Najvyšší súd  

5 Obo 5/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu T., a. s. v likvidácii, R.T., IČO: X., o zrušenie konkurzu, na odvolanie S.K., a. s., B.C. proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach zo 4. mája 2009, č. k. 1K 323/1996-312, takto

r o z h o d o l:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 4. mája 2009, č. k. 1K 323/1996-

312 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zrušil konkurz vyhlásený na majetok

úpadcu T., a. s. v likvidácii, Trebišov, IČO: X. a zbavil JUDr. Z.K. funkcie správkyne konkurznej podstaty.

Rozhodol tak s odôvodnením, že po speňažení majetku a schválení konečnej správy

súd rozvrhovým uznesením z 18. mája 2006, č. k. 1K 323/1996-261 rozvrhol výťažok.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. júla 2006. Súd novým rozvrhovým uznesením z 13. februára 2007, č. k. 1K 323/1996-294 rozhodol o výťažku pre veriteľov 3. triedy, ktorí

neboli uspokojení v pôvodnom rozvrhovom uznesení. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 27. marca 2007. Správkyňa konkurznej podstaty podaním doručeným súdu

30. apríla 2009 oznámila súdu, že rozvrhové uznesenie a nové rozvrhové uznesenie bolo

splnené. Z uvedeného dôvodu a poukazom na ustanovenie § 44 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení noviel, súd zrušil konkurz a zbavil správkyňu konkurznej

podstaty jej funkcie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie veriteľ S., a. s., Bratislava. Žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že spoločnosť V., a. s., vedený v rozvrhovom

uznesení pod por. č. 10, postúpil odvolateľovi pohľadávku, ktorá bola 13. februára 2007

uspokojená čiastočne vo výške 4 838 450 Sk, pričom podľa právoplatného rozvrhového

uznesenia mala byť uspokojená vo výške 5 198 450 Sk. Správkyňa konkurznej podstaty

chýbajúci rozdiel v sume 360 000 Sk (5 198 450 Sk - 4 838 450 Sk = 360 000 Sk) neuhradila

do dnešného dňa ani po viacerých písomných výzvach. Z uvedeného je zrejmé, že rozvrhové

uznesenie nebolo splnené, nakoľko časť pohľadávky nebola S.K., a. s.

do dnešného dňa správkyňou uhradená. Napadnuté rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

K odvolaniu sa vyjadrila správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Z.K.. Uviedla, že sumu

360 000 Sk omylom poukázala na účet D., pobočka Trebišov. Tento omyl zistila pri plnení

rozvrhového uznesenia súdu a vyzvala D. o preúčtovanie jemu nepatriacej sumy na účet

označený S., a. s. Zo strany daňového úradu do dnešného dňa neobdržala odpoveď. Pokiaľ

daňový úrad prijal plnenie, ktoré mu nepatrí a identické plnenie postráda iným titulom, je

v jeho účtovných možnostiach zjednať nápravu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal

odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2

O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,

dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991

Zb. v znení noviel (ďalej len ZKV) súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo

k potvrdeniu núteného vyrovnania, po splnení rozvrhového uznesenia.

Rozvrhové uznesenie je povinný správca splniť tým, že poukáže jednotlivým

veriteľom, ktorí sú uvedení vo výrokovej časti rozvrhového uznesenia, určené sumy.

Keď správca preukáže, že rozvrhové uznesenie bolo splnené, súd v zmysle citovaného

uznesenia zruší konkurz.

Z odvolania veriteľa, ktorému podľa výroku rozvrhového uznesenia mala byť

správkyňou konkurznej podstaty vyplatená suma 5 198 450 Sk,   bola vyplatená len časť

v sume 4 383 450 Sk. Skutočnosť, že suma 360 000 Sk mu vyplatená nebola, nie je sporná,

lebo uznala to aj správkyňa konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu. To, že sumu

vyplatila inému subjektu (daňovému úradu) bez právneho dôvodu, nie je riadnym splnením

rozvrhu, a preto nebol možný postup podľa § 44 ods. 1 písm. b/ ZKV.

K vyjadreniu správkyne konkurznej podstaty odvolací súd považuje za potrebné

uviesť, že poukázať uznanú pohľadávku celkom, tak ako to rozhodol súd v rozvrhovom

uznesení, je povinný správca a nie je povinnosťou veriteľa si pohľadávku vymáhať od iného

subjektu, ktorému správca časť jeho pohľadávky omylom poukázal. Preto až po uspokojení

odvolateľa aj v sume 360 000 Sk bude možné konštatovať, že rozvrhové uznesenie

bolo splnené a zrušiť konkurz vedený na majetok úpadcu.

Napadnuté uznesenie nie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1

O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. januára 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová