5Obo/121/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: JUDr. D. P., advokát, N., B., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s., v likvidácii, C., T., IČO: X., zastúpený: JUDr. J. G., advokát, K., B., proti žalovanému: Ing. M. B., B., T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. P. K., F., T., správca úpadcu: T., š. p. v konkurze, T., IČO: X., o zaplatenie 393,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2010, č. k.: 6 Cbi 10/2010-108, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2010, č. k.: 6 Cbi 10/2010-108 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 2. júla 2010, domáhal zaplatenia istiny 393,60 Eur s príslušenstvom z titulu nájomného, bez tohto, aby zaplatil súdny poplatok vo výške 23,50 Eur, hoci bol na jeho zaplatenie vyzvaný výzvou súdu prvého stupňa z 19. augusta 2010, doručenou mu dňa 30. augusta 2010 s poučením, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku súd konanie zastaví.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) nie je možné použiť, pretože zákonné oslobodenie od súdneho poplatku podľa uvedeného zákonného ustanovenia, sa vzťahuje iba na správcu konkurznej podstaty ustanoveného podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene 2   5Obo/121/2010

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „7/2005 Z. z.“). Zákon o súdnych poplatkoch pri oslobodení osôb uvedených v § 4 ods. 2 zákona, rozlišuje totiž oslobodenie podľa konkurzov vyhlásených dvoma rozličnými právnymi úpravami tak, že napríklad pri oslobodení navrhovateľa od súdneho poplatku podľa písm. n/, podľa ktorého je navrhovateľ oslobodený v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu (pozn. 3 f/ - podľa zákona č. 7/2005 Z. z.), ako aj navrhovateľ podľa ods. 2 písm. o/ – t. j. navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu (pozn. 3g/ - podľa Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Nie je možné za tohto úmyslu zákonodarcu vyvodiť záver, že v prípade oslobodenia podľa § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona o súdnych poplatkoch správcom podľa osobitného predpisu sú oboma ustanovení správcovia. Poznámka 3 f/ sa týka výlučne konkurzov podľa zákona č. 7/2005 Z. z, a oslobodenie sa teda nevzťahuje na oboma predpismi ustanovenými správcami, teda i na správcu konkurznej podstaty podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „328/1991 Zb.“).

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 10 ods. 1 (prvá veta) Zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku v danom konaní.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu.

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2005, správca je fyzická osoba, alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov (§ 21). Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia má žalobca za to, že správcovskú činnosť môže od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005 Z. z. vykonávať len osoba zapísaná 3   5Obo/121/2010

do zoznamu správcov, ktorý je vedený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto okolnosť je rozhodujúca pre vykonávanie správcovskej činnosti aj v konkurzoch vyhlásených pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z. resp. zákona č. 7/2005 Z. z. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 45 zákona č. 8/2005 Z. z.

Tvrdenie, že žalobcovi nemožno priznať oslobodenie od súdneho poplatku na základe poznámky 3f pod čiarou Zákona o súdnych poplatkoch, je nesprávne, keďže poznámky v zákonoch pod čiarou, nemajú priamu normatívnu povahu, ale len charakter informačnej súčasti právneho predpisu.

Žalobca je toho názoru, že oslobodenie od poplatkovej povinnosti je potrebné vzťahovať aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty súdom ustanovení a pod jeho dozorom vykonávajú osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. V obdobnej veci sa podobne vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca je toho názoru, že v tomto konaní je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od súdneho poplatku. V danom prípade tu nie je dôvod na zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci sa žalobca svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 393,60 Eur s príslušenstvom. Žalobca z účtovných dokladov zistil, že žalovaný k 28. máju 2009, dlhuje za nájomné bytu sumu 393,60 Eur.  

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa žalobcu vyzval výzvou z 19. augusta 2010, doručenou mu 30. augusta 2010, na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 4   5Obo/121/2010

23,50 Eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca podaním z 10. septembra požiadal o pokračovanie v konaní bez zaplatenia súdneho poplatku z dôvodu, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona o súdnych poplatkoch, je osobne oslobodený od súdneho poplatku.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K 105/99 zo dňa 21. 12. 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 01. 2000 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T., a. s., v likvidácii, C., T., IČO: X.. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. D. P., advokát, N., B. (žalobca).

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu s odkazom na 3f. V uvedenom odkaze je uvedený osobitný predpis zákon č. 7/2005 Z. z.

Z uvedeného teda vyplýva, že oslobodenie od súdneho poplatku sa vzťahuje len na správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a nie na správcu konkurznej podstaty ustanoveného podľa Zákona č. 328/1991 Zb. V prípade, že by úmyslom zákonodarcu malo byť oslobodenie od platenia súdnych poplatkov všetkých správcov konkurzných podstát ustanovených podľa zákona č. 328/1991 Zb. a aj podľa zákona č. 7/2005 Z. z., bol by to v poznámke odkazujúcej na osobitný predpis uviedol tak, ako to urobil v ďalších poznámkach, t. j. tak ako to urobil pri konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podľa osobitného predpisu (poznámky 3f i 3g). Podľa § 4 ods. 2 písm. o/ Zákona o súdnych poplatkoch, je oslobodený iba navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu (odkaz na poznámku 3g). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne postupoval, keď uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu.

V zmysle § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov a v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Žalobcovi v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch, vznikla poplatková povinnosť podaním návrhu.

V zmysle ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní 5   5Obo/121/2010

od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

V zmysle ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu 3f a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.

V danom prípade bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví.

Žalobca nepožiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za žalobu a v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok, aj keď bol súdom riadne o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku poučený.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie žalobcu od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona o súdnych poplatkoch a správne postupoval, keď konanie v zmysle ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

  JUDr. Darina Ličková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková