5 Obo 8/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., spol. s r. o., X.Š., IČO: X., zast. JUDr. A.P., advokát, O.P.L.Č. proti žalovanému: I., a. s., P.K., IČO: X., zast. JUDr. V.V., H.K., o 351 233,98 eur (10 581 275 Sk), na odvolanie
žalovaného a žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. decembra 2011, č. k.
4 Cb/1/2009-190 v znení uznesenia, č. k. 4 Cb/1/2009-202 z 29. decembra 2011, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 19. decembra 2011, č. k. 4 Cb/1/2009-190 v znení uznesenia, č. k. 4 Cb/1/2009-202
z 29. decembra 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. decembra 2011, č. k. 4 Cb/1/2009-190
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 38 290,61 eur, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že právny predchodca
žalobcu D., spol. s r. o., H.D.H.Č., IČO: X. uplatnil protinávrhom z 30. septembra 2002 voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 351 233,98 eur (10 581 275 Sk).
Predmetná suma pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 7 444 000 Sk, ušlého zisku
vo výške 1 465 564 Sk, kompletizačnej prirážky vo výške 394 000 Sk a revízií a repasácií
technologických zariadení vo výške 1 277 711 Sk.
Uznesením z 12. novembra 2009 (právoplatné 8. decembra 2009) súd prvého stupňa
pripustil zámenu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania
terajší žalobca.
Uznesením z 10. marca 2009 (právoplatné 16. marca 2009) súd prvého stupňa
protinávrh žalovaného z 30. septembra 2002 vylúčil na samostatné konanie.
Právny predchodca žalobcu (ďalej len žalobca) ako zhotoviteľ a žalovaný
ako objednávateľ uzatvorili 10. novembra 1993 zmluvu o dielo č. 12/0001/93 na dodávku
a montáž technologickej časti stavby „Rozšírenie Č.S.“, pričom si dohodli termíny stavebnej
pripravenosti: PS 01 07/94 (stav pripravenosti), 12/94 (ukončenie montáže), PS 02 07/94 -
12/94, PS 06 11/93 a 7/94 - 04/94, PS 08 03/94-04/94,
PS 09 11/93-04/94.
Pre prípad omeškania objednávateľa - žalovaného so splnením záväzku podľa č. l. 3
zmluvy si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 500 Sk za každý deň omeškania.
Žalovaný si svoj záväzok nesplnil a dostal sa do omeškania, preto žalobca si uplatnil
zmluvnú pokutu za:
PS 01 2981 dní (od 1. júla 1994 do 30. septembra 2001) x 500 Sk, čo je
1 490 500 Sk,
PS 02 2981 dní (od 1. júla 1994 do 30. septembra 2002) x 500 Sk,
čo je 1 450 500 Sk,
PS 06 2981 dní (od 1. júla 1994 do 30. septembra 2002) x 500 Sk, čo je
1 490 500 Sk,
PS 08 3095 dní (od 1. marca 1994 do 30. septembra 2002), čo je 1 547 500 Sk,
PS 09 2850 dní (od 1. novembra 1993 do 30. septembra 2002), čo je 1 425 000 Sk.
Zmluvná pokuta predstavuje celkom čiastku 7 444 000 Sk.
Ušlý zisk za prevádzkové súbory PS 01 a PS 02 v celkovej hodnote 9 770 428 Sk,
z toho 15% predstavuje sumu 1 465 564 Sk.
Kompletizačná prirážka predstavuje čiastku 394 000 Sk a revízia a repasácia technologických zariadení sumu 1 277 711 Sk.
Súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci konania si dodatkom č. 1 k zmluve o dielo
dohodli nové termíny plnenia stavebnej pripravenosti u objektov PS 01, PS 02, PS 06 - časť
na 03/95. V dodatku sú síce uvedené termíny ukončenia 03/94, ale ide o chybu, lebo z návrhu
žalovaného vyplýva, že ide o termín ukončenia stavebnej pripravenosti 03/95. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že zo strany žalovaného neboli termíny stavebnej
pripravenosti dodržané.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto súd prvého stupňa skúmal
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka
a ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si nárok uplatnil protinávrhom
z 30. septembra 2002, ktorý bol prvostupňovému súdu doručený na pojednávaní 10. októbra
2002. Preto zmluvnú pokutu za omeškanie s ukončením stavebnej pripravenosti objektu
PS 01, PS 02, PS 06 za obdobie od 1. júla 1994 do 30. septembra 2001 vyhodnotil súd prvého
stupňa tak, že právo žalobcu na zmluvnú pokutu je premlčané za obdobie pred 10. októbrom
1998. Nárok žalobcu nie je premlčaný len za obdobie od 11. októbra 1999 do 30. septembra
2002, t. j. za 131 dní omeškania x 3 (tri stavebné objekty), t. j. spolu 393 dní omeškania x 500
Sk, spolu 6 190,66 eur (186 500 Sk) titulom zmluvnej pokuty.
V prevyšujúcej časti nároku na zmluvnú pokutu žalobu zamietol.
Nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku považoval prvostupňový súd za opodstatnený.
Hodnota prevádzkových súborov, ktoré neboli vinou žalovaného realizované, predstavuje
hodnotu 9 770 428 Sk (§ 373 Obchodného zákonníka). Ušlý zisk súd prvého stupňa
posudzoval podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka, keď mal za to, že v danom odvetví
je primeraný zisk vo výške 10%, a preto žalobe vyhovel vo výške 32 444,66 eur (977 428 Sk).
Uplatnený nárok žalobcu na kompletizačnú prirážku 394 000 Sk zamietol, lebo
žalobca montáž technologického zariadenia nevykonal, rovnako žalobcovi nepriznal
1 277 711 Sk za revízie a repasáciu technologických zariadení, keďže žalobca v priebehu
konania nárok náležitým spôsobom súdu nezdokladoval a nezdôvodnil.
Prvostupňový súd taktiež skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu a konštatoval, že došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky z 11. októbra 2002
z pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu.
Prvostupňový súd sa zaoberal nemožnosťou plnenia, pokiaľ nastane po vzniku
záväzku, t. j. dodatočná nemožnosť plnenia a mal za to, že dôkazné bremeno spočíva
na dlžníkovi. Žalovaný ako zhotoviteľ diela mal s Mestom S. uzatvorenú zmluvu o dielo na
stavbu „Rozšírenie Č.S.“. Pre nedostatok finančných prostriedkov na strane objednávateľa
došlo v mesiaci máj 1994 k pozastaveniu všetkých prác na uvedenej stavbe, a to napriek
tomu, že žalovaný mal s predchádzajúcim žalobcom právne uzatvorenú zmluvu o dielo č.
12/001/93 z 10. novembra 1993, podľa ktorej mal predchádzajúci žalobca vykonať dodávku
a montáž technologickej časti predmetnej stavby. Termíny stavebnej pripravenosti boli riadne v zmluve dohodnuté. Žalovaný porušil zásadu pacta sunt servanda, pretože bez splnenia si
notifikačnej povinnosti neinformoval predchádzajúceho žalobcu o tom, že si nesplnil záväzok
zo zmluvy o dielo z 10. novembra 1993, zmluvy č. 12/001/93. Prvostupňový súd preto dospel
k názoru,že v danom prípade nedošlo k dodatočnej nemožnosti plnenia, a teda ani k zániku
záväzku zo zmluvy č. 12/001/92 z 10. novembra 1993.
Žalobca mal za to, že nedošlo k zániku záväzkov zo zmluvy o dielo. Súd prvého
stupňa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka má za to, že premlčaniu
podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov, s výnimkou vypovedať zmluvu uzatvorenú
na dobu neurčitú. Zmluva o dielo č. 12/001/93 z 10. novembra 1993 nebola uzatvorená
na dobu neurčitú, a preto došlo k premlčaniu práv z uvedenej zmluvy o dielo.
Prvostupňový súd preto vyhovel žalobe vo výške 1 153 543 Sk a o náhrade trov
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a aj žalovaný v zákonom stanovenej
lehote, pričom ich odvolania majú náležitosti vyžadované v ust. § 205 O. s. p.
Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to do časti, ktorou bol
zaviazaný zaplatiť žalobcovi 38 290,61 eur a do výroku o trovách konania. Má za to, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a to nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov. Žalovaný namietal nielen premlčanie
nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ku dňu 1. januára 1996, resp. ku dňu 6. februára 1996, ale aj k tomuto termínu zánik zmluvy č. 12/0001/93 z dôvodu dodatočnej
nemožnosti plnenia podľa ust. § 575 OZ v spojitosti s ust. § 352 ObZ. Žalovaný predložil
na preukázanie zániku zmluvy dôkazy (dodatok č. 7 k zmluve o dielo, záznam z rokovania
zo 14. apríla 1994, 18. mája 1994, odstúpenie od zmluvy o dielo z 22. novembra 1995,
list z 9. februára 1996, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí stavbny z 3. mája 1994 a 6. februára
1996 a zápis z 1. februára 1995). Žalovaný nebol vlastníkom pozemku a ani stavby, pre ktorú
mal pôvodný žalobca zhotoviť technologické dielo. Medzi žalovaným a Mestom S. došlo
k zániku zmluvy, čo žalovaný nemohol vedieť a predvídať. Došlo k zmene technologickej
časti a technológiu dodal iný dodávateľ. Žalovaný v konaní nikdy netvrdil,
že pre nedostatok financií na strane objednávateľa došlo v máji 1994 k pozastaveniu všetkých
prác na stavbe a takáto skutočnosť v konaní ani nevyšla najavo. Žalovaný má za to,
že preukázal dodatočnú nemožnosť plnenia, a preto došlo k zániku záväzku so žalobcom
pre nemožnosť plnenia.
Žalovaný namieta v odvolaní aj výšku ušlého zisku, t. j. že výpočet základu 9 770 428
Sk je nesprávny. Rovnako bol nesprávny postup súdu pri skúmaní dôvodnosti vznesenej
námietky premlčania. Rovnako žalovaný s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. namieta
nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nesúhlasí ani s názorom
prvostupňového súdu, že žalobca je v danej veci aktívne legitimovaný, keďže na zmenu
účastníka konania sa podľa ust. § 92 ods. 3 O. s. p. vyžaduje súhlas toho, kto na jeho miesto
má vstúpiť. Ďalej žalovaný poukázal na záhlavie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa,
kde má žalovaný uvedené nesprávne IČO a označenie právneho zástupcu žalovaného
ako „komerčný právnik“, ako aj sídlo právneho zástupcu žalovaného je nesprávne uvedené
ako: „P.K.“.
Prvostupňový súd nesprávne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania, keď tieto
účastníkom nepriznal, pričom rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca mal v konaní
vo veci úspech v 1/10 a žalovaný v 9/10, preto je žalovaný názoru, že pri čiastočnom úspechu
vo veci má žalovaný nárok na priznanie trov konania minimálne vo výške 8/10 z celkovej
výšky trov konania. Preto navrhol, aby odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov konania
v celom uplatnenom rozsahu.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania
v sume 8 487,81 eur za prvostupňového konania a 10 369,24 eur na trovy odvolacieho
konania.
Žalobca v odvolaní napadol rozsudok v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, a to
pre chybný výpočet nepremlčanej časti nároku žalobcu. Poukazuje na nález Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. Obdo V 49/2003 z 27. júna 2005, posudzujúceho existenciu nárokov zo ZOD
č. 12/0001/93, ktorým bolo konštatované, že z tejto zmluvy vyplývajú záväzky objednávateľa
zaplatiť zhotoviteľovi všetky škody a naviac náklady, ktoré vznikli prerušením prác na diele
na podklade úkonu objednávateľa a že žalobca jednoznačne uplatňuje pohľadávku zo zmluvy
o dielo, predstavujúcu hodnotu, ktorú si žalovaný objednal a nezaplatil. Zmluva o dielo
č. 12/0001/93 z 10. novembra 1993 v znení dodatku č. 1 je doposiaľ platná a účinná, s tým,
že objednávateľ sa nachádza trvale a sústavne v omeškaní. Žiadna strana od zmluvy
neodstúpila a zmluvný záväzok ani inak nezanikol. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu
prvého stupňa o priemernej výške ušlého zisku, má za to, že v tejto oblasti je bežná marža
30%. Žalobca mal a vyvíjal náklady s kompletizačnou a inžinierskou činnosťou. Doklady
súdu predložil. Revízie a repasáciu vykonala s. r. o. T.K., ktorá si vyfakturovala čiastku
1 277 711,20 Kč a túto čiastku jej žalobca uhradil. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti zmenil tak,
že žalobe žalobcu v preukázanej výške vyhovie a rozhodne aj o trovách konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolania účastníkov konania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k názoru, že v predmetnej veci nie sú splnené
podmienky pre potvrdenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia.
Je nesporné, že účastníci konania - právny predchodca žalobcu a žalovaný - uzatvorili
Zmluvu o dielo č. 12/0001/93 dňa 10. novembra 1993, pričom žalobca ako zhotoviteľ
a žalovaný ako objednávateľ. Rozsah zmluvy o dielo je definovaný v čl. 2 - predmet zmluvy
o dielo. Zároveň si účastníci tejto zmluvy dohodli termíny plnenia prevádzkových súborov
PS 01, PS 02, PS 04, PS 06, PS 07, PS 08 a PS 09. V čl. 6 si zmluvné strany dohodli náhrady
a sankcie.
Taktiež nie je sporné, aj keď túto skutočnosť žalobca odmieta, že na základe listu
žalovaného zo 17. mája 1994 došlo k pozastaveniu prác na stavbe Č.S.. Týmto listom
žalovaný pozastavil práce na predmetnej čističke a nežiadal pokračovať v prácach
zabudovania technológie. Z obsahu listu, ktorým žalovaný žiadal žalobcu stornovať všetky
objednávky a technologické dodávky strojov a zariadení, je možné vyvodiť, že išlo vlastne o odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Túto skutočnosť konštatuje Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku,
sp. zn. Obdo V 49/2003 z 27. júna 2005.
Preto tvrdenie žalobcu, že zmluva o dielo stále platí, je nedôvodné a odvolací súd
k nemu nemohol prihliadnuť.
Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so základnou otázkou, a to,
kedy došlo k zániku zmluvy o dielo č. 12/0001/93, uzatvorenej 10. novembra 1993 v znení
jej dodatkov.
Pri právnom posúdení a vyhodnotení tejto primárnej právnej skutočnosti nevzal
prvostupňový súd do úvahy rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 49/2003 a ani
tvrdenia žalovaného, že k zániku zmluvy o dielo došlo 9. februára 1996. Z rozhodnutia súdu
prvého stupňa (str. 6 napadnutého rozsudku posledný odsek a str. 7) vyplýva, že podľa § 387
ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov,
s výnimkou vypovedať zmluvu na dobu neurčitú. Prvostupňový súd mal za to, že zmluva
o dielo č. 12/0001/93 z 10. novembra 1993 nebola uzatvorená na dobu neurčitú, a preto došlo k premlčaniu práv z uvedenej zmluvy. Na druhej strane prvostupňový súd žalobe žalobcu
v časti o zaplatenie 1 153 543 Sk vyhovel.
Odvolací súd ďalej poukazuje i na znenie Zmluvy o dielo č. 12/0001/93
z 10. novembra 1993, a to čl. 11 bod 11.6, podľa ktorého je objednávateľ (žalovaný)
oprávnený v každej dobe vyzvať písomne zhotoviteľa (žalobcu) na prerušenie prác
na vykonanie diela.
Túto povinnosť si žalovaný splnil. V konaní na súde prvého stupňa však prvostupňový
súd neskúmal, keďže ani nevykonal žiadne dokazovanie, aké kroky vykonal žalobca
za účelom predídenia vzniku škody a viac nákladov.
Prvostupňový súd síce posudzoval tvrdenie žalovaného, či k zániku zmluvy nedošlo
pre nemožnosť plnenia záväzku (§ 352 Obch. zák.), toto tvrdenie mal však
za neopodstatnené, keďže dospel k záveru, že žalovaný ako zhotoviteľ mal uzatvorenú
zmluvu o dielo „Rozšírenie Č.S.“ s Mestom S.. K pozastaveniu všetkých prác na uvedenej
stavbe došlo pre nedostatok finančných prostriedkov na strane objednávateľa - Mesta S., čo
pre súd prvého stupňa nebol dôvod zániku zmluvy pre nemožnosť plnenia. Súd prvého stupňa
však nijako nevyhodnotil skutočnosť, že vlastníkom pozemku, na ktorom mala byť stavba
„Rozšírenie Č.S.“ realizovaná, ako aj ČOV, boli v majetku objednávatel, t. j. Mesta S., pričom
žalovaný musel stavenisko odovzdať vlastníkovi, t. j. Mestu S.. K tejto okolnosti súd prvého
stupňa zaujal záver, že nedošlo k dodatočnej nemožnosti plnenia, a teda ani k zániku záväzku zo zmluvy o dielo č. 12/0001/93. Toto konštatovanie je bez právneho vyhodnotenia,
vzhľadom na list žalovaného zo 17. mája 1994 a listu z 24. mája 1994.
Podľa ust. 387 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby
stanovenej zákonom. V predmetnej veci platí podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka
všeobecná premlčacia doba, a to štyri roky. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú
mal súd prvého stupňa posúdiť podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 391
ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute, ako aj náhrade
škody a ušlého zisku na základe protinávrhu žalobcu. Ku skúmaniu dôvodnosti,
resp. nedôvodnosti námietky premlčania zo strany žalovaného však mohol prvostupňový súd
pristúpiť až potom, keď z predložených dôkazov by vyvodil právny záver o základe sporu,
t. j. či došlo k zániku zmluvy podľa ust. § 351 alebo 352 Obchodného zákonníka, či na strane
žalovaného boli, resp. neboli splnené liberačné dôvody (§ 374) a či žalobca vyvinul všetko
úsilie za účelom predídenia škody. Následne až po takto ustálenom skutkovom stave mal
pristúpiť k skúmaniu dôvodnosti, resp. nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania.
Odvolací súd poukazuje aj na konanie žalobcu, ktorý k odvolaniu pripojil objednávku
č. 400129 zo dňa 12. augusta 1997, zmluvu č. 33/004/97 z 12. augusta 1997, ako aj faktúru
č. 13997 na čiastku 1 205 320, ktorými dokladmi preukazuje v odvolacom konaní dôvodnosť
uplatneného nároku za revízie a repasáciu technologického zariadenia pre Č.S.. K týmto
dôkazom odvolací nemohol prihliadnuť vzhľadom na ukončené dokazovanie na súde prvého
stupňa dňa 24. novembra 2011. Dôvodnosť náhrady sumy 1 205 320 (mena nie je uvedená)
bude predmetom skúmania jej oprávnenosti na súde prvého stupňa.
Rovnako odvolací súd sa zaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného,
týkajúcich sa trov konania a konštatoval, že rozhodnutie je arbitrárne. Z rozhodnutia nie je
zrejmé, že keď súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.,
prečo účastníkovi, ktorý mal čiastočný úspech v konaní, mu trovy nepriznal, resp. aké dôvody
viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
Najvyšší súd Slovnskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval vo vyššie
naznačenom smere, doplnil dokazovanie a následne rozhodol, a to aj o trovách odvolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave, 22. februára 2012
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová