Najvyšší súd 5 Obo 29/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., advokát so sídlom R., Košice, zastúpeného J., advokátom so sídlom Š., Košice, proti žalovanému: P., a. s., so sídlom M., Košice, IČO: X., zastúpenému J., advokátkou so sídlom H., Košice, o zaplatenie 413 880,-- Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Cob/66/2006-333 zo dňa 12. decembra 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Cob/66/2006-333 zo dňa 12. decembra 2007 o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, ktorý podal v rámci odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný svoj návrh odôvodil tým, že podal návrh na obnovu konania vo veci 12C/25/2003 Okresného súdu Košice I o vyslovenie neplatnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, ktoré bolo právoplatne rozhodnuté ku dňu 5. septembra 2005. V tomto konaní sa riešila otázka platnosti uzavretej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, kde bol žalovaný v celom rozsahu neúspešný a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nevyhovela jeho podnetom na podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti týmto rozhodnutia súdov. Konanie o zaplatenie paušálnej náhrady právneho zastúpenia, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania, prebieha od roku 2004. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a stability právnych vzťahov, nie je možné prerušiť konanie, týkajúce sa nároku na peňažné plnenie, ak sa podal návrh na obnovu konania v konaní, kde sa už vyriešila právoplatne otázka neplatnosti zmluvy v neprospech žalovaného. Ak by aj bola povolená obnova konania a zmenilo by sa rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy, nedôjde k neodstrániteľnému právnemu následku v konaní o peňažné plnenie. Za tejto právnej situácie totiž vznikne neoprávnené obohatenie len od momentu prípadného rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy uzavretej účastníkmi konania, z ktorej je priznané peňažné plnenie navrhovateľovi. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania o určenie povinnosti peňažného plnenia.
Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie Predovšetkým namietal nesprávnosť poučenia súdu, že proti jeho rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, keďže nejde o žiaden z prípadov vymedzených v ustanovení § 202 ods. 3 O. s. p. Ďalej uviedol, že konanie sp. zn. 29Cb/16/2004 a následne odvolacie konanie sp. zn. 1Cob 66/2006 vychádza z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 12C 25/2003, ktorým bolo rozhodnuté, že zmluva o právnej pomoci je platným právnym úkonom, kde ale prebieha konanie o návrhu žalovaného na obnovu konania. Namietal záver súdu, že nemožno prerušiť konanie týkajúce sa nároku na peňažné plnenie, lebo sa už vyriešila právoplatne otázka neplatnosti zmluvy v neprospech žalovaného. Neobstojí ani tvrdenie súdu, že ak by bola povolená obnova konania, nedôjde k neodstrániteľnému právnemu stavu v konaní o peňažné plnenie, pretože vznikne neoprávnené obohatenie len od momentu prípadného rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy uzavretej účastníkmi konania, z ktorej je priznané peňažné plnenie žalobcovi. Ďalej uviedol, že ak by bola vyslovená neplatnosť zmluvy, jedná sa o absolútnu neplatnosť, takže jej účastníci sú povinní vrátiť si všetko, čo si navzájom plnili. Existuje dôvodná obava, že druhý účastník konania už nebude môcť plniť to, čo dostane od toho, kto plnil. Súd mal preto z dôvodu právnej istoty prerušiť konanie.
K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z podaného návrhu na obnovu konania nevyplývajú žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by bez svojej viny žalovaný nemohol použiť v pôvodnom konaní, pretože o nich nevedel. V podanom návrhu žalovaný opätovne opakuje tie isté tvrdenia, s ktorými sa súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd v konaní o neplatnosť zmluvy vysporiadali. Tvrdenie žalovaného, že v čase vyhlásenia konkurzu nebola pohľadávka uplatnená, nie je relevantnou právnou skutočnosťou, alebo dôkazom, ktorý by mohol spôsobiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Toto tvrdenie je právne bezvýznamné z hľadiska posudzovania platnosti uzavretej zmluvy. Žalobca navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie odmietol a zároveň si uplatniť náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená, prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.
Žalovaný podal návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v priebehu odvolacieho konania. O jeho návrhu teda rozhodoval krajský súd ako odvolací súd, a proti rozhodnutiam odvolacieho súdu nie je tento riadny opravný prostriedok prípustný. Ustanovenie § 202 O. s. p., na ktoré poukázal odvolateľ, rieši prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa, takže z neho v tomto prípade nemožno vychádzať. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd podané odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.