5 Obo 11/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U.- I.H., a. s., R.B., IČO: X., zastúpený: JUDr. K.I., advokátka so sídlom K.B. proti žalovanému: Č., a. s., M.B.,

IČO: X., zastúpený: JUDr. P.M., advokát so sídlom D.B., o zaplatenie 1 000 000 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.

decembra 2010, č. k. 34Cb 61/2002-739 v znení opravného uznesenia z 31. decembra 2010, č.

k. 34 Cb 61/2002-755, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 15. decembra 2010, č. k. 34 Cb 61/2002-739 v znení opravného uznesenia z 31. decembra

2010, č. k 34 Cb 61/2002-755 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 15.12.2010, č. k. 34Cb

61/2002-739 návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Zároveň podľa § 151

ods. 3 O. s. p. rozhodol, že o trovách konania bude z dôvodu zložitosti prípadu, spočívajúcej

v dĺžke konania, rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súd dňa

19.12.2002, v znení opravy z 30.11.2005, si žalobca uplatnil na súde právo na zaplatenie

1 000 000 eur istiny z príslušenstva z titulu náhrady škody z dôvodu porušenia zmluvy

o obstarávaní obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vysporiadaní a správe

a zmluvy o autorizácii inštrukcií pre vysporiadanie obchodov s cennými papiermi a s tým

súvisiacich peňažných prevodov zasielaných faxom z 28. mája 1999, uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. Podľa týchto zmlúv bol žalovaný zaviazaný prijímať faxové

inštrukcie k vysporiadaniu obchodov s cennými papiermi v súlade so zmluvou o obstarávaní

obchodov za predpokladu použitia správneho znaku série a kontrolného čísla a faxovej

tabuľky v termínoch, ktoré sú v súlade s obchodnými podmienkami pre obstarávanie

obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vysporiadanie a správa, ktoré sú súčasťou

uvedenej zmluvy a podľa faxových dispozícii klienta uskutočnených klientom, prípadne

oprávnenými osobami, zrealizoval žalovaný vysporiadanie obchodu žalobcu s 1 000 kusmi

zahraničných cenných papierov eurobondov, označených ako SKWF 11,25 03/07 ISIN X

SO116904672, denominovaných v EUR v nominálnej hodnote 1 000 eur/kus v celkovej

hodnote 1 000 000 eur ako prevod zahraničných cenných papierov na tretiu osobu

- spoločnosť G.G., s. r. o., B. B. ako obchod bez finančného vysporiadania - protiplnenia

v prospech tejto tretej osoby na základe faxovej inštrukcie žalobcu s dňom vysporiadania 11.

januára 2001 z majetkového účtu cenných papierov, ktorý má žalobca vedený u žalovaného.

Žalobca tvrdil, že obchod podľa neho žalovaný nemal zrealizovať. Žalobcovi

v dôsledku neoprávneného prevodu cenných papierov mala vzniknúť škoda vo výške

nominálnej hodnoty uvedených cenných papierov v sume 1 000 000 eur. Dovolával sa

zodpovednosti podľa § 373 Obchodného zákonníka, ako aj podľa ustanovení § 570

a nasledujúce Obchodného zákonníka, upravujúcich mandátnu zmluvu.

Z dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti

zo záväzkového vzťahu, majúce za následok vznik škody, nedošlo, preto nie je daná

ani zodpovednosť žalovaného za jej úhradu. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol. Proti

tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť alebo zmeniť

a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 699 762,40 eur s prísl. Odvolateľ

namietal aj voči výške trov, ktoré boli žalovanému priznané.

Súd prvého stupňa po tom, ako bolo jeho prvšie rozhodnutie zrušené odvolacím

súdom, mal doplniť dokazovanie ohľadom hodnovernosti a záväznosti faxovej inštrukcie

z 11. januára 2001, podpísanej Ing. R., na základe ktorej žalovaný zrealizoval sporný prevod

zahraničných cenných papierov. Ďalej mal zistiť, kedy sa presne žalovaný dozvedel

o zmenách v štatutárnom orgáne žalobcu, vykonaných mimoriadnym valným zhromaždením

žalobcu zo 4. januára 2001. Napriek uvedenému usmerneniu podľa názoru odvolacieho súdu

súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Z dôkazov doložených do

spisu nie je možné uzavrieť, že inštrukcia z 11. januára 2001, opatrená podpisom Ing. R.,

doložená do spisu vo fotokópii, bez opatrenia odtlačkom pečiatky žalujúcej spoločnosti, bez opatrenia dátumu a hodiny odoslania, bez čísla faxu, z ktorého bola odoslaná, je inštrukciu

bezchybnou a záväznou, na základe ktorej bol žalovaný povinný realizovať sporný prevod.

Súd prvého stupňa neodstránil pochybnosti o odoslaní a prijatí druhej inštrukcie dňa 11.

januára 2001 o 11:15 hod., napriek tomu túto skutočnosť uvádza ako preukázanú, čo má za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa nechal bez povšimnutia námietku žalobcu, že žalovaný porušil

zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb.

o bankách v znení zákona č. 367/2000 Z. z., lebo nekonal s odbornou starostlivosťou.

Pri výkone s odbornou starostlivosťou nemal problém oboznámiť sa so zmenami štatutárneho

orgánu žalobcu, lebo pobočka žalovaného v B. B. už 2. januára 2001 preukázateľne zrušila

oprávnenie Ing. R. podpisovať a konať za žalobcu

a Ing. R. bol vyčiarknutý z radu osôb oprávnených konať a podpisovať za žalobcu. Vzhľadom

na počítačové spracovanie údajov a informácií v bankách žalovaný mal mať možnosť už 2.

januára 2001 zistiť personálne zmeny u žalobcu. V tejto časti je rozhodnutie sporu

nepreskúmateľné, lebo s námietkou podstatnou pre vyriešenie sporu sa nezaoberal.

Pokiaľ sa súd prvého stupňa upriamil na úverovú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom

prevode práva k cenným papierom, ušlo jeho pozornosti, že úver bol poskytnutý v sume

12 500 000 Sk a hodnota cenných papierov bola 1 000 000 eur, čo je značný nepomer. Navyše

splatnosť úveru bola zmluvne dohodnutá k 31. decembru 2005, pričom prevod cenných

papierov sa uskutočnil 11. januára 2001, teda ešte pred zmluvne dohodnutou splatnosťou

úveru. Vzhľadom na uvedené, bez ďalších skutočností nie je možné spájať sporný prevod

cenných papierov so zmluvnými povinnosťami žalobcu, ktoré mu vyplývali z uvedených

zmlúv.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) s usmernením, aby v novom

konaní odstránil uvedené pochybenia a vo veci znovu rozhodol.

Súd prvého stupňa, ktorému sa vec opakovane vrátila na nové konanie, pokračoval

v ďalšom, v zmysle usmernení odvolacieho súdu.

Žalobca si v tomto súdnom konaní (prvostupňovom aj odvolacom) uplatňuje právo

na náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla zavinením žalovaného. Z tvrdení žalobcu vyplýva,

že žalovaný neoprávnene realizoval prevod predmetných cenných papierov v celkovej hodnote 1 000 000 eur na základe faxovej inštrukcie podpísanej p. Ing. B., eventuálne na

základe faxovej inštrukcie podpísanej p. Ing. R., čím mala vzniknúť žalobcovi škoda.

Odvolací súd uložil súdu opakovane skúmať skutkové okolnosti realizácie prevodu

cenných papierov, ktoré žalobca analyzuje a spochybňuje v odvolaní proti rozhodnutiu súdu

zo dňa 10.06.2009, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal

náhradu trov konania s tým, že žalovaný neporušil právnu povinnosť, ktorá by mala

za následok vznik škody, tak ako to v žalobe opísal žalobca.

Žalovaný mal spôsobiť žalobcovi škodu tak, že v rozpore so svojimi povinnosťami,

ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o obstarávaní obchodov so zahraničnými cennými papiermi,

ich vyporiadaní a správe, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 28.05.1999, Zmluvy o autorizácii

inštrukcií pre vyporiadanie obchodov s cennými papiermi a s tým súvisiacich peňažných

prevodov zasielaných faxom, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 28.05.1999, Zákona č. 21/1992

Zb. o bankách, dňa 11.01.2001 neoprávnene previedol 1 000 ks zahraničných cenných

papierov SKWF 11,25 03/07 ISIN X SO 116904672 v celkove nominálnej hodnote 1 000 000

eur, ktoré sa nachádzali na majetkovom účte žalobcu vedenom žalovaným, na účet

spoločnosti G., s. r. o. (IČO: X.) vedený v S., a. s.,

a to na základe neplatnej faxovej inštrukcie žalobcu zo dňa 11.01.2001 podpísanej

neoprávnenou osobou Ing. B., čím žalobcovi spôsobil škodu zodpovedajúcu hodnote týchto

cenných papierov, garantovanému úrokovému výnosu z nich a ušlému zisku.

Súd sa opakovane zaoberal skutkovými okolnosťami tejto právnej veci, analyzoval

výpovede svedkov, ktorí mali vedomosť o okolnostiach realizácie prevodu cenných papierov

na strane žalobcu aj žalovaného a bral na vedomie aj výsledky trestného konania, ktoré sa

zaoberalo postupom účastníkov prevodu.

Prevod cenných papierov bol realizovaný na základe faxovej inštrukcie podpísanej

Ing. R., čiže osobou zapísanou v obchodnom registri ako oprávnenou konať

za žalobcu v čase uskutočnenia právneho úkonu, pričom táto faxová inštrukcia bola zaslaná

ako oprava faxovej inštrukcie podpísanej Ing. B..

Ing. R. v rovnaký deň a v časovej nadväznosti poslal po uvedomení si,

že na strane žalobcu došlo k pochybeniu, druhú faxovú inštrukciu, s rovnakým kontrolným

číslom, na rovnaký prevod cenných papierov. Nešlo o novú faxovú inštrukciu, ale o opravenú

faxovú inštrukciu, t. j. na ten istý prevod zo zahraničných cenných papierov, ibaže podpísanú oprávnenou osobou, a to Ing. R.. Konanie Ing. R. o. i. preukazuje

aj skutočnosť, že vôľou žalobcu bolo prevod cenných papierov uskutočniť.

Skutočnosť, že žalobca neinformoval včas žalovaného o zbavení Ing. R. funkcie

predsedu predstavenstva a dokonca sa snaží vyvodiť zodpovednosť žalovaného

za škodu, zakladá právo žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi z dôvodu porušenia

zmluvných povinností žalobcom, nie naopak.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal aj na čl. 3 ods. 7 Zmluvy

o obstarávaní obchodov a na čl. 6 ods. 15 Zmluvy o autorizácii. Ako súd uvádza, tieto

zmluvné ustanovenia oslobodzujú žalovaného od zodpovednosti za škodu v prípade, že by jej

vznik zavinil.

Súd mal za to, že: „Klient bol zodpovedný za správne vyplnenia objednávky a niesol

prípadné následky svojho chybného zadania objednávky. Klient bol povinný nahradiť banke

škodu vzniknutú nesplnením jeho povinností, prípadne dodaním chybných alebo neúplných

údajov v rozpore s obchodnými podmienkami. Banka neniesla zodpovednosť v prípadoch

nepresných údajov v súlade s obchodnými   podmienkami. Žalovaný bez predchádzajúceho

oznámenia žalobcu o zmene osôb oprávnených konať za žalobcu, ktorá informačná povinnosť

vyplývala pre žalobcu z článku 3 bodu 7 zmluvy o obstarávaní, nemal dôvod nedôverovať

v správnosť zápisu štatutárnych zástupcov v obchodnom registri. Žalobca si svoju

oznamovaciu povinnosť zakotvenú v predmetnej zmluve nesplnil.“

Súd mal ďalej za to, že: „i v prípade opravy podpisu osoby konajúcej za žalobcu nešlo

o nový obchod s nutnosťou použitia nového kontrolného čísla faxovej inštrukcie,

ale o obchod totožný s prvou inštrukciou, riešiteľný opakovaním inštrukcie toho istého

kontrolného čísla.“ Z uvedeného vyplýva, že na základe zistenia skutkových okolností tejto

právnej veci a aplikácie príslušných zmluvných ustanovení, ktoré upravujú právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným, súd uznal tvrdenia žalobcu za pravdivé a akceptoval

aj aplikáciu príslušných zmluvných ustanovení, podľa ktorých bola prípustná oprava faxovej

inštrukcie, v tomto prípade k nej aj došlo. Z uvedeného vyplýva, že riadnou faxovou

inštrukciou je až opravená inštrukcia, podpísaná Ing. R. ako predsedom predstavenstva,

zapísaným v obchodnom registri a na jej základe bol vykonaný prevod cenných papierov.

Súd v odôvodnení ďalej uvádza, že z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva,

že k 11.01.2001 bol v obchodnom registri ako predseda predstavenstva žalobcu zapísaný Ing. M.R. a špekulácie o spochybňovaní jeho oprávnenia konať v mene žalobcu považoval

vzhľadom na právnu povahu zápisov v obchodnom registri za bezpredmetné.

Súd v odôvodnení poukázal aj na čl. IV bod 4 zmluvy o úvere zo dňa 21.12.2000

„dlžník nie je oprávnený uhradiť úver pred dohodnutou konečnou splatnosťou, ak sa strany

nedohodnú inak“, t. j. môžu sa dohodnúť v záujme predídenia vzniku škody v rozsahu,

v akom ju uvádza žalobca, napr. tak, že istinu 12 500 000 Sk, ktorá je predmetom tejto

úverovej zmluvy, obratom žalobca po poskytnutí úveru vráti a zaplatí úrok 15% ročne, podľa

úverovej zmluvy za obdobie odo dňa poskytnutia úveru do 31.12.2005, čiže do dňa konečnej

splatnosti istiny a veriteľ mu na základe takejto dohody urobí spätný prevod zahraničných

cenných papierov. Takýto postup by veriteľa uspokojil, pretože by bol splnený účel úverovej

zmluvy a dlžník by zamedzil vzniku škody a zahraničnými cennými papiermi by mohol

disponovať.

Súd mal za to, že vtedy by sa zabezpečené akcie stali opätovne majetkom žalobcu.

Mohlo sa tak stať kedykoľvek po nadobudnutí účinnosti úverovej zmluvy. Žalobca však úver

v podstate zmenených lehotách splatnosti nesplatil ani nevrátil - sumu 12 500 000 Sk

si ponechal pravdepodobne na financovanie svojej obchodnej činnosti. Zo strany veriteľa G.,

spol. s r. o. došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy, a to listom z 18.07.2001, čo žalobca

akceptoval. Veriteľ G., spol. s r. o. sa tak stal majiteľom cenných papierov s konečnou

platnosťou.

V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd ďalej uvádza, že prehodnotením

vykonaných dôkazov má za to, že dostatočne vykonal dokazovanie aj ohľadne hodnovernosti

a záväznosti faxovej inštrukcie zo dňa 11.01.2001, podpísanej Ing. R.. Pokiaľ ide o porušenie

právnej povinnosti zo strany žalovaného, žalobca najprv tvrdil, že na zadanie faxovej

inštrukcie bol oprávnený jedine Ing. R. (riadok 9 zhora na strane 3 žaloby). Následne, keď sa

preukázalo, že Ing. R. (ako predseda predstavenstva žalobcu oprávnený konať samostatne)

prejavil za žalobcu vôľu na vyporiadanie obchodu, a to

vo forme ním podpísanej inštrukcie, ktorá bola doručená žalovanému v ten istý deň

ako faxová inštrukcia podpísaná Ing. B. a zároveň ešte predtým, ako žalovaný zrealizoval

prevod cenných papierov z majetkového účtu žalobcu, žalobca spochybnil oprávnenie Ing. R.

konať za spoločnosť, a to tým spôsobom, že tvrdil,

že Ing. R. dňa 02.01.2001 odstúpil z funkcie predsedu predstavenstva žalobcu

(č. l. 96), resp. dňa 04.01.2001 bolo toto jeho odstúpenie z funkcie prerokované

na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu.

Po tom, čo bol žalovaný upozornený na zásadu ochrany osôb konajúcich v dôvere

v zápis do Obchodného registra, vyjadrenú v § 27 Obchodného zákonníka a na to, že žalovaný

sa o zmenách v predstavenstve žalobcu dozvedel až 24.01.2001, žalobca založil do súdneho

spisu list žalobcu adresovaný žalovanému z 09.01.2001 (č. l. 294), ktorý mal predstavovať

oznámenie zmien v štatutárnom orgáne žalobcu. K tomuto listu ale neboli priložené žiadne

prílohy preukazujúce jeho doručenie žalovanému.

Keď to žalovaný vytkol, žalobca prostredníctvom znaleckých posudkov spochybnil

hodnovernosť faxovej inštrukcie podpísanej Ing. R. a prišiel s právnou konštrukciou o tom, že

keď Ing. B. a Ing. P. dňa 02.01.2001 v pobočke žalovaného v B. B. zrušili podpisový vzor

Ing. R., oznámili tým vlastne žalovanému, že Ing. R. prestal byť členom štatutárneho orgánu

žalovaného.

Ako prvostupňový súd v odôvodnení ďalej uvádza, žalobca sa v tomto konaní domáha

náhrady škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka a bol povinný preukázať v tomto

konaní okrem porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného vznik škody a príčinnú

súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti. Súčasne existenciu všetkých troch

predpokladov musí preukázať žalobca. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané,

že zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, majúce za následok

vznik škody žalobcovi nedošlo, preto nie je daná ani zodpovednosť žalovaného za jej

náhradu.  

Proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolaním

napáda celú výrokovú časť rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Odvolanie odôvodnil podľa

§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O. s. p. V odvolaní žalobca uvádza, že odôvodnenie súdu

o tom, že analyzoval výpovede svedkov, ktorí mali vedomosť o okolnostiach realizácie

prevodu cenných papierov neobstojí, pretože súd prvého stupňa nevykonal žiadne

vyhodnotenie výpovede svedka Ing. R., vypočutého na pojednávaní

dňa 19.02.2004 a úplne ignoroval skutočnosti ním uvedené o tom, že až následne, po prevode,

podpísal inštrukciu dodatočne ako novú inštrukciu s tým, aby sa nahradila tá predchádzajúca,

že p. H. mu povedala následne, že je problém s podpisovými vzormi, na pôvodnej inštrukcii

boli podpísané osoby, ktoré nemali podpisový vzor v banke. Uvádza, že výpoveď svedkyne

RNDr. H. je zmätočná, rozporuplná, nepresvedčivá a že ani nepotvrdila, že druhá inštrukcia bola skutočne doručená o 11:15 hod. dňa 11.01.2001 žalovanému a že jej vysvetlenie

o časovom rozdiele v doručení prvej a druhej inštrukcie je iba jej subjektívny názor

a v odôvodnení uznesenia KR PZ v B. B. z 20.09.2009 pred vyšetrovateľom PZ uviedla, že

prevod cenných papierov bol uskutočnený de iure na základe inštrukcie

p. B.. Ani v prípravnom konaní nebolo preukázané, že druhá inštrukcia, ktorú považovala za

potvrdenie Ing. R., bola skutočne následne doručená 11.01.2001 žalovanému tak, ako to

tvrdila, pretože orgány činné v trestnom konaní túto skutočnosť

ani neprešetrovali. Bez vyhodnotenia zostali aj výpoveď Ing. H. a znalecký posudok

vyhotovený súdnym znalcom Ing. J., Ing. O. predložené žalobcom a znalecký posudok

vyhotovený súdnym znalcom Ing. N. predložený žalovaným, ktorý nevysvetlil možnosť či

nemožnosť odoslania oboch inštrukcií v rovnakom čase. Žalobca uvádza, že súd nevykonal

žiadne hodnotenie dôkazov podľa kritérií uvedených v § 132 O. s. p. a žiadny výsledok

hodnotenia dôkazov, ani analýza výpovede svedkov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 122 až § 135 O. s. p. a nepremietol ich

do odôvodnenia rozsudku, a teda je celé rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Žalobca ďalej

poukazuje na to, že nebolo vôbec preukázané doručenie druhej faxovej inštrukcie žalovanému

v ten istý deň a že v konaní neboli odstránené pochybnosti o odoslaní a prijatí druhej

inštrukcie dňa 11.01.2001 o 11:15 hod. Namieta, že napriek tomu súd prvého stupňa

v rozsudku uvádza túto skutočnosť ako preukázanú, čo má za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Žalobca namieta, že súd prvého stupňa v rámci hodnotenia dôkazov nemal dôvod

prisúdiť pravdivostnú hodnotu listine - druhej faxovej inštrukcie, fotokópii, ktorej pravosť

a pravdivosť bola celú dobu namietaná, poukazuje aj na to, že je v rozpore s vykonaným

dokazovaním tvrdenie súdu o tom, že druhá faxová inštrukcia bola doručená pred realizáciou

obchodu s cennými papiermi, pretože tieto skutočnosti neuviedla vo svojej výpovedi

ani Dr. H., ani žiadny iný vypočutý svedok. Žalobca uvádza, že nemôže právne obstáť ani

tvrdenie súdu o tom, že žalovaný konal v dôvere v zápis do obchodného registra podľa § 27

ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože práve podľa výpisu z obchodného registra, podľa

ktorého banka vykonala kontrolu, čo potvrdzuje aj žalovaný, Ing. R. tam bol zapísaný ako

predseda predstavenstva, oprávnený konať a podpisovať v mene žalobcu „samostatne“ a tak

banka len na základe žiadosti, poznajúc výpis z obchodného registra, nemohla zrušiť

predsedovi predstavenstva právo vyplývajúce a patriace mu zo zákona konať neobmedzene,

vrátane disponovať s peniazmi na účte č. X.. Inak konala v rozpore so zákonom

a predloženým výpisom z obchodného registra. Žalobca ďalej uvádza, že centrála banky v B.

vedela o tejto vykonanej zmene dňa 02.01.2001, keď práve centrála zahraničnej pobočky banky na S., žalovaný, sa vo svojom liste z 31.01.2001 odvoláva na to, že Ing. B. bol

oprávnený konať a podpisovať samostatne podľa podpisového vzoru z 02.01.2001. Rovnako

v ten istý deň boli zapísané ako osoby oprávnené disponovať s peniazmi na účte Ing. B. a Ing.

P. ako členovia predstavenstva žalobcu s určeným spôsobom disponovania. Inak by banka

nezrušila podpisový vzor predsedovi predstavenstva a nezapísala by iba členov

predstavenstva ako oprávnené osoby,

ak by mala k tomu iba výpis z obchodného registra a žiadosť, bez preukázania právneho

dôvodu k zrušeniu. Poukazuje aj na to, že podľa výpisu z obchodného registra v rozhodnom

období bol iba žalovaný zapísaný v obchodnom registri pod obchodným menom: Č., a. s.,

zahraničná pobočka v SR, so sídlom M.B., IČO: X., ako organizačná zložka zahraničnej

osoby. Pobočka banky

so sídlom v B. B. vôbec nebola zapísaná v obchodnom registri ako samostatná organizačná

zložka a doposiaľ ani nie je. Táto tvorila neoddeliteľnú súčasť organizačnej zložky so sídlom

v B.. Činnosť vykonávaná neexistujúcou organizačnou zložkou žalovaného v B. B. bola a je

činnosťou samotnej zahraničnej pobočky v SR, organizačnej zložky zahraničnej osoby v B.

a tieto údaje sú verejne známe z údajov uvedených vo výpise z obchodného registra. Žalobca

tvrdí, že žalovaný teda preukázateľne vedel o tom, že Ing. R. ako predseda predstavenstva

odstúpil z funkcie už 02.01.2001 a od tej doby ho už pobočka banky neviedla ako osobu

oprávnenú konať a podpisovať za žalobcu a vtedy nemožno hovoriť o konaní v dôvere

v údaje zapísané v obchodnom registri, a preto takýto vzťah nemôže byť chránený v zmysle §

27 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukazuje na to, že keď žalovanému bola

doručená prvá faxová inštrukcia podpísaná Ing. B., tento bol povinný konať s odbornou

starostlivosťou a vtedy by zistil, že v rozhodujúcej dobe v obchodnom registri bolo zapísané,

že ďalší členovia predstavenstva konajú v mene spoločnosti žalobcu vždy spoločne dvaja,

a teda Ing. B. spolu s ďalším členom predstavenstva. Tento spôsob konania bol záväzný tak

pre žalobcu, ako aj voči ďalším osobám. Právny úkon teda nebol platný a na tom nemení nič

ani to, či žalovaný bol alebo nebol v dobrej viere. Žalovanému je možné dôvodne vytýkať

pochybenie, keď na základe takéhoto úkonu dal ďalej pokyn svojej centrále, zahraničnej

banke v P., na predaj cenných papierov. Aj bez poznania zmien týkajúcich sa osoby predsedu

predstavenstva žalobcu, o čom však žalovaný mal vedomosť, bol žalovaný povinný konať

v súlade s obsahom obchodného registra a v ňom uvedených údajov o žalobcovi. Tieto

skutočnosti a údaje o spôsobe konania za žalobcu boli žalovanému veľmi dobre známe,

vyplývali z obchodného registra žalobcu už v čase uzavretia zmluvy o obstarávaní obchodov

s cennými papiermi, uzavretej medzi účastníkmi 28.05.1999 a boli nezmenené aj v rozhodnom období. Podľa žalobcu je tvrdenie súdu o tom, že žalobca neinformoval včas

žalovaného o zbavení Ing. R. funkcie predsedu predstavenstva a že táto skutočnosť zakladá

právo žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi z dôvodu porušenia zmluvných povinností

žalobcom ako právne nedôvodné a súčasne v rozpore so zákonom. Žalobca namieta, že

hypotetické predstavy súdu o tom, ako sa strany mohli dohodnúť na tom, že žalobca vráti G.,

s. r. o. istinu 12,5 mil. Sk a zaplatí jej úrok až do 31.12.2005 ku dňu splatnosti istiny a veriteľ

by žalobcovi spätne vrátil cenné papiere, čím by sa zamedzilo údajne vzniku škody, nielenže

je v rozpore s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v uznesení z 25.06.2010

na str. 7 ods. 3, ale súčasne vôbec nesúvisí s meritom veci, nezodpovedá tomu, čo malo byť

v konaní zisťované. Namieta, že súd vôbec nebral do úvahy skutočný obsah oboch zmlúv

uzavretých medzi žalobcom a treťou osobou, ani to, že zabezpečovacia zmluva je absolútne

neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre jej rozpor so zákonom a obchádzanie zákona,

pretože prejav vôle oboch strán smeroval k dohode o tom, že G. s. r. o. natrvalo získa

vlastnícke právo k cenným papierom,

čo vyplýva z čl. IV. ods. 4, 2 zabezpečovacej zmluvy, s prihliadnutím na dohodnuté

podmienky uvedené v zmluve o úvere, podľa ktorých splatnosť záväzku bola dohodnutá

jednorázovo k 31.12.2005, pri vylúčení možnosti dlžníka splatiť záväzok pred dohodnutou

lehotou splatnosti (čl. III. ods. 4, čl. IV. ods. 4). Avšak veriteľ bol oprávnený kedykoľvek

požadovať od dlžníka okamžité splatenie (čl. VI. ods. 1, 3). Premyslený zámer veriteľa získať

pre seba cenné papiere do trvalého vlastníctva bol viazaný na jeho právo požadovať

od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty. Takúto dohodu nie je možné uzatvoriť pred vznikom

samotného záväzku, ani pred jeho splatnosťou, pretože tým by bol vylúčený zabezpečovací

charakter a účel takejto zmluvy podľa zákona. Žalobca ďalej uvádza, že záver súdu, že ak by

žalobca konal podľa predstavy súdu, zamedzil by tak vzniku škody a s cennými papiermi

by mohol disponovať, je absurdný, neprípustný a vyvoláva dôvodné pochybnosti o správnosti

doterajšieho postupu a riešenia veci konajúcim súdom a odôvodnenie v tejto časti nemá

žiadny význam. Žalobca nepovažuje za správne ani právne posúdenie veci súdom, podľa

ktorého neoznámenie zmeny, týkajúcej sa osoby predsedu predstavenstva, znamená porušenie

zmluvnej povinnosti žalobcu a vylučuje uplatňovanie nároku na náhradu škody voči

žalovanému v prípade, že by táto zavinením žalovaného skutočne vznikla pri súčasnom

konštatovaní, že uvedené zmluvné ustanovenia oslobodzujú žalovaného od zodpovednosti

za škodu v prípade, že by jej vznik zavinil. Žalobca ďalej uvádza, že zrejme nedopatrením

je v rozsudku uvedený čl. 6 ods. 15 zmluvy o autorizácii, hoci správne má byť zmluvy

o obstarávaní obchodov a rovnako predpokladá, že iba nedopatrením sa v odôvodnení rozsudku uvádza zavinenie žalovaného v súvislosti so vznikom škody, keďže úprava náhrady

škody podľa § 373 Obchodného zákonníka spočíva v objektívnej zodpovednosti. Poukazuje

však na čl. 6 ods. 15 zmluvy o obstarávaní obchodov, ktorý upravuje, aké údaje má obsahovať

inštrukcia, pokiaľ obchodné podmienky neustanovujú inak postup banky po doručení

inštrukcie, ale aj to, že obchodná korešpondencia zmluvných strán bude realizovaná

prostredníctvom zmluvných strán, ktoré budú záväzné pre obidve zmluvné strany (čl. 6 ods. 3

v previazanosti na čl. 10 ods. 7 zmluvy). Žalobca poukazuje na čl. 6 ods. 5 zmluvy (čl. 6

ods. 15 zmluvy nadväzuje na čl. 6 ods. 5 zmluvy), ktorý obsahuje a špecifikuje údaje, ktoré

má inštrukcia a uvádza, že za chybný alebo nepresný údaj v inštrukcii nemožno považovať

neoznámenie zmeny v osobe predsedu predstavenstva tak, ako to tvrdí súd, pretože z údajov

zapísaných v obchodnom registri vyplýva spôsob konania a podpisovania za spoločnosť

a tieto sú zo zákona záväzné aj voči tretím osobám, bez ohľadu na podmienky uvedené

v zmluve. Poukazuje aj na to, že žalovaný vzhľadom na centrálny technický systém

prepojenia informácií a údajov o klientoch mal už dňa 02.01.2001 vedomosť o tom,

že predseda predstavenstva nie je oprávnený konať za žalobcu, inak by Ing. R.

ako štatutárneho zástupcu úplne nevymazal z podpisovania a konania za spoločnosť. Žalobca

opakovane poukazoval na záväznosť čl. 6 ods. 3 a čl. 10 ods. 7 zmluvy o obstarávaní

obchodov v tej súvislosti, že druhá faxová inštrukcia bola bez akéhokoľvek čísla faxu,

z ktorého bola odoslaná, hoci faxové spojenie podľa zmluvy bolo záväzné pre obe strany a iba

taká inštrukcia mohla byť považovaná za náležite uskutočnený právny úkon, a teda doručená

žalovanému v súlade so zmluvou. V konaní nebolo preukázané, že druhá faxová inštrukcia

podpísaná Ing. R. bola odoslaná a prijatá dňa 10.01.2001 o 11:15 hod. v súlade

s podmienkami dohodnutými v zmluve. Zároveň namieta, že okolnosti, tak ako ich uviedol

súd, nemôžu oslobodzovať žalovaného od jeho zodpovednosti za škodu, pretože sa nejedná

o okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle § 374 Obchodného zákonníka. Nejedná sa

o také prekážky, ktoré boli neodvratné a neprekonateľné a naviac, tieto žalovanému

ani nebránili v plnení, keď žalovaný zrealizoval obchod so zahraničnými cennými papiermi.

Zistené nedostatky boli odstrániteľné a prekonateľné, tieto však mali pôvod v nedostatočnej

odbornej starostlivosti a v nedostatočnom odbornom prístupe zo strany banky pri realizácii

obchodu. Liberačné dôvody na strane žalovaného neexistovali. Žalobca poukázal aj

na uznesenie z 25.06.2010, sp. zn. 6 Obo 120/2009, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval,

že predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa z 10.06.2009 je nepreskúmateľný, pretože

súd prvého stupňa nechal bez povšimnutia námietku žalobcu o tom, že žalovaný porušil

zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb. v znení zákona č. 367/2000 Z. z., lebo nekonal s odbornou starostlivosťou, keď námietkou podstatnou

pre vyriešenie sporu sa nezaoberal a pri vydaní ďalšieho rozhodnutia dňa 15.12.2010, táto

námietka vznesená žalobcom, podrobne zdôvodnená v podaní doručenom súdu 20.05.2009,

zostala opakovane bez povšimnutia. Súd prvého stupňa nielen, že sa s ňou nezaoberal, ale túto

úplne ignoroval a v odôvodnení vydaného rozsudku k vznesenej námietke súd nezaujal žiadne

stanovisko. Súd nebral do úvahy ani to, že zmluva o obstarávaní obchodov zo dňa 28.05.1999

bola uzavretá aj podľa zákona č. 600/1992 Zb. v znení účinnom v čase jej uzavretia. Podľa

§ 33 ods. 1, 3 zákona č. 600/1992 Zb. v znení zákona č. 331/2000 Z. z. je táto zmluva

zmluvou mandátnou a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa § 567

Obchodného zákonníka je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí

s odbornou starostlivosťou. Žalobca uvádza, že z uvedeného vyplýva, že aj podľa ďalšieho

zákonného ustanovenia bol žalovaný ako mandatár povinný postupovať pri obstarávaní

obchodov pre žalobcu s odbornou starostlivosťou. Obchodovanie s prevoditeľnými cennými

papiermi a správa cenných papierov bola v rozhodnom období predmetom podnikania

žalovaného a vzhľadom aj na túto skutočnosť je zákonný nárok na odbornosť žalovaného

zrejmý, nepochybný a dôvodný. Uzatvorením zmluvy prebral žalovaný povinnosť aj voči

žalobcovi postupovať pri vykonávaní činnosti s takou odbornosťou, ktorá sa u osoby, ktorá

takúto činnosť vykonáva profesionálne, nielen predpokladá, ale aj vyžaduje v danej oblasti,

v ktorej vykonávajú činnosť osoby odborne zdatné. Aj keby pri výkone svojej činnosti

žalovaná banka nezistila také okolnosti, ktoré pri zachovaní odbornej starostlivosti zistiť

mala, je banka zodpovedná za škodu, ktorá následkom toho jej klientovi, žalobcovi, vznikne

podľa § 373 Obchodného zákonníka. Nároky na odborný postup banky a výkon činnosti

s odbornou starostlivosťou zákonodarca požaduje dôvodne, a to aj vzhľadom na vysokú

hodnotu cenných papierov, s ktorými banka obchoduje, ktoré jej boli zverené a ku ktorým

banka vykonáva správu. Žalobca poukazuje, že aj keď tieto okolnosti uviedol vo svojich

vyjadreniach či prednesoch, naposledy v písomnom stanovisku z 02.12.2010, konajúci súd

prvého stupňa všetky námietky uvádzané žalobcom ponechal bez povšimnutia, vôbec sa

s nimi nevysporiadal, čo má za následok nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia, a to aj

s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v odvolaní. Na základe uvedených skutočností

žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného

na náhradu trov konania. Alternatívne žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v celom

rozsahu a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň žiadal zaviazať

žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 212

ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku

v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto mu

treba vyhovieť.

Žalobca počas doterajšieho konania na súde prvého stupňa, ako aj v jeho odvolaniach,

namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd prvého stupňa

nesprávne právne zhodnotil predmet sporu, čo sa prejavilo ako v rozsudku súdu prvého stupňa

z 1. decembra 2005, č. k 34 Cb 61/02-241, z 10. júna 2009, č. k. 34 Cb 61/02-591,

keď Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím - uznesením zo 17. mája 2007,

č. k. 6 Obo 231/06-289 a z 25. júna 2010, č. k. 6 Obo 120/2009-703 zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa, tak aj v rozsudku prvostupňového súdu z 15. decembra 2010, č. k. 34 Cb

61/2002-739, keď bez ohľadu na názor odvolacieho súdu opätovne rozhodol bez toho,

aby doplnil dokazovanie v zmysle usmernenia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto poukazuje na ust. § 226 O. s. p., podľa

ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa bez doplnenia

dokazovania ohľadom hodnovernosti a záväznosti faxovej inštrukcie z 11. januára 2001,

podpísanej Ing. R., na základe ktorej žalovaný zrealizoval sporný prevod zahraničných

cenných papierov, vyhodnotil túto ako záväznú pre žalobcu, a to len z dôkazov už založených

v spise, pričom sa vôbec nezaoberal námietkami žalovaného, že inštrukcia

z 11. januára 2001, opatrená podpisom Ing. R., doložená do spisu, je fotokópia

bez uvedenia čísla faxu, z ktorého bola odoslaná, bez odtlačku pečiatky žalujúcej spoločnosti,

dátumu a hodiny odoslania. Teda prvostupňový súd neodstránil pochybnosti spočívajúce

v odoslaní a prijatí druhej inštrukcie z 11. januára 2001 o 11,15 hod. Súd prvého stupňa

bez akýchkoľvek dôkazov v napadnutom rozsudku konštatoval, že inštrukcia podpísaná

Ing. R. bola doručená žalovanému ešte predtým, ako žalovaný zrealizoval prevod cenných

papierov z majetkového účtu žalobcu. Ak vychádzal z výpovede svedkyne

dr. H., z tejto výpovede sa však nedá ustáliť záver, aký prijal prvostupňový súd. Odvolací súd

je názoru, že rozpory vo výpovedi svedkyne H. treba odstrániť

jej vypočutím, ako aj vypočutím Ing. R. (o okolnostiach, prečo podpisoval predmetnú inštrukciu, keď už nebol osobou na to oprávnenou, kedy ju podpisoval)

a Ing. B. (prečo podpisoval inštrukciu, na ktorú nebol oprávnený).

Napriek názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou

žalobcu o porušení zákonnej povinnosti žalovaného, ktorá mu vyplývala z ust. § 11a písm. b/

zák. č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 367/2000 Z. z., a to, že žalovaný nekonal

s odbornou starostlivosťou. Súd prvého stupňa náležite nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaný

cestou svojej pobočky v B. B. bol už 2. januára 2001 oboznámený so zmenami štatutárneho

orgánu žalobcu, pričom došlo k tomuto dátumu k zrušeniu oprávnenia

Ing. R. podpisovať a konať za žalobcu a Ing.R. bol vyčiarknutý z radu osôb oprávnených

konať a podpisovať sa za žalobcu. Odvolací súd sa pridržiava svojho názoru vysloveného

v uznesení z 25. júna 2010, č. k. 6 Obo 120/2009-703, poukazujúc

na počítačové spracovanie údajov a informácií v bankách, teda aj u žalovaného, žalovaný mal

možnosť už od 2. januára 2001 zistiť personálne zmeny u žalobcu. V novom konaní

prvostupňový súd sa touto okolnosťou nezaoberal, a to napriek tomu, že vyriešenie tejto

okolnosti má kľúčové postavenie pri rozhodovaní v danom spore. Poukazuje pritom na list

žalobcu z 9. januára 2001, adresovaný žalovanému, ktorým mali byť zmeny vykonané

na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu 4. januára 2001 včas oznámené žalovanému.

Tento list naznačuje, že žalovaný mal informácie o zmenách v spoločnosti žalobcu obdržať

včas, vzhľadom na čas, kedy realizoval predmetný obchod s cennými papiermi.

Odvolací súd považuje názor súdu prvého stupňa vo vzťahu k Zmluve o úvere

z 21. decembra 2000 za nesúvisiaci s danou vecou. Predmetom sporu nie je Zmluva o úvere

z 21. decembra 2000, ale porušenie, resp. neporušenie zmlúv z 28. mája 1999, uzatvorených

medzi účastníkmi konania, a to Zmluvy o obstarávaní obchodov so zahraničnými cennými

papiermi, ich vysporiadaní a správe a Zmluvy o autorizácii inštrukcií pre vysporiadanie

obchodov s cennými papiermi a s tým súvisiacich peňažných prevodov zasielaných faxom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného konštatoval,

že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa

ust. § 219 O. s. p. a ani na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.), pretože k tomu nemožno pristúpiť

pre nedostatočne zistený skutkový stav prejednávanej veci.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1

písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2

O. s. p.).

Bude preto úlohou prvostupňového súdu, aby v novom konaní postupoval

v naznačenom smere a vo veci znova rozhodol, a to aj o trovách odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 O. s. p.), pričom prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

(§ 226 O. s. p.).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 30. apríla 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová