Najvyšší súd  

5Obo/142/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. T. N., J., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., V., proti žalovanému: JUDr. V. B., A., správca konkurznej podstaty úpadcu K., a. s., J., IČO: X., o zaplatenie 136 484,77 Eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 8. decembra 2010,

č. k. 14 Cbi 8/2009-107, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 8. decembra 2010, č. k. 14 Cbi 8/2009-107, m e n í   tak, že žalobcovi odpúšťa zmeškanie lehoty na podanie odvolania, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. januára 2010 č. k. 14 Cbi 8/2009-91.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach návrh žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 1. 2010 podal odvolanie žalobca dňa 26. 2. 2010 t. j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Súčasne žalobca v odvolaní požiadal súd o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania z dôvodu práceneschopnosti právneho

zástupcu žalobcu o čom doložil súdu aj lekársku správu. Súd zistil z pripojeného dokladu o dočasnej práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu, že tento bol

práceneschopný od 12. 2. 2010 do 24. 2. 2010. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 1. 2010 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 4. 2. 2010. Lehota na podanie odvolania začala plynúť pre právneho zástupcu žalobcu už odo dňa 4. 2. 2010, pričom doklad o práceneschopnosti pre právneho zástupcu žalobcu bol vystavený až dňa 12. 2. 2010. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd mal za to, že návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty nie je dôvodný (právny zástupca žalobcu mohol podať odvolanie už od 4. 2. 2010 do 12. 2. 2010). Nemohol byť teda vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí, keďže mohol podať odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 15. 12. 2010. Navrhol, aby odvolací súd po posúdení všetkých skutočností v zmysle § 221

ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil uznesenie súdu 1. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie eventuálne ak tu budú podmienky na zmenu rozhodnutia súdu 1. stupňa, aby

toto zmenil tak, že návrhu žalobcu na odpustenie zmeškanej lehoty vyhovie.

Poukázal na to, že nemožno sa stotožniť s tvrdením súdu, že žalobca – účastník právneho úkonu, ktorý mu patrí mohol podať odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote t. j. od 4. 2. 2010, t. j. od doručenia uznesenia, do 12. 2. 2010, kedy sa stal práceneschopným, nakoľko účastník právneho úkonu má právo využiť celý rozsah zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania v zmysle § 201 a nasl. O. s. p. Nepredvídateľnú okolnosť v tomto prípade práceneschopnosť právneho zástupcu nie je možné predpokladať a nijako sa voči nej účinne brániť. Z rozhodnutia Krajského súdu by potom vyplývalo, že poskytnutá zákonná lehota na odvolanie v trvaní 15 dní je obsolentná. Z takého rozhodnutia krajského súdu, by bolo možné vyvodiť záver, že keby účastník konania mohol podať riadny opravný prostriedok, čo i len v prvý deň začatia plynutia lehoty na podanie takéhoto prostriedku a v tento deň svoje právo nevyužil a zvyšných 14 dní lehoty by bol práceneschopný, alebo by tu bola iná objektívna prekážka brániaca mu účinné uplatnenie jeho práva, nebol by tu dôvod na odpustenie takto zmeškanej lehoty z objektívnych dôvodov.

Z uvedeného je možno vyvodiť záver, že pri takomto právnom výklade zákona, je potom 15-dňová zákonná lehota na podanie odvolania neprimerane dlhá a v podstate

zbytočná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ustanovenia § 212 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že o návrhu žalobcu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol súdny tajomník uznesením zo dňa 13. 1. 2010 pod č. k. 14 Cbi 8/2009-71 tak, že nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27. januára 2010 č. k. 14 Cbi 8/2009-91 zmenil výrok uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 14 Cbi 8/2009-71 zo dňa 13. 1. 2010 tak, že žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 4 094,50 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 26. 2. 2010. Zároveň v zmysle § 58 ods. 1 O. s. p. požiadal súd o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie

odvolania proti tomuto uzneseniu, ktorú zmeškal z dôvodu práceneschopnosti, o ktorej trvaní a dôvodoch predložil súdu lekársku správu a potvrdenie o práceneschopnosti. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 8. decembra 2010 č. k. 14 Cbi 8/2009-107 návrh žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania zamietol.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 O. s. p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník, alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť zmeškaný úkon.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odpustiť zmeškanie lehoty v zmysle § 58 ods. 1 O. s. p. je možné len u zákonných lehôt, pokiaľ to zákon nevylučuje. Predpokladom na odpustenie zmeškania lehoty je: a/ ospravedlniteľný dôvod na strane účastníka, prípadne jeho zástupcu b/ návrh na odpustenie zmeškania lehoty podaný do 15 dní po odpadnutí prekážky, pre ktorú bol účastník, alebo jeho zástupca z konania vylúčený, c/ pripojenie zmeškaného úkonu k návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. Skutočnosti uvádzané v návrhu na odpustenia zmeškania lehoty, treba v konaní preukázať. Dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi odpustenie zmeškania lehoty. Zákon nekonkretizuje, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné dôvody

zmeškania, môžu byť rozmanité, napríklad úraz alebo náhle ochorenie účastníka a jeho zástupcu. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolnosti konkrétneho prípadu.

Odvolací súd preskúmal predpoklady na odpustenie lehoty žalobcu na podanie odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. januára 2010 č. k. 14 Cbi 8/2009-91 a dospel k záveru, že boli splnené všetky predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty. Práceneschopnosť právneho zástupcu žalobcu v čase, kedy plynula žalobcovi lehota na podanie odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. 1. 2010 č. k. 14 Cbi 8/2009-91 je ospravedlniteľným dôvodom na strane účastníka a jeho zástupcu, pričom nie je rozhodujúce, že k práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu došlo na ôsmy deň   od začatia plynutia lehoty na podanie odvolania (lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť 5. 2. 2010 a nie 4. 2. 2010, kedy bolo uznesenie doručené právnemu

zástupcovi žalobcu) a nemá vplyv na to ani skutočnosť, že doklad o práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu bol vystavený až 12. 2. 2010 t. j. v priebehu 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu 1. stupňa, že žalobca mohol podať odvolanie od 4. 2. 2010 do 12. 2. 2010, kedy sa stal práceneschopným, keďže Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia (§ 204 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd teda uznal tvrdený dôvod, pre ktorý žalobca zmeškal lehotu na podanie odvolania za ospravedlniteľný. Žalobca návrh na odpustenie zmeškania lehoty podal 2 dni po odpadnutí prekážky, pre ktorú bol z konania vylúčený, teda návrh na odpustenie zmeškania lehoty bol podaný do 15 dní po odpadnutí prekážky, tak ako to ustanovuje § 58 ods. 1 O. s. p. a žalobca s ním spojil i zmeškaný úkon, teda pripojil odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. 1. 2010 č. k. 14 Cbi 8/2009-91.

Keďže boli splnené predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 220 O. s. p. zmenil uznesenie súdu 1. stupňa tak ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. januára 2011

  JUDr. Anna   M a r k o v á,   v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková