UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu v l. rade: CA-AC, spol. s r. o., Račianska 109/C, 831 02 Bratislava, IČO: 17 325 366 (predtým Kukučínova 46, Bratislava),v 2. rade Ing. N. H., nar. X. K. XXXX, bytom W., XXX XX Bratislava, v 3. rade V. H., nar. XX. Y. XXXX, bytom W.,XXXXX X., v 4. rade W.Q., nar. X. Y. XXXX, bytom O., XXX XX Trnava, všetci právne zastúpení AK MS, s. r. o., Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, proti žalovanému v l. rade Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava (predtým Michalská 18, 815 63 Bratislava),IČO: 36 854 140, v 2. rade alu-one SLOVAKIA, s. r. o., Chovateľská 6923/3, 917 01 Trnava, IČO: 31 631 100, právne zastúpený AK MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. marca 2016, č.k. 24Cb/183/1995-1100, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21. marca 2016, č.k. 24Cb/183/1995-1100 z r u š u j e.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. marca 2016, č.k. 24Cb/183/1995-1100 rozhodol o náhrade nákladov konania tak, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 31.085,60,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej, na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade vedený v ČSOB, a. s.
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 24Cb/183/1995-1086 zo dňa 10. marca 2016 bola žaloba žalobcov v 1 až 4. rade o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietnutá. Zároveň prvoinštančný súd v rozsudku rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením podľa výsledku v spore. Výrok o trovách konania v napadnutom uznesení sa opiera o úspešnosť žalovaného v l. rade a žalovaného v 2. rade - podľa § 142 ods. l O.s.p., pričom žalovaný v l. rade si trovy konania neuplatnil. Žalovaný v 2.rade písomne vyčíslil náhradu trov konania v súlade s ust.§ 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.Za tarifnú hodnotu veci bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností určená znaleckým posudkom Ing. arch. Y. v sume 286.000,-eur.Pretozákladná sadzba z tejto tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 997.57,- eur a režijný paušál (6,95 eur pre r. 2009, 7,41 eur pre r. 2011, 7,63 eur pre r. 2012, 8,04 eur pre r. 2014, 8,39 eur pre r. 2015 a 8,58 eur pre rok 2016). Následne vyčistil úkony právnej služby vykonané JUDr. Ernestom Valkom, PhD na sumu 1.510,26,- eur a úkony právnej služby advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o na sumu 24.563,20 eur a súdny poplatok zaplatený žalovaným v 2. rade vo výške 99,50 eur. Celková náhrada škody predstavuje sumu 31.085,60 eur/1.510,26 eur + 24.563,20 eur- + 20% DPH + 99,50 eur/.
3.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca v 1. až 4. rade v zákonom stanovenej lehote a vo svojom odvolaní uviedli, že napádajú predmetné uznesenie pre jeho nepreskúmateľnosť a zmätočnosť. Majú zato, že uznesenie o trovách konania bolo vydané predčasne poukazujúc na 2. výrok rozsudku súdu prvej inštancie z l0. marca 2016, č.k. 24Cb/183/1995-1086 („O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa výsledku v spore“, pričom v odôvodnení vyslovil, že: „výrok o trovách konania oprel o úspešnosť žalovaného v 1. a 2. rade v spore a o trovách rozhodne samostatným uznesením.“). Tiež poukázali na vnútornú rozpornosť a nekonzistenciu argumentov prvoinštančného súdu, keď pri stanovení hodnoty sporu vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. arch. Jurovatej /znalecký posudok č. 2/2015/, pričom tento vo svojom rozsudku spochybnil. Preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. Žalobcovia si tiež uplatnili nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný v 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a bolo vydané v súlade s ustanoveniami O.s.p. Má zato, že napadnuté uznesenie nie je zmätočné a ani nepreskúmateľné. Navrhol, aby súd prvej inštancie po potvrdení napadnutého rozsudku vo veci samej rozhodol o trovách konania a priznal ich náhradu žalovanému v 2. rade za konanie na súde prvého stupňa ako aj trovy mu vzniknuté v odvolacom konaní.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky /ďalej len „najvyšší súd“/ ako súd odvolací, ktorého príslušnosť bola založená podľa ust. § 10 ods. 2 O.s.p. účinného do 30. júna 2016, pričom takto určená príslušnosť trvá až do skončenia sporu v zmysle ust. § 36 ods. 2 Civilného sporového poriadku /ďalej len „ C.s.p.“/, s poukazom na prechodné ustanovenia C.s.p. a to ustanovenia § 470 ods. 2, posudzoval právne účinky odvolaní žalobcov v zmysle ustanovení O.s.p., keďže odvolania boli podané pred l. júlom 2016,teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
6. Odvolací súd po zistení, že odvolatelia podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote skúmal, či odvolania sú prípustné. Podľa ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. V ust. § 202 O.s.p. sú vymedzené rozhodnutia súdov prvého stupňa, voči ktorým nie je odvolanie prípustné. Odvolanie voči uzneseniu o trovách konania nespadá pod ust. § 202 O.s.p,, teda odvolanie je prípustné.
7. Najvyšší súd preto prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania, kedže napadnuté rozhodnutie bolo vydané vo forme uznesenia a konštatoval, že napadnuté uznesenie vydal súd prvého stupňa predčasne a taktiež je nepreskúmateľné.
8. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 10. marca 2016 pod č.k. 24Cb/183/1995- 1086 v znení opravného uznesenia z 18. marca 2016,č.k. 24Cb/183/1995-1099, pričom si druhým výrokom tohto rozsudku vyhradil rozhodnúť o trovách konania podľa výsledku v spore. Z odôvodnenia tohto výroku vyplýva, že výrok o trovách konania oprel o úspešnosť žalovaného v 1. a 2. rade v spore a o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Podľa ust. § 142 ods. l O.s.p. platného v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa-účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust.§ 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkovkonania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
9. Z vyššie citovaného ust. § 151 ods. 3 O.s.p. platného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd využil fakultatívnu možnosť danú mu predmetným ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia - napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, keďže právo na náhradu trov konania sa konštituuje až právoplatným rozhodnutím súdu.
Preto súd prvej inštancie predčasne rozhodol o trovách konania,lebo právoplatnosť rozsudku nenastala v čase jeho rozhodnutia - napadnutého uznesenia, ale až rozhodnutím odvolacieho súdu.
10. Odvolací súd považoval za dôvodnú aj námietku zmätočnosti napadnutého uznesenia, keďže toto uznesenie v odôvodnení pri určení tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci právneho zástupcu - advokáta vychádza zo všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností určenej v znaleckom posudku č. 2/2015 /§ 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z./, pritom neodôvodnil, z akého dôvodu takto postupoval a tarifnú odmenu za jeden úkon právnej pomoci advokáta nestanovil podľa ust. § 11 ods. l písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje, že súdny poplatok bol v predmetnom spore vyrubený vo výške 99,50 eur (predmet konania nemožno oceniť peniazmi). Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa stanovil celkovú náhradu škody podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z./. Ustanovenie uvádzané súdom prvého stupňa stanovuje zvýšenie odmeny a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodu, že v rozhodnutí odvolacieho súdu z 28. septembra 2017, sp.zn. 5Obo/17/2016 bola súdu prvej inštancie uložená povinnosť rozhodnúť samostatným uznesením o trovách konania (v konaniach na súde prvej inštancie ako aj na odvolacom súde) napadnuté uznesenie zrušil podľa ust. § 389 ods. l písm. d/ C.s.p.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 C.s.p./. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 420 C.s.p./. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné/ § 423 C.s.p./. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 424 C.s.p./. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. l C.s.p./. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde / § 427 ods. 2 C.s.p./. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne/ dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľdomáha/dovolací návrh - § 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom /§ 429 ods. l C.s.p./. Povinnosť podľa ods. l neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany, podľa druhej hlavy tretej časti zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa /§ 429 ods. 2 C.s.p./. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania /§ 430 C.s.p./.
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení /§ 431 ods. l C.s.p./. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada /§ 431 ods. 2 C.s.p./. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom /§ 433 C.s.p./. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania /§ 434 C.s.p./. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania /§ 435 C.s.p./.