Najvyšší súd
5 Obo 5/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu T., a. s. v likvidácii, R.T., IČO: X., o zrušenie konkurzu, na odvolanie S.K., a. s., B.C. proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach zo 4. mája 2009, č. k. 1K 323/1996-312, takto
r o z h o d o l:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 4. mája 2009, č. k. 1K 323/1996-
312 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zrušil konkurz vyhlásený na majetok
úpadcu T., a. s. v likvidácii, Trebišov, IČO: X. a zbavil JUDr. Z.K. funkcie správkyne konkurznej podstaty.
Rozhodol tak s odôvodnením, že po speňažení majetku a schválení konečnej správy
súd rozvrhovým uznesením z 18. mája 2006, č. k. 1K 323/1996-261 rozvrhol výťažok.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. júla 2006. Súd novým rozvrhovým uznesením z 13. februára 2007, č. k. 1K 323/1996-294 rozhodol o výťažku pre veriteľov 3. triedy, ktorí
neboli uspokojení v pôvodnom rozvrhovom uznesení. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 27. marca 2007. Správkyňa konkurznej podstaty podaním doručeným súdu
30. apríla 2009 oznámila súdu, že rozvrhové uznesenie a nové rozvrhové uznesenie bolo
splnené. Z uvedeného dôvodu a poukazom na ustanovenie § 44 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení noviel, súd zrušil konkurz a zbavil správkyňu konkurznej
podstaty jej funkcie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie veriteľ S., a. s., Bratislava. Žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že spoločnosť V., a. s., vedený v rozvrhovom
uznesení pod por. č. 10, postúpil odvolateľovi pohľadávku, ktorá bola 13. februára 2007
uspokojená čiastočne vo výške 4 838 450 Sk, pričom podľa právoplatného rozvrhového
uznesenia mala byť uspokojená vo výške 5 198 450 Sk. Správkyňa konkurznej podstaty
chýbajúci rozdiel v sume 360 000 Sk (5 198 450 Sk - 4 838 450 Sk = 360 000 Sk) neuhradila
do dnešného dňa ani po viacerých písomných výzvach. Z uvedeného je zrejmé, že rozvrhové
uznesenie nebolo splnené, nakoľko časť pohľadávky nebola S.K., a. s.
do dnešného dňa správkyňou uhradená. Napadnuté rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
K odvolaniu sa vyjadrila správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Z.K.. Uviedla, že sumu
360 000 Sk omylom poukázala na účet D., pobočka Trebišov. Tento omyl zistila pri plnení
rozvrhového uznesenia súdu a vyzvala D. o preúčtovanie jemu nepatriacej sumy na účet
označený S., a. s. Zo strany daňového úradu do dnešného dňa neobdržala odpoveď. Pokiaľ
daňový úrad prijal plnenie, ktoré mu nepatrí a identické plnenie postráda iným titulom, je
v jeho účtovných možnostiach zjednať nápravu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2
O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991
Zb. v znení noviel (ďalej len ZKV) súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo
k potvrdeniu núteného vyrovnania, po splnení rozvrhového uznesenia.
Rozvrhové uznesenie je povinný správca splniť tým, že poukáže jednotlivým
veriteľom, ktorí sú uvedení vo výrokovej časti rozvrhového uznesenia, určené sumy.
Keď správca preukáže, že rozvrhové uznesenie bolo splnené, súd v zmysle citovaného
uznesenia zruší konkurz.
Z odvolania veriteľa, ktorému podľa výroku rozvrhového uznesenia mala byť
správkyňou konkurznej podstaty vyplatená suma 5 198 450 Sk, bola vyplatená len časť
v sume 4 383 450 Sk. Skutočnosť, že suma 360 000 Sk mu vyplatená nebola, nie je sporná,
lebo uznala to aj správkyňa konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu. To, že sumu
vyplatila inému subjektu (daňovému úradu) bez právneho dôvodu, nie je riadnym splnením
rozvrhu, a preto nebol možný postup podľa § 44 ods. 1 písm. b/ ZKV.
K vyjadreniu správkyne konkurznej podstaty odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že poukázať uznanú pohľadávku celkom, tak ako to rozhodol súd v rozvrhovom
uznesení, je povinný správca a nie je povinnosťou veriteľa si pohľadávku vymáhať od iného
subjektu, ktorému správca časť jeho pohľadávky omylom poukázal. Preto až po uspokojení
odvolateľa aj v sume 360 000 Sk bude možné konštatovať, že rozvrhové uznesenie
bolo splnené a zrušiť konkurz vedený na majetok úpadcu.
Napadnuté uznesenie nie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1
O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. januára 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová