Najvyšší súd Slovenskej republiky
5 Obo 55/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., s.r.o., R., Bratislava, zast. advokátku JUDr. M. T., D. Š., Trenčín, proti žalovanému: A., a. s., Š., S., zast. advokátom JUDr. V. S., N., S., o zaplatenie 3 869 000 Sk, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob 209/2005-244 zo dňa 28. marca 2006, v spojení s opravným uznesením č. k. 21 Cob 209/2005-254 zo dňa 9 apríla 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský sud v Trnave pripustil vstup obchodnej spoločnosti I., s.r.o., so sídlom Š., Trenčín, IČO: X., do konania miesto doterajšieho žalobcu I., s.r.o., R., Bratislava.
V odôvodnení sa konštatuje, že v rámci odvolacieho konania navrhla spoločnosť I., s.r.o., Trenčín, pripustenie jej vstupu do konania miesto doterajšieho žalobcu s tým, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31. augusta 2005 nadobudla pohľadávky voči žalovanému, Súd zistil, že došlo k prevodu práv, o ktorých sa koná, na nadobúdateľa I., s.r.o., a že procesný návrh podal k takémuto úkonu oprávnený subjekt, navrhovanú zámenu účastníkov podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. pripustil.
Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie. Uviedol, že uplatňuje námietku neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok z dôvodu, že ide o úkon, ktorý svojim obsahom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Podľa zistenia žalovaného bolo premenovanie a premiestnenie pôvodného žalobcu účelovým krokom, ktorý má veriteľom žalobcu skomplikovať vymáhanie pohľadávok. Pôvodný žalobca neplní svoje záväzky voči svojím veriteľom a reálne neexistuje. Transferoval prakticky všetok svoj majetok na iné subjekty, medzí nimi aj sporné pohľadávky, ako je pohľadávka, ktorá je predmetom odvolacieho konania č. k. 21 Cob 209/2005. Žalovaný má voči žalobcovi reálnu pohľadávku, ktorá mu bola priznaná Okresným súdom v Trenčíne č. k. 16 Cb 580/1997. Aktuálna výška tejto súdom priznanej pohľadávky žalovaného vrátane úrokov k 12. aprílu 2006 predstavuje sumu 1 984 505 Sk. Žalovaný je teda súčasne aj veriteľom žalobcu, ktorý sa domáha toho, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, sú neúčinné. Preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 písm. c/ O.s.p.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd v S. rozsudkom č. k. Cb 76/2002-197 zo dňa 10.5.2005 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 921 000 Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný. Spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie dňa 22. septembra 2005. Podaním zo dňa 16. februára 2006 navrhla spoločnosť I., s.r.o., pripustenie jej vstupu do konania miesto doterajšieho žalobcu s tým, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31. augusta 2005 nadobudla pohľadávky voči žalovanému.
Odvolacím súdom je Krajský súd v Trnave (§ 10 ods. 1 O.s.p.). V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Trnave ako súd odvolací pripustil vstup obchodnej spoločnosti I., s.r.o., Š., Trenčín, IČO: X., do konania miesto doterajšieho žalobcu I., s.r.o., R., Bratislava. V poučení rozhodnutia nesprávne uviedol, že voči predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie.
Je nesporné, že sa jedná o konanie a rozhodnutie krajského súdu ako súdu druhej inštancie (odvolací súd). Najvyšší súd Slovenskej republiky v spornom prípade nie je jeho odvolacím súdom, a preto pre nedostatok funkčnej príslušnosti (§ 10 ods. 2 O.s.p.) konanie o odvolaní s poukazom na § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 26. júna 2008
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: B. M.