UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: REALITY-OBCHODNÁ, a. s., Trenčianska cesta 647/24, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 347 493, zastúpeného JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Potočná 650/135B, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Prvý správcovský dom, k. s., - v skratke PSD, k. s., Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665
- správca konkurznej podstaty úpadcu IDEA NOVA, s. r. o., Novozámocká 224, 949 26 Nitra, IČO: 36 533 769, o určenie výšky, pravosti a poradia pohľadávky proti podstate, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. januára 2013, č. k. 6 Cbi 29/2009-170, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. januára 2013 č. k. 6 Cbi 29/2009-170 p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, vedeného pod sp. zn. 6 Cbi 29/2009 o určenie výšky, pravosti a poradia pohľadávky proti podstate.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobou podanou na súde 11. novembra 2009 si žalobca uplatnil na súde právo na určenie pohľadávky proti podstate vo výške 8 760 936,-- Sk (290 809,79 Eur) z dôvodu vrátenia kúpnej ceny podľa zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. apríla 2006 v znení dodatkov, a to z titulu odstúpenia od zmluvy.
Návrhom na zmenu petitu žaloby zo dňa 8. januára 2013, podaným dňa 9. januára 2013, navrhol žalobca, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení tohto navrhovaného rozsudku:
Určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate vo výške 290 809,79 Eur proti úpadcovi IDEA NOVA, s. r. o. v konkurze, so sídlom Novozámocká 224, 949 26 Nitra, IČO: 36 533 769, ktorá sa v tejto výške považuje za oprávnenú a zistenú, a to zo zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. apríla 2006 a vznik tejto pohľadávky závisí od splnenia podmienky, ktorou je súdne určenie neplatnosti zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. apríla 2006, uzatvorenej medzi žalobcom a správcom konkurznej podstatyúpadcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod č. k. 17Cb/158/2007.
Žalobca podal na súde dňa 9. januára 2013 aj návrh na prerušenie konania, a to z dôvodu prebiehajúceho konania na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 27Cb/158/2007, kde sa žalovaný správca konkurznej podstaty domáha o. i. vyslovenia neplatnosti zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. apríla 2006.
Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 109 ods. 1 písm. b/, § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Ďalej uviedol, že súd má povinnosť prerušiť konanie aj v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, ani ako otázku predbežnú. Poukázal na ust. § 135 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že konajúci súd preto dospel k záveru, že do právomoci a zároveň aj povinnosti súdu, rozhodujúceho v konaní o určení pohľadávky proti podstate podľa § 29 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní patrí posúdenie nároku žalobcu uplatneného v konkurze na majetok úpadcu žalovaného v zmysle § 135 O. s. p., vrátane posúdenia predbežných otázok prejednávanej veci. Konajúci súd sa môže v rámci vyporiadania sa s predbežnými otázkami vyporiadať nielen s otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. apríla 2006, ale aj so splnením ďalších zákonných predpokladov vzniku uplatneného nároku, a to komplexne.
Tým však nie je vylúčené, aby v prípade, ak bude o otázke neplatnosti zmluvy vydané príslušným súdom právoplatné skoršie rozhodnutie, aby súd z neho vychádzal.
Krajský súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. augusta 2010, sp. zn. 3Sžo 182/2010, v ktorom uviedol, že pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, je len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ust. § 109 ods. 2 O. s. p. nevyplýva povinnosť súdu konanie prerušiť. Ust. § 135 ods. 2 O. s. p. dáva súdom možnosť, aby otázky o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu (predbežné otázky) posúdil sám.
Krajský súd v závere odôvodnenia uviedol, že samotný návrh na prerušenie konania je navyše v rozpore s navrhovaným zmeneným petitom budúceho rozsudku, ktorého účinky zrejme majú nastať neskôr, ako je vydanie právoplatného rozsudku v tomto konaní - zrejme až po následnom - neskoršom rozhodnutí Okresného súdu v Nitra o neplatnosti zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. apríla 2006 v znení dodatkov.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Cbi/29/2009-170 podal žalobca odvolanie.
Žalobca v odvolaní uvádza, že napádané uznesenie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne. Svoje odvolanie ďalej odôvodnil tým, že na Okresnom súde Nitra prebieha pod sp. zn. 27Cb/158/2007 na návrh žalovaného proti žalobcovi konanie o určenie neplatnosti zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. apríla 2006. V tomto konaní rieši súd otázku neplatnosti zmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi účastníkmi konania a vyriešenie tejto otázky bude mať zásadný vplyv na prebiehajúce konanie z dôvodu, že pokiaľ súd zamietne žalobu žalovaného, a teda neurčí neplatnosť zmluvy o predaji podniku, tak potom žaloba v konaní 6Cbi/29/2009 nebude dôvodná, keďže žalobcovi nevznikne nárok voči žalovanému na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny. Žalobca je toho názoru, že je v záujme právnej istoty, aby nedošlo k rozdielnemu právnemu posúdeniu tej istej otázky platnosti zmluvy o predaji podniku rozdielnymi súdmi odlišne, aby konajúci súd vyhovel návrhu žalobcu a konanie prerušil. Dôvodnosť návrhu odvodil žalobca aj z tej skutočnosti, že konanie na Okresnom súde Nitra začalo skôr.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie a konanie sp. zn. 6Cbi/29/2009 preruší.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 1,2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 9. januára 2013, č. k. 6Cbi 29/2009-170 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Ako sa uvádza, v odôvodnení rozhodnutia č. k. 6Cbi 29/2009-170, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že do právomoci a zároveň aj povinnosti súdu, rozhodujúceho v konaní o určení pohľadávky proti podstate podľa § 29 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní patrí posúdenie nároku žalobcu, uplatneného v konkurze na majetok úpadcu žalovaného v zmysle § 135 O. s. p., vrátane posúdenia predbežných otázok prejednávanej veci. Konajúci súd sa môže v rámci vyporiadania sa s predbežnými otázkami vyporiadať nielen s otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy o predaji podniku zo dňa 19. apríla 2006, ale aj so splnením ďalších zákonných predpokladov vzniku uplatneného nároku, a to komplexne.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácii, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky) slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O. s. p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k tomu, že v danom prípade neboli splnené podmienky na prerušenie konania a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.