Najvyšší súd
5 Obo 108/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: 1/ H., s. r. o., L., IČO: X., 2/ T., spol. s r. o., K., S. IČO: X., 3/ V. H., narodený X., L., 4/ K., s. r. o., Š., IČO: X., všetci zastúpení JUDr. A. F., advokátom, Š., proti žalovanému: JUDr. M. U., H., správca
konkurznej podstaty úpadcu D. P., š. p. v likvidácii, H., IČO: X., o vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č. k. 9Cbi/132/2005-62 zo dňa 30. júla 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
9Cbi 132/2005-65 zo dňa 30. júla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 30. júla 2009 č. k.
9Cbi/132/2005-62 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu D. P., š. p. v likvidácii, nehnuteľnosti
ležiace v K. v katastrálnom území S., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. (zast. plocha –
385 m2) a dom súpisné č. X. ležiaci na parcele č. X., a to v ½-ine. Ďalej uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcom trovy právneho zastúpenia vo výške 254,56 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania pôvodní žalobcovia
previedli svoje podiely na terajších žalobcov. Zámenu účastníkov súd povolil.
Pôvodná vlastníčka MUDr. J. H. predmet nehnuteľnosti nadobudla 22. 03. 1995
v rámci dražby. Odvtedy vstúpila aj do držby sporných nehnuteľností, v ktorej pokračovali
všetci jej právni nástupcovia, vrátane terajších žalobcov. Ako spoluvlastníci sú v jednej
polovici žalobcovia a úpadca nie je vedený ani len ako spoluvlastník. Spoluvlastníkom druhej
polovice týchto nehnuteľností je MVDr. I. V., na základe rozsudku Okresného súdu Košice II. zo dňa 30. 06. 2000 sp. zn. 11C/1318/1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 03. 05. 2002 č. k. 16Co/271/2001-259.
Súd ďalej uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli užívané dobromyseľne v podstate
do 31. 08. 2005, t. j. viac ako desať rokov. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia preukázali
vlastníctvo k polovici sporných nehnuteľností, a preto súd vylúčil tieto nehnuteľnosti
z konkurznej podstaty úpadcu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O. s. p.).
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. Sporné nehnuteľnosti boli
MVDr. I. V. vydané D. P. P. š. p. dohodou o vydaní veci. Na vydané nehnuteľnosti uzavrel
MVDr. I. V., ako konateľ spoločnosti C., s. r. o., K., s bankou X. a. s., záložnú zmluvu, ktorou
bol zabezpečený úver. Avšak spoločnosť si svoje záväzky voči banke neplnila a tak založené
nehnuteľnosti boli predané na verejnej dražbe podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Vydražiteľkou sa stala MUDr. J. H.. Katastrálny úrad v K. nemohol vykonať záznam v katastri na základe notárskej zápisnice, ale mohol len povoliť vklad podľa § 2 zákona č.
265/1992 Zb. na základe zmluvy, pretože osobitný predpis, upravujúci prevod vlastníckeho
práva pri predaji nehnuteľnosti na dražbe podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka,
nejestvuje. Ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Co
278/98-132 z 23. 11. 1999. Zásah do vlastníckeho práva výkonom záložného práva sa môže
uskutočniť len v rozsahu účelu, pre ktorý bolo záložné právo zriadené. Teda i pri postupe
podľa ust. § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka sa musí rešpektovať podstata inštitútu
hmotnoprávneho a mať na zreteli, že jeho výkon je procesným inštitútom. Ustanovenie § 299
ods. 2 Obchodného zákonníka dovoľuje zástavnému veriteľovi nehnuteľnosť vydražiť
„z voľnej ruky“. Toto právo sa však nemôže realizovať bez akýchkoľvek pochybností inak
ako legálnym spôsobom.
Skutočnosť, že MUDr. J. H. (vydražiteľka), ani jej právni nástupcovia vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam nenadobudli, potvrdzuje aj Katastrálny úrad v K.
v odpovedi z 08. 06. 2009 na žiadosť MVDr. I. V. o prešetrenie postupu pri zápisoch prevodu
majetkových práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.. Zistil, že osvedčenie notára o priebehu verejnej dražby podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka č. N 1X./95, Nz
2X./95, vydané podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, nebolo
verejnou listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností záznamom a následne
neplatnými právnymi úkonmi boli aj prevody vlastníckeho práva z vlastníčky MUDr. J. H. na
ďalších nadobúdateľov.
Sporné nehnuteľnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti neužívali dobromyseľne tak,
ako má na mysli § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale v držbe boli už od roku 1997 rušení
právnym nástupcom D. P. P., š. p., MVDr. I. V.V. Nakoľko spoluvlastnícky podiel v rozsahu
jednej polovice k sporným nehnuteľnostiam patrí do konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., š.
p., do ktorej bol správcom zapísaný. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu zamieta.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení uviedli, že pokiaľ by
sa dražobný predaj sporných nehnuteľností MUDr. J. H. nemohol považovať za platný a MVDr. I. V. sporné nehnuteľnosti v rámci reštitúcie platne nenadobudol, v dôsledku toho
tieto nehnuteľnosti neprestali byť vlastníctvom úpadcu. Treba uviesť, že išlo o veľmi zložitú
skutkovú a právnu problematiku. Preto priebeh tohto súdneho konania nemohol mať vplyv
na dobromyseľnosť držby našich právnych predchodcov. Ďalej uviedli, že žalovaný
v odvolaní nespochybňuje skutočnosti existencie držby právnych predchodcov, tvrdí len, že
držba nebola dobromyseľná v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bola
rušená. Avšak rušenie držby bolo subjektom, ktorý nebol aktívne legitimovaný domáhať sa
vlastníckeho práva k predmetu držby. Vzhľadom na uvedené považujú rozsudok krajského
súdu za vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. ) prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.
v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu. Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.
Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote
určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že
žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods.
2 ZKV).
Konkurz na majetok dlžníka – D. P., š. p. v likvidácií, P., bol vyhlásený uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 K 66/99-3 zo dňa 01. 06. 1999.
Predmetom sporu je vylučovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd vylúčil
z konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., š. p. v likvidácii, H., IČO: X., nehnuteľnosti ležiace
v K. v kat. území S., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. (zast. plocha – 385 m2) a dom
súpisné č. X. ležiaci na parcele č. X., a to v ½-ine.
Správca konkurznej podstaty je povinný zaradiť vec (nehnuteľnosť) do súpisu
konkurznej podstaty vždy, ak zistí akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce, že vec patrí alebo
môže patriť do konkurznej podstaty, a to aj vtedy, ak vlastníctvo úpadcovi podľa listu
vlastníctva nesvedčí.
Vklad alebo zápis v katastri nehnuteľností zakladá síce vlastnícke právo, ale toto nie
je nemeniteľné. Platí len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. To znamená, že pokiaľ sa
nepreukáže opak, záväzným údajom katastra nehnuteľností je len údaj o práve
k nehnuteľnosti (t. j. údaj o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene atď.
v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení), pričom údaje o vlastníkoch
nehnuteľností sú hodnoverné, ale nie sú záväzné (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 tohto zákona).
Konajúci súd pri rozhodovaní o vylučovacej žalobe vychádzal zo stavu vlastníckeho
práva, zapísaného v katastri nehnuteľností a nezaoberal sa skutočnosťami, ktorými žalovaný
vyvracal domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu.
Žalovaný v priebehu prvostupňového konania namietal absolútnu neplatnosť právnych
úkonov- zápisov na LV č. X.X. pre rozpor zo zákonom a v dôsledku čoho žalobcovia ako aj
ich právni predchodcovia nenadobudli vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam.
Poukazoval na to, že v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách úpadca
ako osoba povinná (§ 15 tohto zákona) vydal uvedené nehnuteľnosti MVDr. V. ako
oprávnenej osobe (§ 3 tohto zákona). Táto dohoda o vydaní veci zo dňa 16. 12. 1991 v zmysle
reštitučného zákona v časti vydania spoluvlastníckeho podielu po P. spoluvlastníkovi F. F. je
neplatná, pretože odporuje citovanému zákonu, keďže predmetné nehnuteľnosti boli
v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Z neplatného právneho úkonu nemôže nikto
nadobúdať práva a povinnosti. To znamená, že neplatnými sú všetky ďalšie právne úkony,
ktoré boli vykonané vo vzťahu ½-ine predmetných nehnuteľností, a to zápis v katastri
nehnuteľnosti, dražba a záznam v katastri nehnuteľnosti na základe dražobnej listiny.
Žalovaný na podporu svojho tvrdenia poukazuje na súdne konania o určenie vlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam, a ako dôkaz doložil do spisu rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 16 Co/271/01- 259 zo dňa 03. 05. 2002, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 31/03 zo dňa 30. 09. 2003, rozsudok Okresného súdu
Košice II. sp. zn. 11C/1318/1997 zo dňa 30. 03. 2005.
Napriek tomu, že žalovaný vyvracal domnienku hodnovernosti zápisu vlastníka v katastri, súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie a vychádzal iba zo zápisu
v katastri nehnuteľnosti.
Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických
osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.).
Skutočnosť, že žalobcovia sú v katastri zapísaní ako spoluvlastníci v ½-ine spornej
nehnuteľnosti a žalovaný nie je vedený ako spoluvlastník, neznamená, že sú zapísaní právom. Pre správne rozhodnutie sporu bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať
dokazovanie o skutočnostiach, zistených a namietaných žalovaným a zistiť, či ide o platné
alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami, vzhľadom na to, že právna
predchodkyňa – MUDr. J. H. nadobudla predmet nehnuteľnosti v rámci dražby, uskutočnenej
podľa § 299 ods. 2 OBZ platnom v znení v čase realizácie dražby. V rozhodnom období
k prevodu vlastníckeho práva mohlo dôjsť len spôsobom taxatívne upraveným v ust.
§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže neexistovala osobitná úprava (osobitný predpis)
nadobudnutia vlastníctva pri verejných dražbách konaných v zmysle § 299 ods. 2 OBZ, t. j.
vklad do katastra mohol byť uskutočnený na základe zmluvy (§ 2 zák. č. 265/1992 Zb.)
V prípade, že nebol dodržaný zákonný postup pri nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, jednalo by sa o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Právne
úkony, postihnuté absolútnou neplatnosťou, nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv a povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí
od začiatku (ex tunc) voči každému. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné
konvalidovať dobromyseľnosťou.
Preto konštatovanie prvostupňového súdu, že právna predchodkyňa žalobcov získala
vlastníctvo v dražbe podľa § 299 OBZ, na základe ktorej bola zapísaná v katastri
nehnuteľnosti ako vlastníčka, nemá oporu v platnej právnej úprave zákona č. 265/1992 Zb.
v čase realizácie dražby a je absolútne irelevantná skutočnosť, že v súčasnosti ustanovenia
§§ 297-299 OBZ (o záložnom práve) sú zrušené. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa
posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.
Len po doplnení dokazovania v naznačenom smere je možné ustáliť, či sporná
nehnuteľnosť v ½-ine bola zaradená do súpisu konkurznej podstaty oprávnene alebo
neoprávnene a vylúčiť ju z konkurznej podstaty úpadcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
O. s. p.).
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O. s. p.).
Prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci
(§ 224 ods. 3 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. septembra 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Hana Segečová