5Obo/39/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci žalobcu: KYDOS, s. r. o., Čadca, Andreja Hlinku 2625, IČO: 36 008 699, zastúpeného advokátom JUDr. Celestínom Stehurom, AK Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: ČSOB Leasing, a. s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Meszárosom, AK Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie 3 752,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. februára 2012, č. k. 52 Cbi 9/2011-299, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. februára 2012, č. k. 52 Cbi 9/2011-299 potvrdzuje.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. októbra 2005, č. k. 47K 24/2005-66 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu V. G., V. a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Jozef Bebčák. Ďalej uviedol, že žalovaný uzavrel s úpadcom 25. marca 2003 leasingovú zmluvu č. LZF/03/70151, predmetom ktorej bol prenájom osobného motorového vozidla zn. DAEWOO Kalos 1,4 SOHC, na dobu 48 mesiacov od prevzatia predmetu leasingu. Prílohou predmetnej leasingovej zmluvy bol okrem iného aj splátkový kalendár, ktorý upravoval konkrétnu výšku a počet splátok, ktoré sa úpadca zaviazal zaplatiť. Pôvodný žalobca, správca konkurznej podstaty tvrdil, že úpadca aj po vyhlásení konkurzu uhrádzal mesačné splátky z leasingovej zmluvy a došlo k riadnemu zaplateniu všetkých splátok, stalo sa tak napriek tomu, že oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty prešlo na správcu. Takto bolo zaplatených celkom 17 leasingových splátok, od splátky č. 32 po poslednú s číslom 48, výška jednej splátky bola 220,71 eur, spolu 3 752,12 eur.

Súd poukázal na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení /ďalej len ZKV/, podľa ktorého mal správca konkurznej podstaty alebo žalovaný po vyhláseníkonkurzu od leasingovej zmluvy odstúpiť, čo sa nestalo a podľa leasingovej zmluvy sa ďalej plnilo aj po vyhlásení konkurzu. Preto žalovaný nemal dôvod pochybovať o plnení z leasingovej zmluvy. Nebol informovaný ani zo strany správcu konkurznej podstaty ani zo strany úpadcu, že bol vyhlásený konkurz. Po splnení všetkých podmienok leasingovej zmluvy bol predmet leasingu prevedený žalovaným do vlastníctva leasingového nájomcu. Dňa 11. septembra 2007 bolo správcovi konkurznej podstaty Okresným riaditeľstvom PZ Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš oznámené, že úpadca je vedený ako držiteľ aj vlastník vozidla DAEWOO, e. č. E. s tým, že ako vlastník bol vedený ČSOB Leasing, a. s., Bratislava, ako držiteľ V. G., V., od dátumu 28. marca 2003. Na základe ďalšieho výpisu z evidencie vozidiel z 11. júna 2009, ktorý bol zaslaný Okresnému súdu Bratislava V Okresným riaditeľstvom PZ, Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš, je zrejmé, že od 28. marca 2003 do 09. marca 2009 bol ako vlastník vozidla vedený ČSOB Leasing, a. s., Bratislava, od 09. marca 2009 do 20. marca 2009 V. G., V. a od 20. marca 2009 A. A..

Ďalej uviedol, že správca konkurznej podstaty bol povinný podľa ustanovenia § 8 ods. 2 ZKV pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Keďže ako vlastník motorového vozidla bol už od 28. marca 2003 uvádzaný v evidencii motorových vozidiel ČSOB Leasing, a. s., Bratislava a ako držiteľ úpadca, je zrejmé, že v prípade ak by správca konkurznej podstaty požiadal o súčinnosť Dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš, táto informácia by mu bola poskytnutá. V konaní bolo ďalej preukázané, že po zaplatení všetkých leasingových splátok bolo predmetné motorové vozidlo prevedené na úpadcu, následne toto vozidlo bolo správcom konkurznej podstaty zahrnuté do konkurznej podstaty a kúpnou zmluvou zo 04. februára 2009 odpredané spoločnosti AUTO ADAM, s. r. o., Prešov za kúpnu cenu 1 394,14 eur. Podľa názoru súdu, správca konkurznej podstaty pri dôslednom zisťovaní majetku patriaceho do konkurznej podstaty, by už v čase vyhlásenia konkurzu zistil, že úpadca je vedený od 28. marca 2003 ako držiteľ predmetného motorového vozidla a aj to, že má so žalovaným uzavretú leasingovú zmluvu. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že do konkurznej podstaty patria leasingové splátky, ktoré boli platené žalovanému v období po vyhlásení konkurzu a to ani ako práva a iné majetkové hodnoty. Ak správca konkurznej podstaty trval na vrátení leasingových splátok v hodnote 3 752,12 eur, mal vrátiť žalovanému predmetné motorové vozidlo a požiadať o vrátenie splátok, vyplatených po vyhlásení konkurzu z titulu právne neúčinného plnenie. Ak by platenie leasingových splátok bolo právne neúčinné v prospech žalovaného, nemohli by byť právne účinnými ani nasledujúce úkony, smerujúce k prevodu vlastníctva predmetného motorového vozidla. Tieto úkony však žalobca nespochybnil. Súd poukázal aj na ďalšie tvrdenie žalobcu, že v rámci výkonu funkcie správcu zistil, že úpadca 31. decembra 2005 prijal od svojho zmluvného partnera titulom vykonaných prác, sumu 122 481,64 eur /3 689 882,10 Sk/ v hotovosti. Úpadca z tejto sumy nedal do konkurznej podstaty nič, preto mal dostatok finančných prostriedkov, aby uhrádzal splátky leasingu po vyhlásení konkurzu. Ak dôkaz o tvrdenej skutočnosti predložil žalobca jednotlivé tovarové faktúry spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi, na základe ktorých mali byť úpadcovi vyplatené jednotlivé platby. Zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu súd zistil, že uvedená suma 3 689 882,10 Sk nebola zahrnutá do konkurznej podstaty. Pôvodný žalobca k tejto skutočnosti uviedol, že uvedené finančné prostriedky nevymáhal, lebo finančné prostriedky konkurznej podstaty nepostačovali na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý by bolo potrebné zaplatiť. Zdôraznil, že na týchto dlžníkov je vedené trestné konanie.

Uvedené skutkové okolnosti súd vyhodnotil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, uviedol, že rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, a preto odvolanie podáva v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. Poukázal na ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení /ďalej len ZKV/ a na ustanovenie § 14 ods. l písm. a/ ZKV. Podľa odvolateľa je nepochybné, že z leasingovej zmluvy vyplývalo určité majetkové právo /v zmysle § 6 ods. 2 ZKV „právo a iná majetková hodnota“/, ktoré v deň vyhlásenia konkurzu patrilo úpadcovi a akotaké patrí do konkurznej podstaty. Dňom vyhlásenia konkurzu prešiel zo zákona výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty na správcu. Je zrejmé, že právne úkony úpadcu, týkajúce sa tohto majetku, sú voči konkurzným veriteľom neúčinné a zo zákona dňom vyhlásenia konkurzu prechádza výkon práv a povinností, ktoré súvisia s majetkom podstaty, na správcu a to bez ohľadu na činnosť správcu konkurznej podstaty.

Podaním z 13. marca 2012 doplnil svoje odvolanie o ďalšie dôvody. Nesúhlasí sú závermi súdu prvého stupňa, že správca: 1/ nedodržal postup podľa § 8 ods. 2 ZKV, 2/ nevyužil možnosť odstúpenia od leasingovej zmluvy a 3/ nezaradil sumu 122 481,64 eur do konkurznej podstaty.

K bodu 1/ uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici požiadal Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš ešte pred vyhlásením konkurzu o zaslanie dokladov z evidencie motorových vozidiel úpadcu. Z oznámenia z 05. septembra 2005 súd zistil, že dlžník má v evidencii vedené osobné motorové vozidlá: VAZ 2103, e. č. E. a DAEWOO Lanos, e. č. E.. Táto informácia bola poskytnutá cca jeden mesiac pred vyhlásením konkurzu a nie je uvedené, žeby bol úpadca držiteľom vozidla podľa leasingovej zmluvy. Stav evidencie vozidiel uvedený v uznesení o vyhlásení konkurzu správca konkurznej podstaty akceptoval. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že úpadca pred vyhlásením konkurzu neviedol žiadne účtovníctvo, nepodával daňové priznania a so správcom konkurznej podstaty nespolupracoval.

K bodu 2/ uviedol, že správca konkurznej podstaty sa o nadobudnutí motorového vozidla dozvedel až po ukončení zmluvného vzťahu s leasingovou spoločnosťou, v čase, kedy sa úpadca predmetné motorové vozidlo pokúšal predať, cca šesť mesiacov po ukončení leasingovej zmluvy. Odstúpenie od realizovanej zmluvy potom už bolo bezpredmetné. Žalobca nie je toho názoru, že nakladanie s motorovým vozidlom správcom konkurznej podstaty v čase, keď predmetné vozidlo získal, sa vylučuje s nárokom na vrátenie zaplatených leasingových splátok, k úhrade ktorých došlo po vyhlásení konkurzu. Je nesporné, že právne úkony úpadcu pri splácaní leasingových splátok sú neúčinné podľa § 14 ods. l písm. a/ ZKV a podľa § 6 ods. 2 ZKV správca správne motorové vozidlo zahrnul do konkurznej podstaty.

K bodu 3/ uviedol, že správca konkurznej podstaty získal informáciu o tom, že úpadca vystavoval účtovné doklady a preberal finančné prostriedky aj počas konkurzného konania od Daňového úradu v Liptovskom Mikuláši. Za situácie, keď sa u úpadcu nenachádzali žiadne finančné prostriedky, ku ktorým by mohol mať správca prístup, nebolo vhodné, zahrňovať tieto do konkurznej podstaty. Podľa názoru odvolateľa, správca konkurznej podstaty konal správne, keď do konkurznej podstaty nezahrnul fiktívny majetok a to finančné prostriedky v sume 3 689 882,10 Sk, lebo s ním nijako nemohol disponovať. Úpadca nedisponoval žiadnym účtom v peňažnom ústave a o tom, či peňažné prostriedky skutočne prevzal, ako ich použil, resp., kde ich uschoval, nemal správca konkurznej podstaty v čase kedy sa o týchto finančných aktivitách úpadcu dozvedel, žiadne vedomosti.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa zistil všetky skutočnosti, potrebné na vydanie rozsudku a vec správne právne posúdil. Žalobca v konaní nepreukázal, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na úhradu leasingových splátok, patrili po vyhlásení konkurzu úpadcovi. Zdôraznil, že obmedzenia po vyhlásení konkurzu sa vzťahujú len na nakladanie s majetkom podstaty. Nebolo dôvodné predpokladať, že pri oprávneniach, ktoré správcovi konkurznej podstaty dáva zákon o konkurze a vyrovnaní, tento nezistil počas celej doby splácania splátok údajné neoprávnene nakladanie s majetkom podstaty a nezabránil tomu. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa správne uzavrel, že zahrnutie zaplatených leasingových splátok a zároveň aj motorového vozidla do majetku podstaty, sú nároky, ktoré sa svojou povahou vzájomne vylučujú. Počas konania bolo preukázané, že pôvodný žalobca - správca konkurznej podstaty si svoje povinnosti správcu neplnil s náležitou odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov. Pretože pri riadnom výkone správy nemohlo dôjsť k úhrade leasingových splátok po vyhlásení konkurzu z majetku podstaty bez vedomia správcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./ prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky 3 752,12 eur s príslušenstvom. Uvedenú sumu mal úpadca zaplatiť žalovanému z titulu leasingových splátok potom, ako bol vyhlásený konkurzu na jeho majetok. Takéto konanie správca konkurznej podstaty úpadcu označil ako neoprávnené konanie, ktoré je voči konkurzným veriteľom neúčinné.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že V. G., V. /teraz úpadca/ uzavrel ako leasingový nájomca s ČSOB Leasing, a. s., Bratislava /teraz žalovaný/, 25. marca 2003 leasingovú zmluvu číslo LZF/03/70151 na predmet leasingu - osobný automobil DAEWOO Kalos 1,4 SOHC, s dobou finančného nájmu 48 mesiacov od dátumu prevzatia leasingu. Prílohu leasingovej zmluvy tvoria: všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu a splátkový kalendár. V splátkovom kalendári je uvedená obstarávacia cena motorového vozidla, výška mesačnej splátky a jej splatnosť v období od 25. marca 2003 do 25. februára 2007.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. októbra 2005, č. k. 47K 24/2005-66 bol na majetok úpadcu V. G., V., vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Jozef Bebčák.

Je nesporné, že po vyhlásení konkurzu sa do súpisu konkurznej podstaty nezapísal ani osobný automobil DAEWOO Kalos 1,4 SOHC a ani iné práva k tomuto majetku. Osobný automobil bol do súpisu zapísaný dodatočne až 19. novembra 2008, potom, ako boli splnené splátky leasingu a z leasingového nájomcu V. G. sa stal vlastník uvedeného osobného motorového vozidla. Následne bolo vozidlo v rámci speňažovania konkurznej podstaty predané správcom konkurznej podstaty ako predávajúcim, spoločnosti AUTO ADAM, s. r. o., Prešov ako kupujúcemu, za kúpnu cenu 1 394,14 eur. Uvedená suma sa stala súčasťou konkurznej podstaty a rozvrhovým uznesením bola rozdelená medzi účastníkov konkurzného konania.

Podľa ustanovenia § 14 ods. l písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení /ďalej len ZKV/ vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním majetku podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúceho sa tohto majetku, sú voči konkurzným veriteľom neúčinné.

V zmysle citovaného ustanovenia úpadca môže disponovať len stým majetkom, ktorý nepatrí do konkurznej podstaty.

Žalovaný sa v priebehu celého konania bránil tým, že mu nebolo známe, že na majetok leasingového nájomcu - V. G. bol vyhlásený konkurz a že finančné prostriedky, použité na uhrádzanie splátok po vyhlásení konkurzu, úpadcovi nepatrili. Navyše motorové vozidlo previedol na úpadcu, to znamená, že nedošlo k zníženiu majetku konkurznej podstaty.

Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvého stupňa, vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o platenie leasingových splátok úpadcom na úkor konkurznej podstaty, pretože ničím nepreukázal, že úpadca týmto úkonom ukrátil konkurznú podstatu, teda že plnil z finančných prostriedkov konkurznej podstaty. Práve naopak, tento úkon mal za následok, že do konkurznej podstaty sa dostal osobný motorový automobil, ktorý bol správcom konkurznej podstaty v rámci konkurzu speňažený. Odvolací súd podotýka, že v prípade, ak by splátky neboli uhradené celkom, s osobným motorovým vozidlom by správca konkurznej podstaty nemohol disponovať, nemohol by ho speňažiť a konkurzná podstata by bola o sumu získanú za predaj automobilu menšia.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že úpadca prijal 31. decembra 2005 /teda po vyhlásení konkurzu/ od svojho zmluvného partnera za vykonané práce sumu 122 481,64 eur /3 689 882,10 Sk/, ktorú nedal dokonkurznej podstaty, túto skutočnosť odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú pre daný spor. Pokiaľ mal správca vedomosť, že dlžník úpadcu má splniť záväzok, mal postupovať podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZKV a splnenie záväzku od dlžníka požadovať, lebo záväzok po vyhlásení konkurzu zaniká až vtedy, ak sa plnenie dlžníka dostane do konkurznej podstaty.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa zamietol žalobu, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny, podľa § 219 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia /§ 151 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 4 O. s. p./.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.