Najvyšší súd
5Obo/69/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. Š., B., 622 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému D. J., N., 960 01 Zvolen, zastúpený Mgr. R. U., advokátom, N., 960 01 Zvolen, o zaplatenie 18 243, 92 GBP s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2006 č.k. 53Cb 45/01-Pr-93, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2006 č. k. 53Cb 45/01-Pr-93 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 251 629,17 Sk s 18% úrokom z omeškania od 5.5.2000 do zaplatenia a 62 500 Kč náhrady trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 5.4.2001 sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že medzinárodná zásielka tovaru, ktorú mal zabezpečiť žalovaný, sa na miesto určenia nedostala, pretože naložený kamión bol odcudzený zo stráženého parkoviska.
Žalovaný v konaní uviedol, že k udalostiam, ktoré znemožnili vykonať prepravu a doručiť medzinárodnú zásielku, skutočne došlo a zároveň uviedol, že mal uzavreté poistenie, na základe ktorého očakával, že škodu za neho uhradí poisťovňa. Pretože k dobrovoľnej úhrade nedošlo, stalo sa poistné plnenie predmetom súdneho sporu.
Podľa čl. 4 medzinárodného dohovoru CMR je dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy nákladný list. Podľa čl. 9 CMR je nákladný list, pokiaľ nie je preukázaný opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj dokladom o prevzatí zásielky dopravcom. Pre prípad nedoručenia a straty zásielky platí čl. 17 ods. 1 CMR, podľa ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamžiku prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Prípadná povinnosť nahradiť škodu sa vyjadruje podľa hodnoty zásielky na mieste a v čase jej prevzatia na prepravu (čl. 23 CMR). Všetky potrebné dokumenty boli predložené a nikto nespochybnil ich platnosť. Zodpovednosť žalovaného je právne preukázaná a pre rozhodnutie v tomto spore nie je rozhodujúce ani to, či v čase trvania sporu s poisťovňou mal alebo nemal v tomto spore aktívnu legitimáciu. Súd nezistil žiadne skutočnosti ani skutkové, ani právne, pre ktoré by bol dôvod návrh zamietnuť, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z týchto dôvodov. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že dátum vykládky nebol dojednaný. Skutočnosť, že dátum vykládky bol dojednaný na 21.2.2000 vyplýva z objednávky zo dňa 16.2.2000, ktorou si v spoločnosti S. S. objednal na ráno 21.2.2000 trajekt z Francúzka do Anglicka na nákladné vozidlo aj s prívesom. Následne mu táto spoločnosť ešte v ten istý deň vystavila faktúru na úhradu poplatku za trajekt, jej províziu a náklady. Žalovaný tak vykonal všetky potrebné úkony, aby zásielku v dohodnutý deň vykládky t.j. 21.2.2000 príjemcovi riadne odovzdal. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku z dopravy začala plynúť pri úplnej strate zásielky tridsiatim dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, t.j. 23.3.2000 a uplynula 23.3.2001. Nárok žalobcu zo dňa 9.4.2001 bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby, a preto vznášal námietku premlčania uplatneného nároku.
Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že v prejednávanej veci dátum dodania tovaru dohodnutý nebol, ako sa mylne domnieva žalovaný. Podľa čl. 32 ods. 1b CMR sa tak jednoročná premlčacia lehota predlžuje o šesťdesiat dní počínajúc dňom prevzatia zásielky. Žalovaný zásielku prevzal 15.2.2000, žaloba bola podaná 5.4.2001 po uplynutí jedného roku a 49 dní. Ďalej pripomína, že dňa 2.5.2000 zaslal žalovanému reklamáciu s uplatnením nároku na náhradu škody, ktorú žalovaný doteraz neodmietol. V súlade s čl. 32 ods. 2 CMR nastalo zastavenie behu premlčacej doby. Navrhuje preto napadnutý rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p., a dospel k zisteniu, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému súd prvého stupňa síce správne posúdil podľa ustanovení vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), avšak z dôvodov rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ako nárok žalobcu z prepravy posúdil podľa tohto Dohovoru z hľadiska jeho vzniku a dĺžky premlčacej lehoty.
Nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok (čl. 32 ods. 1 veta prvá Dohovoru). V prejednávanej veci sa jedná o náhradu škody pri úplnej strate zásielky, čo inak v konaní nebolo sporným.
Podľa čl. 32 ods. 1 písm. b/ Dohovoru, premlčacia lehota začína plynúť pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom.
V konaní nebolo sporným, že žalovaný ako dopravca zásielku prevzal na prepravu na určenom mieste dňa 15.2.2000. V dôsledku úplnej straty zásielky zodpovedá dopravca za škodu tým vzniknutú, čo inak žalovaný ani v konaní nijako nespochybnil. Pre vecne správne rozhodnutie je tak dôležité zistenie, či jednoročná premlčacia lehota v prejednávanej veci začala plynúť po prevzatí zásielky dopravcom dňa 15.2.2000, alebo v prípade, ak by bola dodacia lehota dohodnutá, jej márnym uplynutím. Žalovaný v konaní namieta, že dodacia lehota dohodnutá bola, a práve z toho dôvodu sa premlčania dovolal, pretože podľa jeho názoru, nárok žalobcu nebol uplatnený na súde v jednoročnej premlčacej lehote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 O.s.p.).
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní dokazovanie doplniť v otázke začatia plynutia premlčacej lehoty podľa hmotného práva a podľa výsledku znova rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 30. júna 2008
JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: B.