Najvyšší súd Slovenskej republiky
5Obo/74/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. K. Pramukovej v právnej veci žalobkyne K. K., H.N.N., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., N.H.N. proti žalovanej JUDr. E. R., F., správkyni konkurznej podstaty úpadcu S., a. s., H. v likvidácii, IČO: X., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2005, č. k. 16 Cbi 55/04-62, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2005, č. k. 16 Cbi 55/04-62 s a p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že 18. októbra 2001 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. Z-2-3 K 24/96 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu S., a. s., H. v likvidácii. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. E. R.. Žalobkyňa sa domáhala vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosť -trojizbový byt č. X., zapísaný na LV č. X., katastrálne územie H., nachádzajúci sa v bytovom dome N.N.H., vrátane podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemkoch, parc. č. X., zastavaná plocha vo výmere 395 m2, parc. č. X., zastavaná plocha vo výmere 1283 m2. Za vlastníka nehnuteľností sa považuje ten, komu svedčí zápis v katastri nehnuteľností. Z výpisu z katastra nehnuteľnosti, LV č. X., k. ú. H., vydaným K.K.H., je nesporné, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol v čase vyhlásenia konkurzu S., a. s., H.. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, preto žalobu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd nevzal do úvahy rozsudok Okresného súdu Trnava z 13. apríla 1999, č. k. 13 C 56/98-35, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania v H., N., 3-izbového bytu s príslušenstvom, na 3. poschodí a predmetný byt prikázal do ďalšieho nájmu K. K.. Žalobkyňa bola nájomcom predmetného bytu aj v čase dražby, vykonanej 30. apríla 1999 Exekútorským úradom T. - súdnym exekútorom I. R., T., Ex X./97. Tým, že súdny exekútor neumožnil žalobkyni vydražiť predmetný byt za cenu 50 681,– Sk, napriek tomu, že predtým riadne zaplatila 8. apríla 1999 dražobnú zábezpeku v sume 25 500,– Sk, žalobkyňa je toho názoru, že bolo porušené jej právo plynúce z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ďalej uvádza, že predmetný byt v zmysle uvedeného ustanovenia musí byť prevedený do jej vlastníctva za podmienok uvedených v dražobnej vyhláške z 26. marca 1999, vydanej Exekútorským úradom T. - súdnym exekútorom I. R., T., č. k. Ex X./97. V predmetnom byte býva nepretržite od roku 1981. Vzhľadom na uvedené, považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne.
Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ZKV), ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
Žalobu o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, je potrebné odlíšiť od žaloby o vydanie veci, ako aj od žaloby o určenie vlastníckeho práva. Zahrnutím veci do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku. Právoplatným rozhodnutím o vylúčení veci z konkurznej podstaty, nemôže byť určený vlastník, aj keď s touto otázkou sa súd zaoberá spravidla v odôvodnení rozhodnutia ako s predbežnou otázkou.
Žalobkyňa v súlade s citovaným ustanovením podala vylučovaciu žalobu na základe toho, že trojizbový byt č. X., zapísaný na LV č. X. pre katastrálne územie H., v bytovom dome na N., parc. č. X., X., ktorý žalobkyňa užíva ako nájomca od roku 1981, bol žalovanou zahrnutý do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu S., a. s., H..
Vylučovacia žaloba sa spravidla opiera o vlastnícke právo veci, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď zisťoval, komu svedčí zápis k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Napokon medzi účastníkmi ani nie je sporné, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa do vyhlásenia konkurzu nenadobudla, vyplýva to aj zo žaloby. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., by mala právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. marca 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková