5 Obo 48/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: I., I. a S. C., Ž., IČO: X., zastúpený: JUDr. J. D., DrSc., advokát, K., proti žalovanému: R. V. S., a. s., P., IČO: X.,
zastúpený: Č. & H., s. r. o., K., IČO: X. o zdržanie sa nekalosúťažného konania, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2011, č. k.:
9Cbs 33/2004-737, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. marca
2011, č. k.: 9Cbs 33/2004-737 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanému trovy konania v sume 10 634,74 EUR.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou, došlou 12. marca
2004, uplatnil právo na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa nekalosúťažného konania,
spočívajúceho v klamlivom označení tovaru, ktorým poškoduje spotrebiteľa tak, že cena
predávaného tovaru, vyznačená na cenovkách v jeho prevádzkach, v okamihu ponuky je
nižšia, než cena toho istého tovaru skutočne účtovaná pri pokladni. Zároveň si uplatnil právo
na náklady žalovaného uverejniť výrok rozsudku v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho
právoplatnosti v dvoch denníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou, určených podľa výberu
žalobcu v rozsahu pol strany vydania a v elektronických médiách Slovenská televízia
a Súkromná televízna spoločnosť Markíza v dvoch po sebe nasledujúcich pracovných dňoch
v čase bezprostredne predchádzajúcom začatiu hlavnej spravodajskej relácie o 19:00 hod.,
resp. o 19:30 hod. formou písomného a čítaného slova. Žalovaný mal byť zaviazaný vyplatiť
na účet žalobcu preddavok v sume 1 000 000,-- Sk na uverejnenie výroku, a zároveň
na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. mája 2005 žalobu zamietol a zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
z 19. apríla 2007, č.k.: 6Obo 364/2005-571 tento rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu
v B. na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa nevyhodnotil
žalobcom predložené doklady, má posúdiť, či žalobcom tvrdené konania žalovaného sú
konaním nekalej súťaže. Následne mal súd prvého stupňa rozhodnúť aj o návrhu žalobcu
o uverejnení právoplatného rozsudku na náklady žalovaného.
Žalobca podaním zo 16. októbra 2008 navrhol zmenu návrhu. V tomto podaní žalobca
označil ako účastníka konania na strane žalovaného ako R. V. S., a. s., B., pričom v návrhu
výroku uviedol, že žalobca žiada súd, aby rozhodol, že C. S., a. s., je povinný zdržať sa
nekalosúťažného konania.
Súd prvého stupňa rozhodol opätovne rozsudkom z 21. októbra 2008, žalobu zamietol
z dôvodu, že upravený petit žaloby zo 16. októbra 2008 sa týka obchodnej spoločnosti C., a.
s., B., ktorá nie je účastníkom konania. Najvyšší súd uznesením z 31. marca 2009, č. k.:
6 Obo 2/2009 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Na pojednávaní 17. júna 2010 žalobca predložil podanie v znení zmena návrhu
na výrok súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa uznesením z 29. júna 2010 pripustil zmenu
žaloby.
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zmeny žaloby, ktorú
uznesením z 29. júna 2010 pripustil. Vychádzajúc z 1. bodu návrhu výroku rozhodnutia,
s prihliadnutím na doklady doložené do spisu zo strany žalobcu, žalovaného a vykonané
dokazovanie svedeckými výpoveďami súd prvého stupňa nároku žalobcu nevyhovel. Výrok
petitu: „1. žalovaný je povinný zdržať sa klamlivého označovania tovaru, ktorým poškodzuje
spotrebiteľa tak, že cena predávaného tovaru na cenovkách v jeho predajniach je nižšia, ako
cena toho istého tovaru účtovaná pri pokladni“ je neurčitý, nepresný a z toho dôvodu
nevykonateľný.
Žalobca v priebehu súdneho konania niekoľkokrát menil, upravoval navrhovaný výrok
rozsudku. Žalobca si uplatnil nárok, vychádzajúc z dôvodov žaloby a ďalších písomných
podaní a vykonávaným dokazovaním, spočívajúcich v realizácií akcií na zľavu z ceny
určitých druhov tovarov, vykonávaných žalovaným v konkrétnom období. Z takto
formulovaného bodu 1. petitu nie je možné zistiť, či sa jedná o jeden druh tovaru alebo viac
druhov tovarov, resp. výrobkov a či si žalobca uplatňuje svoje právo v súvislosti s tými
druhmi tovarov, ktoré sú ponúkané v akciových cenách. Vzhľadom na to, že žaloba bola
v časti bodu 1. petitu zamietnutá, súd zamietol žalobu aj v zostávajúcej časti, týkajúcej sa
uverejnenia právoplatného rozsudku a úhradou nákladov žalobcu, spojenou s uverejnením
rozsudku. Vychádzajúc z dôvodov zamietnutia žaloby súd prvého stupňa nevyhodnocoval
jednotlivé dôkazy predložené sporovými stranami ako v danom štádiu konania za nadbytočné.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ust. § 5 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) a uviedol, že žalobca je zastúpený advokátom a v danom prípade nebol
potrebný postup v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Podanie žalobcu zo 17. júna 2010 bolo úplné
a zrozumiteľné, súd z tohto podania vedel, čo sa navrhuje a v akom rozsahu. Obsah
formulácie petitu, v nadväznosti na jeho presnosť, určitosť a vykonateľnosť súd posudzoval
pri rozhodovaní vo veci samej. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. Svoje
odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Uviedol, že konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalobca niekoľkokrát menil,
upravoval petit, je vecne správne. Zmeny výroku však nemali povahu zásadných zmien.
Podstatou úprav výroku vždy bolo zvyšovanie trov žalovaného v rozsahu výdavkov určených
na uverejnenie súdneho rozhodnutia v masmédiách. Pohyb cien reklamy na trhu printových
a elektronických masmédií v Slovenskej republike bol hlavnou príčinou pre zmeny návrhu
na výrok rozhodnutia. Okrem toho, ak zmena návrhu splní podmienky uvedené v § 95 ods. 1
a 2 O. s. p. a súd zmenu návrhu pripustí, je bez právneho významu, či má súd rozhodnúť
o výroku v pôvodnom znení alebo o zmenenom návrhu.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je príliš jednoduché o zložitej právnej
otázke. Zároveň ide o zmätočné rozhodnutie, ktoré je gramaticky aj právne nesprávne
formulované. Súd prvého stupňa hodnotil tento návrh ako nevykonateľný, lebo v ňom chýba
identifikácia dodávateľov, prípadne výrobcov a druhov výrobkov, ktoré je žalovaný povinný
označovať cenou, akú za tovar skutočne účtuje pri pokladnici. Súd zároveň uplatnil
požiadavku na individualizáciu výrobkov, ktorá je svojou podstatou nezmyselná
a protiprávna, pretože popiera účel ochrany ustanovenej Obchodným zákonníkom na ochranu
pred nekalou súťažou. V obchodnej činnosti, podliehajúcej úprave Obchodným zákonníkom
sú činnosti všeobecnej povahy, ktoré sa nedajú konkretizovať do jednoznačnej
individualizácie výrobku, výrobcu alebo oboch. Takú všeobecnú povahu má aj nekalosúťažné
správanie, súvisiace s označovaním ceny. Vykonateľnosť súdneho príkazu, aby sa účastník
hospodárskej súťaže zdržal správania, ktoré má nekalosúťažnú povahu, sa musí zabezpečovať
inak, ako si to predstavuje súd prvého stupňa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Ďalej uviedol, že žalobcovi nejde o ochranu individuálneho spotrebiteľa pri nákupe jedného
druhu tovaru, ale o druhovú ochranu všetkých spotrebiteľov pred nekalou praktikou, ktorú
pri označovaní používa žalovaný. Nesprávne označovanie ceny, ktorá je nižšia v okamihu
ponuky, než pri účtovaní pri pokladni, sa nespája s konkrétnymi druhmi tovarov a služieb,
ktoré predajca vždy a stále označuje nesprávnym údajom o cene. Označovanie ceny
pri ponuke na regáli a účtovanie inej ceny pri pokladni podlieha zákonitostiam náhody. Je
nepredvídateľné, ktorý druh tovaru bude nesprávne označený. V súlade s týmito okolnosťami
žalobca požiadal súd o všeobecný výrok, aby sa dosiahol generálny súlad správania sa
žalovaného v súlade s platnou úpravou. Súd prvého stupňa navrhnutý bod 1 výroku nesprávne
hodnotil ako nevykonateľný výrok. Žalobca v žalobe neuviedol, že si uplatňuje právo
na správne označenie ceny tovaru za „akciové“, t.j. znížené ceny. Zúženie predmetu sporu
na predaj akciového tovaru a jeho označovanie v súlade so zákonom predstavuje neprijateľný
zásah súdu do vymedzovania predmetu konania. Svedkovia vo vzťahu k dokazovaným
skutočnostiam v časti výpovedí, ktoré sa týkali klamania spotrebiteľa pri akciových
ponukách, vypovedali nad rámec žaloby. Na svedeckých výpovediach je právne relevantné
iba to, čo svedkovia uvedú k skutkovému stavu vymedzenému v návrhu na konanie. Súd je
viazaný žalobcovým návrhom na konanie a jeho zmenami, a nie svedeckými výpoveďami.
Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 230/04, ktoré sa týkajú práva účastníka na riadne
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ako práva na spravodlivý proces. Uviedol, že žalobca
podal návrh na konanie z právneho dôvodu nekalosúťažného správania žalovaného ako
účastníka hospodárskej súťaže. Otázkou zásadného právneho významu bolo, či správanie
žalovaného patrí k činnosti hospodárskej súťaže a či spĺňa všetky podmienky nekalej súťaže
podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa
nenachádza jediná z odpovedí na právne kľúčové otázky sporu. Súd prvého stupňa
v okolnostiach prípadu nedal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v predchádzajúcich fázach konania
v odvolacom konaní trikrát zrušil rozhodnutie súdu prvé stupňa. Súd prvého stupňa v súlade
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vypočul uvedené osoby na ústnom
pojednávaní. Navrhnutí svedkovia potvrdili skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré súd prvého
stupňa v pôvodnom konaní hodnotil ako nepreukázané. Súd prvého stupňa v druhom konaní
o odvolaní vytvoril odôvodnenie, podľa ktorého hodnotenie dôkazov nie je pre rozhodnutie
súdu relevantné, nakoľko žalobca zmenil pôvodne vykonateľný výrok na nevykonateľný. Súd
prvého stupňa ozrejmil skutkový stav sporu, nie je potrebné, aby sa s vecou znovu zaoberal.
Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
podľa § 220 O. s. p. a žalobe v zmysle navrhovaného petitu vyhovel, prípadne aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v B. na ďalšie konanie. Ak
odvolací súd nevyhovie odvolaniu žalobcu, žalobca žiada, aby odvolací súd podľa § 238 ods.
3 O. s. p. priznal žalobcovi právo podať dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že všetky otázky, ktorými sa súd
prvého stupňa zaoberal, mali svoju právnu relevanciu pre rozhodnutie vo veci, pričom žiadnu
právne významnú otázku tohto sporu neopomenul skúmať. Spôsob, akým sa súd s vyššie
uvedenými otázkami postupne vysporiadal, bol dostačujúci pre vydanie zákonného a vecne
správneho rozhodnutia v tomto spore. Žalovaný považuje za dostatočne preukázané
a argumentačne podložené, že žiadne konanie, ktoré vytýka žalobca, nenapĺňa znaky
nekalosúťažného správania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný robí všetky
potrebné opatrenia, aby sa predišlo výskytu nesprávnej cenovej informácie na ponúkaných
výrobkoch. Nie je v silách žalovaného dosiahnuť stav, keď prípady nesprávnej cenovej
informácie úplne vymiznú a nevyskytnú sa v budúcnosti už vôbec. Pri predaji
v hypermarkete, spočívajúcom v predaji niekoľko tisíc položiek tovaru, ktorých počet a cena
sa prakticky neustále mení, môže byť nulový výskyt tohto negatívneho javu pravdepodobne
len nesplniteľnou ambíciou ktoréhokoľvek podnikateľa. Zároveň žalovaný poukázal aj
na absurditu žalobného návrhu. Tak ako predchádzajúce i posledné upravené znenie petitu
žaloby pozostáva z viacerých čiastkových nárokov, štylizovaných obsahovo zmätočne,
niekedy až nevykonateľne a v časti v zjavnom rozpore so zákonom. Vzhľadom na status
žalobcu a na znenie § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že žalobca bol oprávnený
uplatniť len dve z celkového počtu piatich skupín možných nárokov pri nekalej súťaži, t. j.
v žalobe mohol žiadať len právo na zdržanie sa konkrétneho nekalosúťažného konania
a právo na odstránenie závadného stavu. Ostatné tri druhy nárokov z nekalosúťažného
konania (právo na poskytnutie zadosťučinenia, na náhradu škody a vydanie bezdôvodného
obohatenia) takáto právnická osoba žiadať nemôže. Okrem práva uverejniť rozsudok,
požaduje žalobca priznať ďalšie samostatné práva na uskutočňovanie ďalších nadväzujúcich
činností po prípadnom vydaní rozsudku v jeho prospech. Žalobca žiadal priznať právo, aby
okrem 6-násobného uverejnenia rozsudku v tlačených médiách mal právo uskutočniť
zverejnenie rozsudku internetovou kampaňou, a zároveň prostredníctvom výroby distribúcie
a časovo neobmedzeného rozširovania veľkého množstva letákov. Okrem toho žalobca
požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť angažovať na vlastné náklady súkromnú
bezpečnostnú službu, ktorá by poskytovala budúcim rozširovateľom daných letákov ochranu.
Takto vymedzený nárok je nielen obsahovo neurčitým nárokom, pre žalovaného neprimerane
prísnym, potencionálne právne nedovoleným. Takéto žalobcom požadované mnohopočetné
zverejnenie rozsudku presahuje rámec práva podľa § 55 ods. Obchodného zákonníka a je skôr
perzekvovaním samotného žalovaného a vykazuje podobu satisfakčného nároku,
na uplatnenie ktorého žalobca ani nebol aktívne legitimovaný. Rovnako neobvyklý je aj
požadovaný spôsob úhrady nákladov súvisiacich so zverejnením rozsudku a ďalšími
opísanými činnosťami. V žalobe žalobca požaduje, aby žalovaný uhradil náklady vo fixnej
stanovenej sume, ktorá je nielen extrémne vysoká, no ktorú by mal žalovaný vyplatiť vopred,
a takmer celú. Takto definovaná požiadavka žalobcu nie je požiadavkou na úhradu nákladov
zverejnenia rozsudku, ale neprípustnou požiadavkou na komplexné financovanie činnosti
žalobcu v budúcich obdobiach. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa § 219 ods. 1
O. s. p. a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Zároveň požiadal, aby
odvolací súd nevyhovel požiadavke žalobcu na vyslovenie prípustnosti dovolania, keďže
nejde o vec zásadného právneho významu. Ďalej navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Žalobca sa v predmetnom konaní žalobou domáha, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým
zaviaže žalovaného zdržať sa nekalosúťažného konania - klamlivého označovania tovaru,
ktorým poškodzuje spotrebiteľa tak, že cena predávaného tovaru na cenovkách v jeho
predajniach je nižšia, ako cena toho istého tovaru účtovaná pri pokladni a žalobca je
oprávnený uverejniť na náklady žalovaného právoplatný rozsudok.
Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovaný petit je neurčitý,
nepresný a tým nevykonateľný. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, avšak jednotlivé
dôkazy nevyhodnotil, resp. neuviedol, ktoré dôkazy preukazujú uplatnený nárok. Z dôvodu,
pre ktorý bola žaloba zamietnutá, považoval súd vyhodnotenie dôkazov za nadbytočné.
Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že navrhovaný výrok
bodu 1. rozhodnutia je nevykonateľný. Žalobcom navrhovaný petit je formulovaný jasne, je
určitý a vykonateľný. Úmyslom žalobcu bolo, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa
klamlivého označovania cien tovaru vo všeobecnosti. Zo žaloby a vykonaného dokazovania
vyplýva, že by ani nemohlo ísť o jeden druh tovaru, viac druhov tovaru alebo tovar
od určitých dodávateľov alebo výrobcov tak, ako to tvrdí súd prvého stupňa. Je zrejmé, že
nesprávne označovanie cien na regáli a následné účtovanie inej ceny pri pokladni sa nespája
s konkrétnymi druhmi tovaru. Je vopred nepredvídateľné, na ktorom tovare je nesprávne
označená cena. V prípade, ak by bol žalobca zaviazaný zdržať sa klamlivého označovania
ceny na konkrétnom tovare, takýto výrok rozsudku by nemal svoj význam vo vzťahu
k ostatným druhom tovaru, ktorých ceny by aj naďalej boli nesprávne označené. Rovnako by
to ani neprinieslo očakávaný účel v zmysle § 53 Obchodného zákonníka, ktorého účelom je
odstránenie závadného stavu. Tak, ako uviedol žalovaný, že je distribútorom niekoľko tisíc
tovarov, ktoré ponúka vo svojich predajniach, nebolo by možné ich zahrnúť do petitu.
A okrem toho ceny na nie všetkých druhoch tovaru sú nesprávne označené. Tak, ako uviedol
žalobca a rovnako to vyplýva aj z dokazovania, podlieha to zákonitostiam náhody, že cena
na tom ktorom druhu tovaru je iná, uvedená v ponuke na regáli, a následne iná účtovaná
pri pokladni.
Súd je viazaný návrhmi účastníka a rozhoduje v zmysle navrhovaného výroku
rozsudku. To neznamená však, že je viazaný presnou formuláciou žalobcom navrhovaného
výroku. Súd nepostupuje v rozpore so zákonom, keď s použitím iných slov vo výroku vyjadrí
také isté práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha.
Odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nie je odôvodnené v súlade s ust. § 157 Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O. s. p., keď postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť
konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Napriek tomu, že súd prvého stupňa
vykonal rozsiahle dokazovanie, tieto dôkazy nevyhodnotil, rovnako sa nevysporiadal
s námietkami žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol iba skutočnosti,
prečo považuje navrhovaný petit za nevykonateľný. Súd prvého stupňa mal ako zásadnú
otázku riešiť, či žalobcom tvrdené konanie žalovaného je porušením dobrých mravov súťaže,
či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či toto konanie je spôsobilé privodiť ujmu
iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom v zmysle § 44 Obchodného zákonníka, resp. či
žalobcom tvrdené konanie žalovaného je nekalou súťažou. Súd prvého stupňa sa týmito
skutočnosťami vôbec nezaoberal. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom konaní už
uznesením z 19. apríla 2007, č. k. 6 Obo 364/2005-571, zrušil rozhodnutie súdu prvého
stupňa z 26. mája 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v tomto uznesení uviedol, aby súd prvého stupňa v ďalšom konaní vykonal navrhnuté dôkazy
a takto vykonané dôkazy posúdil, či tvrdené konanie je konaním nekalej súťaže. Súd prvého
stupňa navrhované dôkazy vykonal, ale tieto dôkazy nevyhodnotil a vec právne neposúdil.
Tým že odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, porušil právo účastníka na spravodlivý súdny
proces v zmysle § čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa vyhodnotí účastníkmi predložené dôkazy,
posúdi zákonným spôsobom vykonané dôkazy (listinné dôkazy, svedecké výpovede) a zistí,
či žalobcom tvrdené konanie žalovaného je konaním nekalej súťaže. Následne súd prvého
stupňa rozhodne aj o návrhu žalobcu na uverejnenie rozsudku na náklady žalovaného
v zmysle § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na uvedené vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania
v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová