak taká osoba existovala, potom bolo povinnosťou žalobkyne, aby také osoby označila a preukázala sa skutočnosť, či zmenku žalovaní skutočne preukázali vo vedomí, že preberajú ručiteľský záväzok na zmenke. Žiaden taký dôkaz v konaní vykonaný nebol. Ani zamestnanci SaS Slovensko neboli v rámci svedeckých výpovedí na súde alebo v trestnom konaní schopní takú konkrétnu osobu označiť. Ďalej uviedli, že od začiatku bolo jasné, že zmenka nebola predložená na zaplatenie v lehote splatnosti, čím indosament zmenky za predpokladu, že by o jej pravosti nebolo pochýb, mal už len charakter obyčajnej cesie, čo úplne zmenilo tak procesné postavenie strán v spore, ako aj ich dôkaznú zodpovednosť. Navrhujú napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania.

18. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1, 2, 4 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Konanie začaté do 30.06.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.06.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 470 ods. 4 C.s.p. prejednal odvolanie z dôvodov uvedených odvolateľkou (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie platnosti, resp. neplatnosti zmenkovo - právneho ručenia žalovaných 3/ až 9/, lebo žalobkyňa nesúhlasí so skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie o tejto skutočnosti na námietku žalovaných 3/ až 9/, ktorý zhodne tvrdili, že za zmenku nemali úmysel ručiť, a preto ani zmenku nepodpisovali, podpisovali istinu, ktorá vyzerala ako prezenčná listina. Ide o tzv. absolútnu alebo vecnú námietku, ktorá vychádza priamo z porušenia ustanovení zmenkového zákona a zakladá sa na tom, že nie sú dané podmienky, predpoklady na jeho vznik. Na platnosť zmenkového ručenia stačí formálna platnosť ručiteľského záväzku. Ručiteľské vyhlásenie sa robí ručiteľskou doložkou, ktorá je vyjadrená slovami „ako ručiteľ“, „per aval“, alebo inými slovami rovnakého významu. Vyhlásenie, tak ako všetky zmenkovo - právne úkony, musí byť uvedené na zmenkovej listine a musí byť podpísané. Ak nie je v ručiteľskej doložke vyjadrenie, za koho sa ručenie preberá a ručiteľ sa podpísal bez doložky na prednej strane zmenky, tento podpis sa pokladá za podpis ručiteľa za predpokladu, že nejde o podpis vystaviteľa alebo zmenečníka.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že v konaní nebolo ani do rozhodnutia odvolacieho súdu preukázané, že žalovaní 3/ až 9/ v čase podpisu mali vedomosť o tom, že podpisujú zmenku, a to z nasledujúcich dôvodov: jednak pri podpisoch žalovaných nie je ručiteľská doložka a za ďalšie nebolo preukázané, že listina, ktorú podpisovali, mala na prednej strane označenie „Zmenka“, čo by jednoznačne vylučovalo opodstatnenosť námietky neplatnosti zmenkového ručenia. Súd prvej inštancie preto pristúpil k dokazovaniu a na preukázanie tejto skutočnosti doplnil dokazovanie vyžiadaním znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, pre konanie vedené ÚJKP OR PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP-273/OEK-ZV-2004. V znaleckom posudku sa konštatuje, že text zmenky bol vyhotovený dvoma typmi písma a vzhľadom na tieto rozdiely v tvare písmen predpokladá, že v predloženej zmenke boli časti textu dopisované. Z uvedeného záveru Kriminalistického a expertízneho ústavu možno vyvodiť záver, že sa so zmenkou pri jej vyhotovení, resp. vystavení manipulovalo dodatočným dotlačením textu na listinu, ktorá obsahovala podpisy žalovaných 3/ až 9/, čo podporilo zhodné tvrdenie žalovaných, že podpísali prázdny dvojhárok s vybodkovanými miestami na podpisy. Tvrdili, že túto listinu podpísali s vedomím, že ide o súhlas s ručením strojmi alebo o prezenčnú listinu a vôbec nemali vedomosť o tom, že podpisujú zmenku. Vedomosť o zmenkovom ručení žalovaných 3/ až 9/ nemal ani svedok Ing. Kostelník, pracovník v pobočke SaS Slovensko v Nitre, ktorý bol pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov z 19. decembra 2001, jej dodatku č. 1 z 30. januára 2002 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z 30. januára 2002. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v priebehu celého dokazovania nebol navrhnutý svedok, ktorý by uviedol, že bol prítomný pri tom, ako žalovaní 3/ až 9/ podpísali predmetnú zmenku ako avalosti.

23. Súd prvej inštancie postupoval zákonne, keď návrhu žalobkyne na opätovné vypočutie žalovaných nevyhovel, vzhľadom na to, že konanie trvá viac ako desať rokov a je nepravdepodobné, že žalovaní, ktorí v priebehu celého konania trvali na svojej námietke, by teraz zmenili svoje tvrdenie o neexistencii ich zmenkového ručenia. Navrhovaný dôkaz, aj podľa názoru odvolacieho súdu by len nehospodárne predĺžil aj tak už zdĺhavé konanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa mala v priebehu konania možnosť predkladať návrhy na vykonanie dokazovania, mala možnosť sa vyjadrovať k obrane žalovaných, preto odvolací súd jej tvrdeniu, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nevyhovel. Taktiež za nedôvodnú považoval aj námietku nezrozumiteľnosti, resp. nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, dáva odpoveď na všetky podstatné otázky pre rozhodnutie veci. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí presvedčivo a logicky v odôvodnení vysvetlil, prečo námietku žalovaných 3/ až 9/ o neexistencii ich zmenkového záväzku považoval za relevantnú, a preto zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k nim zrušil.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, čím bola splnená podmienka na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p.

25. V odvolacom konaní mali žalovaní 3/ až 9/ plný úspech. Odvolací súd im preto v zmysle ustanovenia § 255 ods.1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).