Najvyšší súd  

5 Obo 51/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci žalobcu: JUDr. D.P., N.B., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v

likvidácii, C.T., IČO: X., zastúpený JUDr. J.G., advokátom so sídlom AK - K.B. proti

žalovanej: D.H., bytom G.T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Mgr. Ing.

P.K., správca konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii, IČO: X.X.T., sídlo kancelárie

správcu: F.T., č. správcu X., o zaplatenie 264,20 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2011, č. k. 10 Cbi/19/2009-156, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 19. januára 2011, č. k. 10 Cbi/19/2009-156 p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. januára 2011, č. k. 10 Cbi/19/2009-156

žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou podanou

na Okresnom súde v Trnave 24. septembra 2009 sa ako správca konkurznej podstaty úpadcu

T., a. s. v likvidácii, T., IČO: X. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie dlžného nájomného za X.-izbový byt č. X., nachádzajúci sa na G. ulici

č. X. v celkovej výške 264,20 Eur s príslušenstvom, na základe zmluvy o nájme bytu.

Žalobca uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. decembra 1999

pod sp. zn. 3K 105/99 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T., a. s. v likvidácii, T.,

pričom žalobca ako správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu majetku patriaceho do

konkurznej podstaty aj predmetný byt. Žalobca bol ako vlastník nehnuteľnosti vedený

do marca 2009 Správou katastra v T.. S poukazom na ust. § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov (ďalej len „ZKV“) konštatoval,

že v prípade súpisu majetku podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii dosiaľ nebolo rozhodnuté o vylúčení uvedenej nehnuteľnosti z podstaty, a preto oprávnenie nakladať s majetkom

podstaty svedčí žalobcovi.

K žalobe žalobca doložil evidenčný list vyhotovený žalobcom, zmluvu o nájme bytu z X.. júna 2002, z ktorej vyplýva, že nájomné sa platí mesiac pozadu - najneskôr do 5. dňa

nasledujúceho mesiaca. Ak nájomné nie je zaplatené do 5 dní po jeho splatnosti, t. j.

do 10. dňa bežného mesiaca, nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok

z omeškania a prehľadom dlžného nájomného za obdobie 11/2008 až 03/2009, a to vo výške

52,84 Eur mesačne.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

Na základe uznesenia súdu prvého stupňa, č. k. 10 Cbi/19/2009-78 v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo/104/2010, právoplatného 1. decembra 2010,

vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník, ktorý právny záujem na svoj vstup

do konania odôvodnil s poukazom na rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 44 Cbi/6/2007-

653 z 26. marca 2008 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave.,

č. k. 21 CoKR/4/2008-767, na základe ktorých odvodzuje svoje právo disponovať

s predmetnými nehnuteľnosťami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2010, č. k. 1 Ndob 5/2009

rozhodol, že príslušným na prejednanie veci je Krajský súd v Bratislave.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie písomnými podaniami účastníkov, listinnými

dôkazmi a vyjadreniami žalobcu na pojednávaní a dospel k záveru, že žalobe nie je možné

vyhovieť.

Z listinných dôkazov súd prvého stupňa zistil, že byt č. X., obývaný žalovanou,

zapísaný v súpise majetku v konkurze vedenom na majetok úpadcu T., a. s.

v likvidácii (bytové domy sú podľa súpisu vykonaného žalobcom 22. júna 2000 zapísané

s poznámkou v zmysle § 19 ZKV), bol do 20. marca zapísaný na LV č. X. pre k. ú. T.

v prospech žalobcu.

Uznesením Okresného súdu Trnava z X. septembra 2007, sp. zn. 25K 2/2007

bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T., š. p. v likvidácii,

IČO: X., správcom ktorého sa stal vedľajší účastník na strane žalovanej. Správca konkurznej

podstaty v novembri 2007 zapísal do súpisu všeobecnej podstaty aj nehnuteľnosti vedené na

LV č. X..

Žalobca preto podal žalobu o ich vylúčenie zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu T.,

š. p. v likvidácii, ktorú Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cbi 6/2007

rozsudkom, právoplatným 20. novembra 2008, zamietol v celom rozsahu. Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 21 CoKR 4/2008 z 23. septembra 2008, prvostupňové

rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že jednoznačné stotožnenie nehnuteľností

v procese privatizácie vstupujúcich do majetku T., a. s. prostredníctvom F.,

s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, nie je možné vzhľadom na dodatočnú

neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie (ako to vyplýva zo spoločného návrhu

T., š. p., F., M. a SKP úpadcu T., a. s. v likvidácii, C.T., na začatie katastrálneho konania z 22.

decembra 1999). Za takejto dôkaznej situácie, keď žalobca na svoje tvrdenia nepredložil súdu

a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, súd prvého stupňa správne konštatoval, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku

do súpisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 6 Obdo 38/2009 dovolanie

žalobcu odmietol.

Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. sú súčasne zapísané

v konkurznej podstate, resp. všeobecnej podstate dvoch rôznych úpadcov.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že z jeho činnosti je mu známe, že na majetok T., š.

p. v likvidácii bol uznesením Krajského súdu v Bratislave 22. novembra 2001 pod sp. zn.

9K 63/2001 vyhlásený konkurz, pričom T., š. p., T. sa ešte pred vyhlásením konkurzu

domáhal na Krajskom súde v Bratislave vylúčenia aj týchto nehnuteľností, ktoré sú

predmetom tohto sporu, z konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii. Do konania

vedeného pod sp. zn. 68 Cbi 10/00 následne vstúpil aj ustanovený správca konkurznej

podstaty. Konkurzné konanie vedené pod sp. zn. 9K 63/2001 však bolo skončené skôr,

než bolo rozhodnuté o vylúčení majetku z podstaty v konaní vedenom na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 68 Cbi 10/00 a uvedený spor nie je právoplatne skončený dodnes.

SKP úpadcu T., š. p. v likvidácii, v konkurze vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

25K 2/2007, nikdy nepodal návrh na pokračovanie v konaní vedenom na Krajskom súde

Bratislava pod sp. zn. 68 Cbi 10/00, nevstúpil do neho, a teda nie je jeho účastníkom.

Podľa ust. § 76 ZoKR správca úpadcu T., š. p. v likvidácii zapísal nehnuteľnosti

vedené na LV č. X. do súpisu podstaty v novembri 2007. Keďže v konaniach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44 Cbi/6/2007 a Krajskom súde Trnava pod sp. zn.

21 CoKR/4/2008, právoplatne skončených 20. novembra 2008, nebol žalobca úspešný, sporný

majetok je právne relevantne a nespochybniteľne zapísaný do súpisu podstaty T., š. p.

v likvidácii, T..

Prvostupňový súd preto poukázal na ust. § 76 ods. 1 ZoKR v spojení s ust. § 39

Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že odo dňa zápisu bytu č. X., zapísaného

na LV č. X. do súpisu podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii je každý úkon, teda aj dlhodobý

prenájom a inkasovanie platieb z neho inou osobou ako správcom, konaním v rozpore so

zákonom. Zaplatenie nájomného by bolo plnením bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným

obohatením. Preto podľa názoru súdu prvého stupňa bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Záverom prvostupňový súd uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

1CoKR 17/2008, tento zmenil rozhodnutie Okresného súdu Trnava o nariadení predbežného

opatrenia tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Preto výzvy žalobcu

na zaplatenie nájomného, tvrdiac, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

1CoKR 17/2008 „navodilo jednoznačný právny stav a deklarovalo vlastníctvo T., a. s. v likvidácii“ boli bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v rozpore s predmetom sporu

a výrokom vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak,

že ich úspešnej účastníčke - žalovanej nepriznal, keďže jej trovy konania v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, a to tak, že žalobe žalobcu vyhovie a zaviaže žalovanú

zaplatiť žalobcovi sumu 264,20 Eur, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň

omeškania zo sumy 52,84 Eur od 6. novembra 2008 do zaplatenia, zo sumy 52,84 Eur

od 6. decembra 2008 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 1 promile za každý deň

omeškania zo sumy 52,84 Eur od 6. januára 2009 do zaplatenia, zo sumy 52,84 Eur

od 6. februára 2009 do zaplatenia, zo sumy 52,84 Eur od 6. marca 2009 do zaplatenia,

ako aj náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v sume 137,47 Eur na účet

zástupcu z týchto dôvodov:

Odvolateľ je názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok taktiež vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava, sp. zn. 44 Cbi/6/2007, na ktoré

sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva a ktorým súd zamietol návrh žalobcu

na vylúčenie vecí (zároveň aj predmetného bytu), patriacich do konkurznej podstaty úpadcu

T., š. p. v likvidácii, nebola definitívne (záväzne) vyriešená otázka vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil

len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu

T., š. p. v likvidácii a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností

v predmetnom období bol niekto iný ako žalobca.

Odvolateľ má za to, že v tomto konaní je aktívne legitimovaný, a to s poukazom

na ust. § 14 písm. a/ v spojení s § 19 ZKV. K dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení

vecí zo súpisu podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, a teda v zmysle ust. § 14 písm. a/ ZKV

oprávnenie nakladať s majetkom podstaty (teda aj s predmetným bytom) svedčí k dnešnému

dňu JUDr. D.P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii.

Žalobca bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku

podstaty. K oprávneniu žalobcu prenajímať predmetný byt a inkasovať nájomné zaujal

stanovisko Krajský súd v Bratislave, a to v uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

1CoKR 17/2009 z 29. januára 2009 (právoplatné 19. februára 2009), z ktorého vyplýva,

že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty však svedčia tomu

správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným SKP

je JUDr. D.P. ako správca konkurznej podstaty T., a. s. v likvidácii.

Do marca 2009 (vrátane) bol JUDr. D.P., SKP úpadcu T., a. s.

v likvidácii vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ako to

vyplýva z Oznámenia Správy katastra T. zo 6. júla 2009.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovanej

a uviedol:

Nesúhlasí s názorom žalobcu, podľa ktorého nie je možné vylúčiť vec zo súpisu z dôvodu, že tento majetok je zapísaný v súpisoch podstát viacerých úpadcov, nemá oporu

v platných právnych predpisoch. Správca zapisuje majetok do súpisu na základe vlastného

posúdenia, pričom záverom takéhoto posúdenia správcu je zistenie, že majetok, ktorý má byť

zapísaný, tvorí konkurznú podstatu. Zapísaný majetok potom podlieha konkurzu a je predmetom speňažovania. V roku 2008 správca úpadcu T., š. p. v likvidácii posúdil,

že majetok patrí T., a. s. v likvidácii len na základe zápisov o vlastníctve práva T., a. s.

v likvidácii na príslušných listoch vlastníctva bez ďalšieho posúdenia neúplnosti zápisnice

N 1X./92, Nz 2X./92 z 21. apríla 1992, spísanej na štátnom notárstve B., k prevodom

dotknutého majetku. Z obsahu týchto notárskych zápisníc (súčasť spisu) je zrejmé,

že T., a. s. v likvidácii nemohol nadobudnúť žiaden majetok, keďže notárska zápisnica

neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania T., a. s.

v likvidácii V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo úpadcu T., a.

s. v likvidácii a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobca nemá právo požadovať

vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty T., š. p. v konkurze, pretože T.,

a. s. nebol nikdy vlastníkom týchto nehnuteľností. SKP T., a. s. vykonal nesprávne posúdenie

k rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok T., a. s. SKP odmieta do

súčasnosti akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu Trnava, Krajskej prokuratúry v T., Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR.

Taktiež vedľajší účastník na strane žalovanej uviedol, že v súčasnosti už bolo

právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva T., a. s. k dotknutému majetku. Má

za to, že SKP T., a. s. je povinný bezodkladne vylúčiť nehnuteľnosť zo súpisu majetku T., a.

s. v súlade s ust. § 19 ods. 1 ZKV, keďže v súčasnosti niet pochýb, či vec (nehnuteľnosť) patrí

do podstaty. To, že SKP úpadcu T., a. s. v likvidácii bol do marca 2009 vedený ako vlastník

predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, je vyvrátiteľná právna domnienka

svedčiaca v prospech subjektu zapísaného na listoch vlastníctva, táto domnienka bola

jednoznačne vyvrátená, nakoľko T., a. s. nepreukázala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Záverom uviedol, že konaním žalobcu dochádza k porušovaniu princípu právnej istoty,

protiprávnych zásahov do vlastníckeho práva T., š. p., ako aj nájomcov bytov, ktorí sú

v súčasnosti už vlastníkmi dotknutých bytov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení,

že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehota a obsahuje náležitosti v súlade s ust. § 205 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Žalobca vo svojom odvolaní namieta, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu

Trnava, sp. zn. 44 Cbi/6/2007 nebola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti, keďže súd vo výroku tohto rozhodnutia autoritatívne určil

len skutočnosť, že nevylučuje veci (aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v

likvidácii a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v predmetnom období

bol niekto iný, ako žalobca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca žalobou z 26. novembra

2007 žiadal, aby Okresný súd Trnava rozsudkom vylúčil veci z konkurznej podstaty úpadcu

T., š. p. v likvidácii, v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

25K 2/07.

Okresný súd Trnava vykonal rozsiahle dokazovanie a predtým, ako vo veci meritórne

rozhodol, sa podrobne zaoberal aj otázkou vlastníctva žalobcu (správcu konkurznej podstaty

T., a. s. v likvidácii) k predmetným nehnuteľnostiam ako prejudiciálnej otázky, pričom dospel

k právnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktoré

zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho

úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na F.

a následne na žalobcu.

Odvolací súd poukazuje na žalobu žalobcu podanú žalobcom na Okresnom súde

Trnava 26. novembra 2007 (sp. zn. 44 Cbi/6/2007), ktorou sa domáhal vylúčenia vecí

z konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii.

Konkurz na majetok úpadcu T., š. p. v likvidácii bol vyhlásený podľa zák. č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v ust. § 78 rieši   postup pri vylúčení majetku zo

súpisu podstaty. Je nesporné, že petit žalobcu v žalobe z 26. novembra 2007 je nesprávny, tak

ako to konštatoval Okresný súd Trnava vo svojom rozsudku, sp. zn. 44 Cbi/6/2007.

Žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty (excindačnú žalobu) je treba

odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zapísaním majetku do podstaty sa nikdy

nemení skutočný vlastník tohto majetku, či už ním bol úpadca alebo iná osoba. Zápisom

majetku do súpisu podstaty, rovnako ako právoplatné rozhodnutie o jeho vylúčení,

resp. nevylúčení zo súpisu podstaty, nemôže byť teda určený vlastník tohto majetku, keďže

ide o iný druh žaloby. Súd, ktorý však rozhoduje o vylučovacej žalobe, môže otázku

vlastníctva k majetku riešiť ako prejudiciálnu otázku, čo Okresný súd Trnava urobil.

Preto odvolací súd námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a nemohol k nej

prihliadnuť.

Žalobca ďalej vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako prvý

zapísal do súpisu majetku podstaty predmetnú nehnuteľnosť, a preto mu svedčia práva

a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty.

Konkurz vyhlásený na majetok dlžníka T., a. s. v likvidácii bol vyhlásený uznesením

Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 3K 105/99 dňa X. decembra 1999, a teda sa riadi zák. č. 328/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov. Je však nesporné, že voči zapísaniu tohto majetku

do súpisu konkurznej podstaty bol v súlade s ust. § 19 ZKV T., š. p. v likv. tento zápis

namietaný, a preto tento majetok mohol byť zapísaný v súpise majetku, s poznámkou

o nároku uplatneného inou osobou. Ten, kto uplatnil (T., š. p. v likvidácii a následne vstup

SKP), že vec nemala byť do súpisu podstaty zapísaná, si na Krajskom súde v Bratislave

uplatnil svoj nárok (sp. zn. 68 Cbi 10/2000). Spor nie je doteraz rozhodnutý, čo sa však pre

rozhodnutie v predmetnej veci nejaví ako rozhodujúce, keďže Okresný súd Trnava

rozsudkom žalobu žalobcu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v

likvidácii zamietol, teda platí, že predmetný majetok patrí do súpisu podstaty úpadcu T.. š. p.

v likvidácii.

Odvolací súd považoval aj tvrdenie žalobcu, týkajúce sa jeho postavenia z titulu,

že ako prvý zapísal daný majetok do súpisu majetku podstaty za právne nedôvodné, keďže T.,

š. p. v likvidácii namietal tento zápis a ako aj z dôvodu, že žiadna právna norma upravujúca

konkurz nestanovuje takéto „pravidlo“.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka na strane žalovanej,

že správca vyhotovuje súpis na základe účtovnej evidencie úpadcu, na základe ním

vyhotoveného zoznamu majetku a na základe vlastných šetrení, za využitia súčinnosti tretích

osôb so zásadou vykonávania odbornej starostlivosti. Teda žiadne ustanovenie zákona

č. 7/2005 Z. z. nezakazuje správcovi zapísať do súpisu podstaty aj majetok, ktorý je zapísaný

v súpise podstaty iného subjektu - úpadcu. Práve naopak, keďže T., š. p. v likvidácii uplatnil,

že daný majetok nepatrí do súpisu podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, bolo povinnosťou

správcu T., š. p. v likvidácii zapísať tento majetok do súpisu podstaty úpadcu T., š. p. v

likvidácii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dôvody odvolania vznesené v odvolaní

žalobcu považoval za nedôvodné a stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa

v celom rozsahu. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil vecne

a právne správne závery, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p.

v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanej - úspešnej účastníčke konania - trovy

odvolacieho konania nepriznal, keďže jej v odvolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. decembra 2011

JUDr. Darina Ličková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová