Najvyšší súd
5Obo/38/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. P., advokát, N., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, C.C., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., K., proti žalovanému: J. B., bytom B., o zaplatenie 318,16 Eur s príslušenstvom, o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2010 č. k. 8 Cbi 17/2009-68, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2010 č. k. 8 Cbi 17/2009-68 sa p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 318,16 Eur s príslušenstvom z titulu dlhu za plnenie poskytované s užívaním bytu.
Uznesením zo dňa 21. 12. 1999 č. k. 3 K 105/99 bol na majetok T., a. s. v likvidácii, C. (žalobca) vyhlásený konkurz.
Súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, požiadal podaním zo dňa 11. 12. 2009, ktoré na súd osobne podal dňa 15. 12. 2009 o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Mal za to, že ako správca konkurznej podstaty má osobné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. Ďalej uviedol, že správcovskú činnosť môže od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005 Z. z. vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu správcov, ktorý je vedený na MS SR. Táto okolnosť je rozhodujúca pre vykonávanie správcovskej činnosti aj v konkurzoch vyhlásených pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z., resp. zákona č. 7/2005 Z. z.
Súd výzvou zo dňa 10. 03. 2010, ktorú právny zástupca žalobcu prevzal dňa 17. 03. 2010, vyzval žalobcu na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odôvodňujú pomery žiadateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Zároveň mu oznámil, že podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. je oslobodený od platenia súdnych poplatkov správca podľa osobitného predpisu 3f/, pričom v odkaze pod čiarou je uvedený zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkurzné konanie 3 K/105/99 sa však riadi zákonom č. 328/1991 Zb. – 3g/ a oslobodenie teda neplatí.
Z konaní podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov je podľa § 4 ods. 2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkoch, oslobodený iba navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu – odkaz 3g/.
Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom, alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podaním zo dňa 22. 03. 2010, ktoré bolo na súd osobne podané dňa 23. 03. 2010 právny zástupca žalobcu predložil návrh na pokračovanie v konaní bez zaplatenia súdneho poplatku bez toho, aby predložil doklady odôvodňujúce jeho žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku.
Nakoľko žalobca nepreukázal, že jeho majetkové a sociálne pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd o jeho žiadosti rozhodol tak, že mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 06. 04. 2010, ktoré bolo na Krajský súd v Bratislave osobne podané dňa 08. 04. 2010. Navrhol zrušiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. marca 2010 č. k. 8 Cbi 17/2009-68 a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca uviedol, že má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku v danom konaní.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu.
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2005 správa je fyzická osoba, alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov (§ 21). Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca.
S poukazom na vyššie uvedené žalobca má za to, že správcovskú činnosť môže od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005 Z. z. vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu správcov, ktorý je vedený Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto okolnosť je rozhodujúca pre vykonávanie správcovskej činnosti aj v konkurzoch vyhlásených pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z. resp. zákona č. 7/2005. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 45 zákona č. 8/2005 Z. z.
Tvrdenie, že žalobcovi nemožno priznať oslobodenie od súdneho poplatku na základe poznámky 3f pod čiarou zákona č. 71/1992 Zb., je nesprávne, keďže poznámky v zákonoch pod čiarou nemajú priamu normatívnu povahu, ale len charakter informačnej súčasti právneho predpisu.
Žalobca je toho názoru, že oslobodenie od poplatkovej povinnosti je potrebné vzťahovať aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty súdom ustanovený a pod jeho dozorom vykonávajú osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z. správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. V obdobnej veci sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca má za to, že je v tomto konaní v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od súdneho poplatku. V danom prípade žalobca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko žalobca je zo zákona oslobodený od súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
V prejednávanej veci sa žalobca svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 318,16 Eur, poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 79,54 Eur od 06. 12. 2008 do zaplatenia. Poplatok z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 79,54 Eur od 06. 01. 2009 do zaplatenia, 79,54 Eur od 06. 02. 2009 do zaplatenia, 79,54 Eur od 06. 03. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca z účtovných dokladov zistil, že žalovaný ku dňu 26. 08. 2009 dlhuje za nájomné bytu sumu 318,16 Eur. Preto túto sumu žalobca požaduje spolu s poplatkom z omeškania v zmysle § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. 12. 1999 pod sp. zn. 3 K 105/99 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T., a. s. v likvidácii, C., za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. D. P., advokát, Advokátska kancelária, N. (žalobca).
Krajský súd v Bratislave výzvou zo dňa 30. 11. 2009 pod č. k. 8 Cbi/17/2009-40 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 19,00 Eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. Návrhom zo dňa 11. 12. 2009, ktorý došiel na Krajský súd v Bratislave dňa 15. 12. 2009 požiadal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu o oslobodenie od súdneho poplatku s tým, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb., je od poplatku správca oslobodený a v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z., správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov (§ 21). Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca.
Krajský súd v Bratislave výzvou zo dňa 10. 03. 2010 pod č. k. 8 Cbi/17/2009-61 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že pomery žiadateľa odôvodňujú oslobodenie od súdneho poplatku.
Podaním zo dňa 22. 03. 2010, ktoré bolo na súd osobne podané dňa 23. 03. 2010 právny zástupca žalobcu predložil Krajskému súdu v Bratislave návrh na pokračovanie v konaní bez zaplatenia súdneho poplatku bez toho, aby predložil doklady odôvodňujúce jeho žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu s odkazom na 3f. V uvedenom odkaze je uvedený osobitný predpis zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z uvedeného teda vyplýva, že oslobodenie od súdneho poplatku sa vzťahuje len na správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a nie na správcu konkurznej podstaty ustanoveného podľa zákona č. 328/1991 Zb. V prípade, že by zákonodarca mal na mysli oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov všetkých správcov konkurzných podstát ustanovených i podľa zákona č. 328/1991 Zb. i 7/2005 Z. z., bol by to v poznámke odkazujúcej na osobitný predpis uviedol tak, ako to urobil v ďalších poznámkach, t. j. tak ako to urobil pri konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podľa osobitného predpisu (poznámky 3f i 3g). Podľa § 4 ods. 2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkov je oslobodený iba navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu (odkaz na poznámku 3g). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne postupoval, keď uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O. s. p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom, alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť. Poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Samotná skutočnosť, že na majetok účastníka bol vyhlásený konkurz, neodôvodňuje záver, že takého účastníka je potrebné oslobodiť od zaplatenia súdneho poplatku.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto dospel tiež k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie žalobcu od platenia súdneho poplatku.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, keďže toto uznesenie je vo výroku vecne správne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Anna M a r k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková