Najvyšší súd

5Obo/75/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. L., bytom O., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom, so sídlom K., K., proti žalovanej: JUDr. J. Z., A., K., správkyni konkurznej podstaty úpadcu G. a. s., W., K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. A. V., s.r.o.., B. o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cbi/3/2008-93 zo dňa 25. mája 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý výrok o náhrade trov konania žalobcu p o t v r d z u j e.  

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že z konkurznej podstaty úpadcu G. a.s., so sídlom W., K., IČO X., vylučuje nehnuteľnosť – pozemok nachádzajúci sa v okrese P., katastrálne územie P., zapísaný v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra P. na liste vlastníctva č. X. ako parcela číslo X. o výmere 991 m2, zastavané plochy a nádvoria, t. č. vedenej ako parcela číslo X. o výmere 691 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 1283/50 o výmere 300 m2, zastavané plochy a nádvoria.

Druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 266,55 Eur.

V poradí tretím výrokom uložil žalovanej povinnosť uhradiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu č. ú. X., variabilný symbol 8050529909, konštantný symbol 0558, špecifický symbol 7008200345, sumu 99,58 Eur titulom úhrady súdneho poplatku za návrh.   Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania žalobcu podal žalobca odvolanie. Uviedol, že: „Nesúhlasíme so spôsobom výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní, keď z nám neznámych dôvodov, za základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd považoval podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku, jednu trinástinu výpočtového základu. Súd mal pri stanovení základnej sadzby (výšky) tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z hodnoty predmetu konania, teda z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je 1 620 000 Sk, t. j. 53 774,15 Eur. Predmetom konania bolo vylúčenie konkrétnej nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, a to z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť – pozemok, bola do konkurznej podstaty zaradená správkyňou neoprávnene a do konkurznej podstaty nepatrila, pretože jej výlučným vlastníkom je žalobca. Súd mal hodnotu pozemku preukázanú kúpnou zmluvou akceptovať alebo túto hodnotu (cenu) stanoviť sám i so zdôvodnením, ako k nej dospel. V žiadnom prípade nemal rozhodnúť tak, že vec, ktorej hodnota je vyjadriteľná peniazmi, bude považovaná za vec neurčitej hodnoty, teda za vec peniazmi neoceniteľnú. Prvostupňový súd však neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré pri výpočte tarifnej odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty podľa ustanovenia § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, a nie z ustanovenia § 10 ods. 1, ods. 2 citovanej vyhlášky, ako to vypočítal a žiadal žalobca. Napadnutý výrok predmetného rozsudku prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvého stupňa na určenie tarifnej   hodnoty pre výpočet tarifnej odmeny nesprávne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky, namiesto ustanovenia § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky“. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 562,47 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu a dospel k zisteniu, že nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého výroku o náhrade trov konania žalobcu uviedol jednak úkony právnej služby zástupcu žalobcu a odmenu za jeden úkon určil podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004, ako jednu trinástinu výpočtového základu.

Žalobca sa v konaní domáhal, aby žalovanej bola uložená povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu G. a. s., sídlo: W., 040 11 K., IČO: X., nehnuteľnosť – pozemok nachádzajúci sa v okrese P., obec P., katastrálne územie P., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra P. na liste vlastníctva č. X., parcelné č. X., výmera 991 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca.

Konanie o žalobách na vylúčenie veci z konkurznej podstaty proti správcovi v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení jeho zmien a doplnkov, je osobitným druhom konania, v ktorom súd nerozhoduje o vlastníctve veci, ktorá bola do podstaty správcom zaradená. V konaní totiž súd rozhoduje len o tom, či vec bola správcom do súpisu podstaty zaradená oprávnene alebo nie. V žiadnom prípade nerozhoduje o tom, kto je vlastníkom veci, ktorej vylúčenia z podstaty sa žalobca voči správcovi domáha.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo plnenia, alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

V konaní súd prvého stupňa o peňažnom plnení nerozhodoval, rovnako tak nerozhodoval ani o inom plnení alebo práve žalobcu. Žalobca sa v konaní totiž domáhal vylúčenia veci z konkurznej podstaty. Takémuto právo na súdnu ochranu sa pre účely tarifnej odmeny advokáta považuje jedna trinástina výpočtového základu za úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky. Pokiaľ súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby tak rozhodol, jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.