Najvyšší súd
5 Obo 73/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. V. P. nar. X., bytom v H., zastúpeného JUDr. P. B. advokátom, so sídlom v H., proti žalovanému v 1. rade: S. L. K., spol. s r. o., so sídlom v H. IČO: X., zastúpenému JUDr. M. K.
advokátom, so sídlom v H. žalovanému v 2. rade: S. L. K. a M., spol. s r. o., so sídlom
v H. IČO: X. zastúpenému JUDr. J. K. CSc, advokátom, so sídlom v K., za účasti vedľajších
účastníkov na strane žalovaného v 1. rade: MUDr. J. K. nar. X., bytom M. 2. J. K. nar. X.,
bytom P. 3. D. B., nar. X., bytom P. 4. A. H., nar. X., bytom P. zastúpených advokátom JUDr.
M. K. zástupcom žalovaného v 1. rade, o neplatnosť darovacej zmluvy, na odvolanie
žalovaných a vedľajších účastníkov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
5 Cbs 7/2004-425 z 24. marca 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
5 Cbs 7/2004-425 z 24. marca 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odvolanie žalovaného v 2. rade o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva, ktorú uzavreli
žalovaní v 1. a 2. rade dňa 14. 09.2004 a ktorá bola vložená na S. K. v S. dňa 28. 09. 2004
pod č. V X./2004, je neplatná. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
vo výške 198 560,42 Eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 14. 09. 2004 žalovaný v 1. rade ako darca
a žalovaný v 2. rade ako obdarovaný uzavreli darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti zapísané v k. ú. K. na LV č. X. a v k. ú. R. zapísané na LV č. X. a LV č. X.
Vklad na základe tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
28. 09. 2004 pod č. V X./2004, a to S. K. S. Za oboch účastníkov zmluvy darovaciu zmluvu
podpísali tí istí konatelia, a to Ing. M. F. a JUDr. M. K.
Touto darovacou zmluvou došlo k prevodu aj obchodných podielov, aj k prevodu vecí
tvoriacich dovtedy obchodný majetok spoločnosti žalovaného v 1. rade do vlastníctva
žalovaného v 2. rade. Tým, že sa obchodný majetok žalovaného v 1. rade znížil o hodnotu
nehnuteľností, tvoriacich jeho základné imanie, znížila sa nielen hodnota čistého obchodného
imania tejto spoločnosti, ale aj hodnota jeho obchodného podielu. V zmysle ustanovenia
§ 122 Obchodného zákonníka, každý spoločník má právo byť informovaný o činnosti
spoločnosti, vrátane zmlúv, ktoré spoločnosť uzatvára. Ani minoritným účastníkom, ktorí
nemôžu ovplyvniť činnosť spoločnosti na valnom zhromaždení, nemožno zásadne uprieť
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto zmlúv. V konaní bolo nesporne
preukázané, že žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou previedol do vlastníctva žalovaného
v 2. rade všetky nehnuteľnosti, ktoré tvorili základné imanie spoločnosti v časti nepeňažných
vkladov a ktoré boli započítané na vklady štyroch spoločníkov (J. K., J. F., M. P. a D. B.)
v čase založenia a vzniku spoločnosti žalovaného v 1. rade. Peňažný vklad žalobcu
predstavoval 60 000,-- Sk, čo znamenalo disponovanie obchodným podielom vo výške 12%
z podielov všetkých spoločníkov.
V tejto právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd, svojím
uznesením sp. zn. 5 Obo 29/06 zo dňa 23. 04. 2008 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
ďalšie konanie s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie v zmysle vysloveného právneho
názoru.
Po vrátení veci prvostupňovému súdu súd zistil, že uznesením valného zhromaždenia
spoločnosti zo dňa 21. 12. 1998 u žalovaného v 1. rade došlo k navýšeniu výšky vkladov
všetkých spoločníkov v súlade so zákonom č. 11/1998 Z. z., takže k tomuto dňu jeho
základné imanie predstavovalo 750 000,-- Sk. Na tomto základnom imaní sa žalobca podieľal
peňažným vkladom vo výške 90 000,-- Sk. Teda ak žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou
dňa 14. 09. 2004 previedol všetky nehnuteľnosti (prevažnú časť svojho základného imania)
na žalovaného v 2. rade, hodnota základného imania spoločnosti žalovaného v 1. rade sa
musela znížiť prinajmenšom aj o hodnotu podielov na nehnuteľnostiach započítaných
na vklady spoločníkov J. K. (90 000,-- Sk), J. F. (90 000,--Sk), M. P. 90 000,-- Sk) a D. B.
(270 000,-- Sk), teda, o 540 000,-- Sk. V konaní nebolo preukázané, aby spoločnosť
žalovaného v 1. rade po prevode nehnuteľností riadne fungovala, čím by dosahovala zisk
a výnosy zo zostávajúceho majetku spoločnosti, ktoré by sa mali započítať na obchodné
podiely spoločníkov, aj žalobcu, v takej výške, aby v konečnom dôsledku nedošlo k zníženiu
obchodného majetku spoločnosti, jej čistého obchodného imania, a tým aj hodnoty
obchodného podielu patriaceho žalobcovi. Žiadne ustanovenie spoločenskej zmluvy pritom
neukladá žalobcovi osobne sa podieľať na riadení spoločnosti. Napriek tomu súd dospel
k záveru, že v tomto prípade žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní návrhu
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 14. 09. 2004. Nie je možné totiž v súvislostí
s právnym postavením žalobcu ako spoločníka v spoločnosti nebrať do úvahy aj jeho
ekonomický záujem na činnosti spoločnosti, a teda aj jeho vlastné ekonomické postavenie
v nej.
Darovacia zmluva je absolútne neplatná aj z dôvodu, pretože došlo jej uzavretím
k zneužitiu práv žalobcu ako menšinového spoločníka. Ďalej keďže mimo valného
zhromaždenia žalovaného v 1. rade hlasovali za prevod nehnuteľností darovacou zmluvou tí
istí spoločníci, ktorí sú zároveň spoločníkmi spoločnosti žalovaného v 2. rade, čo je v rozpore
s § 56a Obchodného zákonníka, takýto schválený úkon – darovacia zmluva je absolútne
neplatná, pretože svojím obsahom a zároveň aj účelom nielenže odporuje zákonu, ale ho aj
obchádza. V súvislosti s neplatnosťou darovacej zmluvy súd poukazuje aj na ustanovenie
§ 123 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého po dobu trvania spoločnosti nemôžu
spoločníci žiadať vrátenie vkladu. Žalovaný v 1. rade rozhodnutím mimo valného
zhromaždenia dal súhlas k uzavretiu darovacej zmluvy s inou právnickou osobou. Takéto
rozhodnutie spoločníkov a následne uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej
nehnuteľnosti tvoriace pôvodne nepeňažný vklad niektorých zo spoločníkov nadobudla nová
spoločnosť založená práve týmito istými spoločníkmi, je obchádzaním zákona v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obchádzané je pritom práve
ustanovenie § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj článok VII. ods. 1 spoločenskej
zmluvy. Podľa týchto ustanovení, po dobu trvania spoločnosti nemôžu spoločníci žiadať
o vrátenie vkladu. Právnym dôsledkom rozhodnutia väčšiny spoločníkov zo dňa 24. 08. 2004
je však to, že spoločníci žalovaného v 1. rade (mimo žalobcu) sú tými istými spoločníkmi
novozaloženej spoločnosti (žalovaného v 2. rade), a tie isté nehnuteľnosti vniesli ako
nepeňažný vklad do spoločnosti žalovaného v 2. rade, čo je v rozpore so zákonom. Ide
v podstate o vrátenie vkladu spoločníkom žalovaného v 1. rade. Na záver súd dodáva, že nie
je dôvodná obrana žalovaného v 2. rade v tom, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby
o neplatnosť darovacej zmluvy môže byť iba jej účastník, teda nie žalobca ako tretia osoba.
Naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť darovanej zmluvy, za podmienky, ak
ho v konaní preukáže, môže mať aj tretia osoba, ktorá sa cíti darovacou zmluvou ako
právnym úkonom ukrátená, resp. iným spôsobom dotknutá. Takýto naliehavý právny záujem
na podaní žaloby z dôvodu, ako je vyššie uvedené, žalobca v tomto konaní dostatočným
spôsobom preukázal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 198 560,42 Eur.
Proti tomuto rozsudku podali žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade, ako aj vedľajší
účastníci na stane žalovaných odvolanie. Uviedli, že súdu bolo predložené podanie právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 19. 09. 2008, ktoré vôbec nedostali a nemali tak možnosť naň
primerane argumentovať, čím teda došlo k porušeniu nielen základnej procesnej podmienky,
ale aj ústavnej podmienky spravodlivého procesu. Ďalej k rozhodnutiu uviedli, že všetci
spoločníci majú zapísané v obchodnom registri iba peňažné vklady spolu vo výške 750 000,--
Sk. Ak súd uvádza, že prevodom nehnuteľnosti sa hodnota základného imania musela znížiť
prinajmenšom o hodnotu podielov na nehnuteľnostiach, započítaných na vklady spoločníkov,
považujú takýto názor za neudržateľný a neodôvodnený. Žalovaný v 1. rade mal a doposiaľ aj
má majetok prinajmenšom v dvojnásobnej výške, ako je jeho základné imanie. Sú toho
názoru, že v danom prípade súd nemôže poukazovať na to, že spoločnosť po prevode
nehnuteľnosti „riadne nefunguje“, pretože právo podnikať je ústavnou zárukou slobody
výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade, vrátane vedľajších účastníkov, po konaní žalobcu sú tak hlboko narušené, že nebolo
možné od nich spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrvali ako spoločníci v spoločnosti
žalovaného v 1. rade. Okresný súd v Humennom svojim rozsudkom zo dňa 23. 03. 2006 sp.
zn. 15Cb 208/2005 zrušil účasť v spoločnosti spoločníkov D. B., MUDr. J. K., J. K. a A. H..
Taktiež o zrušenie účasti žiadala aj spoločníčka M. P., ktorá však počas konania zomrela.
Prvostupňový súd túto skutočnosť nerešpektoval, nevyhodnotil ju, pričom už iba vo vzťahu
k výške obchodného podielu žalobcu táto skutočnosť má vysokú výpovednú hodnotu,
nakoľko ak by nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom napadnutej darovacej zmluvy, boli
vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, spoločníkom, ktorým účasť súd zrušil, by prislúchal
vyrovnávací podiel vo forme týchto vnesených vkladov. Zrušená účasť označených
spoločníkov taktiež už nevytvára predpoklad pre ďalšie riadne fungovanie spoločnosti.
K naliehavému právnemu záujmu žalobcu odvolatelia uvádzajú, že skutočný záujem
žalobcu odporuje tomu, čo deklaroval pred súdom a súd si to osvojil, napriek tomu, že v spise
sa nachádzajú listiny svedčiace o opaku. Poukázali sa skutočnosť, že žalobca od 20. 09. 1999
je konateľom a spoločníkom L. S., s. r. o., ako aj od 24. 05. 2001 bol štatutárnym orgánom
spoločnosti T., a. s., s tým istým predmetom činnosti, ako je žalovaný v 1. rade, čo je
v rozpore s ust. § 136 Obchodného zákonníka a čl. IX spoločenskej zmluvy. Na túto
skutočnosť upozorňovali súd a doložili do spisu výpisy z obchodného registra.
K neplatnosti darovacej zmluvy uvádzajú, že odvolací súd vo svojom zrušovacom
rozhodnutí vyslovil právny názor, že udelenie predchádzajúceho súhlasu s uzavretím zmluvy
o prevode nehnuteľností nepatrí do obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti
s ručením obmedzeným, napriek tomu prvostupňový súd dospel k záveru, že konanie
spoločníkov žalovaného v 1. rade, ktorí hlasovali za prevod nehnuteľnosti darovacou zmluvou
mimo valného zhromaždenia, takéto ich konanie sa prieči dobrým mravom, z čoho vyvodil,
že darovacia zmluva je absolútne neplatná.
Ďalej obdobne poukázali na rozpor odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
rozhodnutia s právnym názorom odvolacieho súdu vrátenia vkladu spoločníkom, resp.
k zníženiu základného imania. Preto majú za to, že súd nekonal s princípom právnej istoty,
právny záver pôsobí nezrozumiteľne. Prevodom nehnuteľnosti nedošlo k zníženiu základného
imania spoločnosti, je doposiaľ nezmenené a už iba finančné prostriedky na účte žalovaného
v 1. rade sú oveľa vyššie, ako je zapísané základné imanie. Podiel, ako účasť žalobcu
na čistom obchodnom imaní nemožno chápať v absolútnom ponímaní, nakoľko spoločenská
zmluva ho obmedzila tým, že je v postavení iba osoby - spoločníka, ktorá obdrží vyrovnávací
podiel, odpovedajúci jeho vkladu do imania spoločností (čl. XIV spol. zmluvy), teda
neumožňuje mu získať pôvodnú hodnotu nehnuteľností, patriacich iným spoločníkom, teda
tým, ktorí ich vložili do spoločnosti žalovaného v 1. rade. Prvostupňový súd v podstate žalobe
vyhovel z dôvodu, že konanie žalovaného v 1. rade považoval za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, pričom súd ani len náznakom nezobral do úvahy úžernícke konanie žalobcu, ktoré
postup žalovaného v 1. rade vyvolalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
zrušujúcom uznesení poukázal aj na prípadnú aplikáciu ust. § 265 OBZ, teda výkon práv,
ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
V prípade tohto ustanovenia teda nejde o neplatnosť právneho úkonu, ale len o odopretie
právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Obchodný
podiel žalobcu sa nemôže navyšovať o hodnotu z vkladov iných spoločníkov, teda o to, čo
do spoločnosti vniesli iní spoločníci, pretože tento majetok nebol vytvorený v rámci činnosti
spoločnosti, v ktorej má spoločník (žalobca) podiel. Žalobcova požiadavka odvodzovať si
takto výšku obchodného podielu, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na ust. § 265
OBZ. Bez ustálenia skutočnej výšky obchodného podielu s prihliadnutím na všetky okolnosti,
nie je možné prijať akýkoľvek záver o porušení toho ktorého ustanovenia zákona.
Prvostupňový súd neskúmal otázku reálneho ovplyvnenia výšky obchodného podiel žalobcu.
Odvolatelia sú toho názoru, že určovacia žaloba v tomto prípade je nadbytočná.
Žalobca a všetci spoločníci, teda aj tí, ktorých účasť v spoločnosti žalovaného v 1. rade bola
zrušená súdom, sú spoločníkmi s tým istým predmetom činnosti v iných spoločnostiach a aj
v prípade priaznivého rozsudku pre žalobcu, žalobca nedosiahne úplné vyriešenie obsahu
spornosti svojho práva. Žalobca, ak bol toho názoru, že prevodom nehnuteľností bol ukrátený
na svojich právach, mohol odporovať ukracujúcemu úkonu a v prípade úspechu by boli jeho
oprávnené záujmy úplne vyriešené. Sú toho názoru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovaným trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podal tiež odvolanie zvlášť žalovaný v 2. rade, navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu zaplatiť
žalovaným trovy konania.
K podaným odvolaniam sa vyjadril žalobca a s názorom súdu, uvedeným
v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa stotožňuje. Rozsudok považuje za vecne správny,
a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v rozsahu
odvolania potvrdil, a aby súčasne zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový
stav, z ktorého vyvodil správny právny záver, že napadnutá darovacia zmluva je v rozpore
so zákonom, spoločenskou zmluvou a došlo k obmedzeniu práva žalobcu ako spoločníka
a došlo k zníženiu základného imania spoločnosti, čím sa znehodnotil aj jeho obchodný
podiel. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie po 15 - dňovej zákonnej lehote stanovenej v § 204
ods. 1 O. s. p., z tohto dôvodu navrhujeme, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade
odmietol, pretože bolo podané oneskorene (§ 218 ods. 1 písm. a /O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je určovacia žaloba - určenie neplatnosti darovacej
zmluvy, ktorú uzavreli dňa 14. 09. 2004 žalovaný v 1. rade ako darca a žalovaný v 2. rade
ako obdarovaný, ktorý sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v článku 1
predmetnej zmluvy ( č. l. 29).
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať iba
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie,
neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo
splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je
daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom
odstrániť.
V predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, v zrušujúcom
uznesení sp. zn. 5 Obo 29/ 2006 zo dňa 23. 04. 2008 vyslovil jednoznačný právny záver, že aj
keď v súdnom konaní bolo rozhodnuté o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktoré
schválilo prevod nehnuteľností darovacou zmluvou, nespôsobilo to jej neplatnosť. Úlohou
súdu prvého stupňa bolo preto v novom konaní doplniť dokazovanie, či nehnuteľnosti, ktoré
tvorili predmet darovacej zmluvy, mohli reálne ovplyvniť výšku obchodného podielu žalobcu.
Taktiež súd sa mal vysporiadať s tvrdeniami žalovaných a vedľajších účastníkov, že tieto
nehnuteľnosti patrili štyrom zo šiestich zakladajúcich spoločníkov žalovaného 1. rade ako
podielovým spoluvlastníkom a jeho hodnota je podľa znaleckého posudku 261 456 000,-- Sk,
ktorá netvorí základné imanie spoločnosti a do majetku spoločnosti, slúžiaceho pre výpočet
obchodných podielov, sa mali započítať iba výnosy z tohto majetku. A zvážiť je potrebné aj
tú skutočnosť, že žalobca sa podieľal na vytvorení základného imania peňažným vkladom
90 000,-- Sk. a od roku 2002 nevytvára pre spoločnosť, v ktorej je spoločníkom, žiadnu
činnosť, ako aj možnosti aplikácie ust. 265 OBZ.
Prvostupňový súd napriek tomu, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
v zmysle § 226 O. s. p., nepostupoval v jeho intenciách, nerešpektoval doplnenie dokazovania
v naznačenom smere. Opätovne pri hodnotení platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu bral
zreteľ na konanie valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade, ktoré schválilo prevod
nehnuteľností darovacou zmluvou, hodnotil jeho hlasovanie a postavenie sporových strán
z hľadiska menšinového a väčšinového spoločníka a zneužitia jeho postavenia napriek tomu,
že odvolací súd jednoznačne skonštatoval, že rozhodnutie súdu o určení neplatnosti
rozhodnutia tohto valného zhromaždenia, nemalo za následok neplatnosť darovacej zmluvy, t.
j. táto skutočnosť je irelevantná vo vzťahu skúmania podmienok jej neplatnosti.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu
na určení neplatnosti darovacej zmluvy tým, že ako spoločník žalovaného v 1. rade má
ekonomický záujem na činnosti spoločnosti, a teda aj na jeho vlastné ekonomické postavenie
v nej. Keďže prevodom nehnuteľností došlo k zníženiu čistého obchodného imania
žalovaného v 1. rade a tým došlo aj k zníženiu jeho obchodného podielu, čo súvisí s právnym
a ekonomickým postavením žalobcu v spoločnosti žalovaného v 1. rade.
V spornom prípade nestačí len tvrdenie, resp. predpoklad žalobcu, že darovacia
zmluva nepriaznivo ovplyvnila hodnotu jeho obchodného podielu, ktorý je odvodený
od čistého imania spoločnosti. Toto tvrdenie musí však relevantne doložiť, či predmet
darovacej zmluvy v skutočnosti aj reálne ovplyvnil jeho výšku. Prvostupňový súd sa
absolútne nevysporiadal s námietkami a dôkazmi žalovaných, že prevodom nehnuteľností
nedošlo k zníženiu základného imania spoločnosti (750 000,-- Sk) a že finančné prostriedky
na účte žalovaného 1. rade sú vyššie ako základné imanie a že hodnota prevedených
nehnuteľností netvorila základné imanie spoločnosti, ktoré by mohli mať pre rozhodnutie
zásadný význam. Ako dôkazy boli predložené obchodné knihy a výpisy z bankového účtu
žalovaného v 1. rade.
Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a osvojil si existenciu
naliehavosti právneho záujmu len na základe tvrdenia žalobcu bez potrebného vykonaného
dokazovania a určil neplatnosť právneho úkonu z dôvodov, ktoré sú jednoznačne v rozpore
vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý je pre súd nižšieho stupňa právne záväzný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. h/ O. s. p a podľa ustanovenia § 221 ods.2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, v ktorom je konajúci súd povinný pri vykonaní dokazovania postupovať
tak, aby rešpektoval právny názor nadriadeného súdu v zmysle § 226 O. s. p.
Keďže napadnutým rozsudkom súd určil, že zmluva, ktorú uzavreli žalovaní
v 1. a 2. rade je neplatná jedná sa o závislý výrok, kedy z odkazom na ustanovenie § 212
ods. 2 písm. b/ O. s. p. odvolací súd preskúmal celý rozsudok súdu prvého stupňa, aj keď
odvolanie žalovaného v 2. rade bolo podané po zákonom stanovenej lehote v zmysle § 204
ods. 1 O. s. p. (rozsudok mu bol doručený dňa 06. 05. 2009 a odvolanie podal
prostredníctvom poštového úradu dňa 22. 05. 2009), a preto podľa § 218 ods. 1 písm. a/
O. s. p. bolo odmietnuté.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 15. decembra 2010
JUDr. A. P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová