Najvyšší súd  

5 Obo 73/2009

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. V. P. nar. X., bytom v H., zastúpeného JUDr. P. B. advokátom, so sídlom v H., proti žalovanému v 1. rade: S. L. K., spol. s r. o., so sídlom v H. IČO: X., zastúpenému JUDr. M. K.

advokátom, so sídlom v H. žalovanému v 2. rade: S. L. K. a M., spol. s r. o., so sídlom

v H. IČO: X. zastúpenému JUDr. J. K. CSc, advokátom, so sídlom v K., za účasti vedľajších

účastníkov na strane žalovaného v 1. rade: MUDr. J. K. nar. X., bytom M. 2. J. K. nar. X.,

bytom P. 3. D. B., nar. X., bytom P. 4. A. H., nar. X., bytom P. zastúpených advokátom JUDr.

M. K. zástupcom žalovaného v 1. rade, o neplatnosť darovacej zmluvy, na odvolanie

žalovaných a vedľajších účastníkov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.

5 Cbs 7/2004-425 z 24. marca 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

5 Cbs 7/2004-425 z 24. marca 2009   z r u š u j e a vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolanie žalovaného v 2. rade   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva, ktorú uzavreli

žalovaní v 1. a 2. rade dňa 14. 09.2004 a ktorá bola vložená na S. K. v S. dňa 28. 09. 2004

pod č. V X./2004, je neplatná. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania

vo výške 198 560,42 Eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 14. 09. 2004 žalovaný v 1. rade ako darca

a žalovaný v 2. rade ako obdarovaný uzavreli darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti zapísané v k. ú. K. na LV č. X. a v k. ú. R. zapísané na LV č. X. a LV č. X.

Vklad na základe tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa

28. 09. 2004 pod č. V X./2004, a to S. K. S. Za oboch účastníkov zmluvy darovaciu zmluvu

podpísali tí istí konatelia, a to Ing. M. F. a JUDr. M. K.

Touto darovacou zmluvou došlo k prevodu aj obchodných podielov, aj k prevodu vecí

tvoriacich dovtedy obchodný majetok spoločnosti žalovaného v 1. rade do vlastníctva

žalovaného v 2. rade. Tým, že sa obchodný majetok žalovaného v 1. rade znížil o hodnotu

nehnuteľností, tvoriacich jeho základné imanie, znížila sa nielen hodnota čistého obchodného

imania tejto spoločnosti, ale aj hodnota jeho obchodného podielu. V zmysle ustanovenia

§ 122 Obchodného zákonníka, každý spoločník má právo byť informovaný o činnosti

spoločnosti, vrátane zmlúv, ktoré spoločnosť uzatvára. Ani minoritným účastníkom, ktorí

nemôžu ovplyvniť činnosť spoločnosti na valnom zhromaždení, nemožno zásadne uprieť

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto zmlúv. V konaní bolo nesporne

preukázané, že žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou previedol do vlastníctva žalovaného

v 2. rade všetky nehnuteľnosti, ktoré tvorili základné imanie spoločnosti v časti nepeňažných

vkladov a ktoré boli započítané na vklady štyroch spoločníkov (J. K., J. F., M. P. a D. B.)

v čase založenia a vzniku spoločnosti žalovaného v 1. rade. Peňažný vklad žalobcu

predstavoval 60 000,-- Sk, čo znamenalo disponovanie obchodným podielom vo výške 12%

z podielov všetkých spoločníkov.  

V tejto právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, svojím

uznesením sp. zn. 5 Obo 29/06 zo dňa 23. 04. 2008 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

ďalšie konanie s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie v zmysle vysloveného právneho

názoru.

Po vrátení veci prvostupňovému súdu súd zistil, že uznesením valného zhromaždenia

spoločnosti zo dňa 21. 12. 1998 u žalovaného v 1. rade došlo k navýšeniu výšky vkladov

všetkých spoločníkov v súlade so zákonom č. 11/1998 Z. z., takže k tomuto dňu jeho

základné imanie predstavovalo 750 000,-- Sk. Na tomto základnom imaní sa žalobca podieľal

peňažným vkladom vo výške 90 000,-- Sk. Teda ak žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou

dňa 14. 09. 2004 previedol všetky nehnuteľnosti (prevažnú časť svojho základného imania)

na žalovaného v 2. rade, hodnota základného imania spoločnosti žalovaného v 1. rade sa

musela znížiť prinajmenšom aj o hodnotu podielov na nehnuteľnostiach započítaných

na vklady spoločníkov J. K. (90 000,-- Sk), J. F. (90 000,--Sk), M. P. 90 000,-- Sk) a D. B.

(270 000,-- Sk), teda, o 540 000,-- Sk. V konaní nebolo preukázané, aby spoločnosť

žalovaného v 1. rade po prevode nehnuteľností riadne fungovala, čím by dosahovala zisk

a výnosy zo zostávajúceho majetku spoločnosti, ktoré by sa mali započítať na obchodné

podiely spoločníkov, aj žalobcu, v takej výške, aby v konečnom dôsledku nedošlo k zníženiu

obchodného majetku spoločnosti, jej čistého obchodného imania, a tým aj hodnoty

obchodného podielu patriaceho žalobcovi. Žiadne ustanovenie spoločenskej zmluvy pritom

neukladá žalobcovi osobne sa podieľať na riadení spoločnosti. Napriek tomu súd dospel

k záveru, že v tomto prípade žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní návrhu

o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 14. 09. 2004. Nie je možné totiž v súvislostí

s právnym postavením žalobcu ako spoločníka v spoločnosti nebrať do úvahy aj jeho

ekonomický záujem na činnosti spoločnosti, a teda aj jeho vlastné ekonomické postavenie

v nej.

Darovacia zmluva je absolútne neplatná aj z dôvodu, pretože došlo jej uzavretím

k zneužitiu práv žalobcu ako menšinového spoločníka. Ďalej keďže mimo valného

zhromaždenia žalovaného v 1. rade hlasovali za prevod nehnuteľností darovacou zmluvou tí

istí spoločníci, ktorí sú zároveň spoločníkmi spoločnosti žalovaného v 2. rade, čo je v rozpore

s § 56a Obchodného zákonníka, takýto schválený úkon – darovacia zmluva je absolútne

neplatná, pretože svojím obsahom a zároveň aj účelom nielenže odporuje zákonu, ale ho aj

obchádza. V súvislosti s neplatnosťou darovacej zmluvy súd poukazuje aj na ustanovenie

§ 123 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého po dobu trvania spoločnosti nemôžu

spoločníci žiadať vrátenie vkladu. Žalovaný v 1. rade rozhodnutím mimo valného

zhromaždenia dal súhlas k uzavretiu darovacej zmluvy s inou právnickou osobou. Takéto

rozhodnutie spoločníkov a následne uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej

nehnuteľnosti tvoriace pôvodne nepeňažný vklad niektorých zo spoločníkov nadobudla nová

spoločnosť založená práve týmito istými spoločníkmi, je obchádzaním zákona v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obchádzané je pritom práve

ustanovenie § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj článok VII. ods. 1 spoločenskej

zmluvy. Podľa týchto ustanovení, po dobu trvania spoločnosti nemôžu spoločníci žiadať

o vrátenie vkladu. Právnym dôsledkom rozhodnutia väčšiny spoločníkov zo dňa 24. 08. 2004

je však to, že spoločníci žalovaného v 1. rade (mimo žalobcu) sú tými istými spoločníkmi

novozaloženej spoločnosti (žalovaného v 2. rade), a tie isté nehnuteľnosti vniesli ako

nepeňažný vklad do spoločnosti žalovaného v 2. rade, čo je v rozpore so zákonom. Ide

v podstate o vrátenie vkladu spoločníkom žalovaného v 1. rade. Na záver súd dodáva, že nie

je dôvodná obrana žalovaného v 2. rade v tom, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby

o neplatnosť darovacej zmluvy môže byť iba jej účastník, teda nie žalobca ako tretia osoba.

Naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť darovanej zmluvy, za podmienky, ak

ho v konaní preukáže, môže mať aj tretia osoba, ktorá sa cíti darovacou zmluvou ako

právnym úkonom ukrátená, resp. iným spôsobom dotknutá. Takýto naliehavý právny záujem

na podaní žaloby z dôvodu, ako je vyššie uvedené, žalobca v tomto konaní dostatočným

spôsobom preukázal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Súd priznal

žalobcovi náhradu trov konania vo výške 198 560,42 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade, ako aj vedľajší

účastníci na stane žalovaných odvolanie. Uviedli, že súdu bolo predložené podanie právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 19. 09. 2008, ktoré vôbec nedostali a nemali tak možnosť naň

primerane argumentovať, čím teda došlo k porušeniu nielen základnej procesnej podmienky,

ale aj ústavnej podmienky spravodlivého procesu. Ďalej k rozhodnutiu uviedli, že všetci

spoločníci majú zapísané v obchodnom registri iba peňažné vklady spolu vo výške 750 000,--

Sk. Ak súd uvádza, že prevodom nehnuteľnosti sa hodnota základného imania musela znížiť

prinajmenšom o hodnotu podielov na nehnuteľnostiach, započítaných na vklady spoločníkov,

považujú takýto názor za neudržateľný a neodôvodnený. Žalovaný v 1. rade mal a doposiaľ aj

má majetok prinajmenšom v dvojnásobnej výške, ako je jeho základné imanie. Sú toho

názoru, že v danom prípade súd nemôže poukazovať na to, že spoločnosť po prevode

nehnuteľnosti „riadne nefunguje“, pretože právo podnikať je ústavnou zárukou slobody

výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným

v 1. rade, vrátane vedľajších účastníkov, po konaní žalobcu sú tak hlboko narušené, že nebolo

možné od nich spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrvali ako spoločníci v spoločnosti

žalovaného v 1. rade. Okresný súd v Humennom svojim rozsudkom zo dňa 23. 03. 2006 sp.

zn. 15Cb 208/2005 zrušil účasť v spoločnosti spoločníkov D. B., MUDr. J. K., J. K. a A. H..

Taktiež o zrušenie účasti žiadala aj spoločníčka M. P., ktorá však počas konania zomrela.

Prvostupňový súd túto skutočnosť nerešpektoval, nevyhodnotil ju, pričom už iba vo vzťahu

k výške obchodného podielu žalobcu táto skutočnosť má vysokú výpovednú hodnotu,

nakoľko ak by nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom napadnutej darovacej zmluvy, boli

vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, spoločníkom, ktorým účasť súd zrušil, by prislúchal

vyrovnávací podiel vo forme týchto vnesených vkladov. Zrušená účasť označených

spoločníkov taktiež už nevytvára predpoklad pre ďalšie riadne fungovanie spoločnosti.

K naliehavému právnemu záujmu žalobcu odvolatelia uvádzajú, že skutočný záujem

žalobcu odporuje tomu, čo deklaroval pred súdom a súd si to osvojil, napriek tomu, že v spise

sa nachádzajú listiny svedčiace o opaku. Poukázali sa skutočnosť, že žalobca od 20. 09. 1999

je konateľom a spoločníkom L. S., s. r. o., ako aj od 24. 05. 2001 bol štatutárnym orgánom

spoločnosti T., a. s., s tým istým predmetom činnosti, ako je žalovaný v 1. rade, čo je

v rozpore s ust. § 136 Obchodného zákonníka a čl. IX spoločenskej zmluvy. Na túto

skutočnosť upozorňovali súd a doložili do spisu výpisy z obchodného registra.

K neplatnosti darovacej zmluvy uvádzajú, že odvolací súd vo svojom zrušovacom

rozhodnutí vyslovil právny názor, že udelenie predchádzajúceho súhlasu s uzavretím zmluvy

o prevode nehnuteľností nepatrí do obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti

s ručením obmedzeným, napriek tomu prvostupňový súd dospel k záveru, že konanie

spoločníkov žalovaného v 1. rade, ktorí hlasovali za prevod nehnuteľnosti darovacou zmluvou

mimo valného zhromaždenia, takéto ich konanie sa prieči dobrým mravom, z čoho vyvodil,

že darovacia zmluva je absolútne neplatná.

Ďalej obdobne poukázali na rozpor odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového

rozhodnutia s právnym názorom odvolacieho súdu vrátenia vkladu spoločníkom, resp.

k zníženiu základného imania. Preto majú za to, že súd nekonal s princípom právnej istoty,

právny záver pôsobí nezrozumiteľne. Prevodom nehnuteľnosti nedošlo k zníženiu základného

imania spoločnosti, je doposiaľ nezmenené a už iba finančné prostriedky na účte žalovaného

v 1. rade sú oveľa vyššie, ako je zapísané základné imanie. Podiel, ako účasť žalobcu

na čistom obchodnom imaní nemožno chápať v absolútnom ponímaní, nakoľko spoločenská

zmluva ho obmedzila tým, že je v postavení iba osoby - spoločníka, ktorá obdrží vyrovnávací

podiel, odpovedajúci jeho vkladu do imania spoločností (čl. XIV spol. zmluvy), teda

neumožňuje mu získať pôvodnú hodnotu nehnuteľností, patriacich iným spoločníkom, teda

tým, ktorí ich vložili do spoločnosti žalovaného v 1. rade. Prvostupňový súd v podstate žalobe

vyhovel z dôvodu, že konanie žalovaného v 1. rade považoval za konanie v rozpore s dobrými

mravmi, pričom súd ani len náznakom nezobral do úvahy úžernícke konanie žalobcu, ktoré

postup žalovaného v 1. rade vyvolalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

zrušujúcom uznesení poukázal aj na prípadnú aplikáciu ust. § 265 OBZ, teda výkon práv,

ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

V prípade tohto ustanovenia teda nejde o neplatnosť právneho úkonu, ale len o odopretie

právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Obchodný

podiel žalobcu sa nemôže navyšovať o hodnotu z vkladov iných spoločníkov, teda o to, čo

do spoločnosti vniesli iní spoločníci, pretože tento majetok nebol vytvorený v rámci činnosti

spoločnosti, v ktorej má spoločník (žalobca) podiel. Žalobcova požiadavka odvodzovať si

takto výšku obchodného podielu, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na ust. § 265

OBZ. Bez ustálenia skutočnej výšky obchodného podielu s prihliadnutím na všetky okolnosti,

nie je možné prijať akýkoľvek záver o porušení toho ktorého ustanovenia zákona.

Prvostupňový súd neskúmal otázku reálneho ovplyvnenia výšky obchodného podiel žalobcu.

Odvolatelia sú toho názoru, že určovacia žaloba v tomto prípade je nadbytočná.

Žalobca a všetci spoločníci, teda aj tí, ktorých účasť v spoločnosti žalovaného v 1. rade bola

zrušená súdom, sú spoločníkmi s tým istým predmetom činnosti v iných spoločnostiach a aj

v prípade priaznivého rozsudku pre žalobcu, žalobca nedosiahne úplné vyriešenie obsahu

spornosti svojho práva. Žalobca, ak bol toho názoru, že prevodom nehnuteľností bol ukrátený

na svojich právach, mohol odporovať ukracujúcemu úkonu a v prípade úspechu by boli jeho

oprávnené záujmy úplne vyriešené. Sú toho názoru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom

rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovaným trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal tiež odvolanie zvlášť žalovaný v 2. rade, navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu zaplatiť

žalovaným trovy konania.

K podaným odvolaniam sa vyjadril žalobca a s názorom súdu, uvedeným

v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa stotožňuje. Rozsudok považuje za vecne správny,

a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v rozsahu

odvolania potvrdil, a aby súčasne zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho

konania. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový

stav, z ktorého vyvodil správny právny záver, že napadnutá darovacia zmluva je v rozpore

so zákonom, spoločenskou zmluvou a došlo k obmedzeniu práva žalobcu ako spoločníka

a došlo k zníženiu základného imania spoločnosti, čím sa znehodnotil aj jeho obchodný

podiel. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie po 15 - dňovej zákonnej lehote stanovenej v § 204

ods. 1 O. s. p., z tohto dôvodu navrhujeme, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade

odmietol, pretože bolo podané oneskorene (§ 218 ods. 1 písm. a /O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal

vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je určovacia žaloba - určenie neplatnosti darovacej

zmluvy, ktorú uzavreli dňa 14. 09. 2004 žalovaný v 1. rade ako darca a žalovaný v 2. rade

ako obdarovaný, ktorý sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v článku 1

predmetnej zmluvy ( č. l. 29).

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý

vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať iba

vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie

žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie,

neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo

splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je

daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je

ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom

odstrániť.

V predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, v zrušujúcom

uznesení sp. zn. 5 Obo 29/ 2006 zo dňa 23. 04. 2008 vyslovil jednoznačný právny záver, že aj

keď v súdnom konaní bolo rozhodnuté o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktoré

schválilo prevod nehnuteľností darovacou zmluvou, nespôsobilo to jej neplatnosť. Úlohou

súdu prvého stupňa bolo preto v novom konaní doplniť dokazovanie, či nehnuteľnosti, ktoré

tvorili predmet darovacej zmluvy, mohli reálne ovplyvniť výšku obchodného podielu žalobcu.

Taktiež súd sa mal vysporiadať s tvrdeniami žalovaných a vedľajších účastníkov, že tieto

nehnuteľnosti patrili štyrom zo šiestich zakladajúcich spoločníkov žalovaného 1. rade ako

podielovým spoluvlastníkom a jeho hodnota je podľa znaleckého posudku 261 456 000,-- Sk,

ktorá netvorí základné imanie spoločnosti a do majetku spoločnosti, slúžiaceho pre výpočet

obchodných podielov, sa mali započítať iba výnosy z tohto majetku. A zvážiť je potrebné aj

tú skutočnosť, že žalobca sa podieľal na vytvorení základného imania peňažným vkladom

90 000,-- Sk. a od roku 2002 nevytvára pre spoločnosť, v ktorej je spoločníkom, žiadnu

činnosť, ako aj možnosti aplikácie ust. 265 OBZ.

Prvostupňový súd napriek tomu, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

v zmysle § 226 O. s. p., nepostupoval v jeho intenciách, nerešpektoval doplnenie dokazovania

v naznačenom smere. Opätovne pri hodnotení platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu bral

zreteľ na konanie valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade, ktoré schválilo prevod

nehnuteľností darovacou zmluvou, hodnotil jeho hlasovanie a postavenie sporových strán

z hľadiska menšinového a väčšinového spoločníka a zneužitia jeho postavenia napriek tomu,

že odvolací súd jednoznačne skonštatoval, že rozhodnutie súdu o určení neplatnosti

rozhodnutia tohto valného zhromaždenia, nemalo za následok neplatnosť darovacej zmluvy, t.

j. táto skutočnosť je irelevantná vo vzťahu skúmania podmienok jej neplatnosti.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu

na určení neplatnosti darovacej zmluvy tým, že ako spoločník žalovaného v 1. rade má

ekonomický záujem na činnosti spoločnosti, a teda aj na jeho vlastné ekonomické postavenie

v nej. Keďže prevodom nehnuteľností došlo k zníženiu čistého obchodného imania

žalovaného v 1. rade a tým došlo aj k zníženiu jeho obchodného podielu, čo súvisí s právnym

a ekonomickým postavením žalobcu v spoločnosti žalovaného v 1. rade.

V spornom prípade nestačí len tvrdenie, resp. predpoklad žalobcu, že darovacia

zmluva nepriaznivo ovplyvnila hodnotu jeho obchodného podielu, ktorý je odvodený

od čistého imania spoločnosti. Toto tvrdenie musí však relevantne doložiť, či predmet

darovacej zmluvy v skutočnosti aj reálne ovplyvnil jeho výšku. Prvostupňový súd sa

absolútne nevysporiadal s námietkami a dôkazmi žalovaných, že prevodom nehnuteľností

nedošlo k zníženiu základného imania spoločnosti (750 000,-- Sk) a že finančné prostriedky

na účte žalovaného 1. rade sú vyššie ako základné imanie a že hodnota prevedených

nehnuteľností netvorila základné imanie spoločnosti, ktoré by mohli mať pre rozhodnutie

zásadný význam. Ako dôkazy boli predložené obchodné knihy a výpisy z bankového účtu

žalovaného v 1. rade.

Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a osvojil si existenciu

naliehavosti právneho záujmu len na základe tvrdenia žalobcu bez potrebného vykonaného

dokazovania a určil neplatnosť právneho úkonu z dôvodov, ktoré sú jednoznačne v rozpore

vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý je pre súd nižšieho stupňa právne záväzný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1

písm. h/ O. s. p a podľa ustanovenia § 221 ods.2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, v ktorom je konajúci súd povinný pri vykonaní dokazovania postupovať

tak, aby rešpektoval právny názor nadriadeného súdu v zmysle § 226 O. s. p.

Keďže napadnutým rozsudkom súd určil, že zmluva, ktorú uzavreli žalovaní

v 1. a 2. rade je neplatná jedná sa o závislý výrok, kedy z odkazom na ustanovenie § 212

ods. 2 písm. b/ O. s. p. odvolací súd preskúmal celý rozsudok súdu prvého stupňa, aj keď

odvolanie žalovaného v 2. rade bolo podané po zákonom stanovenej lehote v zmysle § 204

ods. 1 O. s. p. (rozsudok mu bol doručený dňa 06. 05. 2009 a odvolanie podal

prostredníctvom poštového úradu dňa 22. 05. 2009), a preto podľa § 218 ods. 1 písm. a/

O. s. p. bolo odmietnuté.  

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 15. decembra 2010

  JUDr. A. P r i e c e l o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová