Najvyšší súd
5 Obo 10/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,
v právnej veci žalobcu: JUDr. D.P., N.B., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v
likvidácii, C.T., IČO: X., zastúpený JUDr. J.G., advokátom so sídlom AK - K.B. proti
žalovanému: A.J., bytom G.T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr.
Ing. P.K., správca konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii,
IČO: X., Trnava, sídlo kancelárie správcu: F.T.,
o zaplatenie 264,20 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 15. decembra 2011, č. k. 10 Cbi/45/2009-154, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. decembra 2011, č. k. 10 Cbi/45/2009-154 p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. decembra 2011, č. k. 10 Cbi/45/2009-154
žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou podanou
na Okresnom súde v Trnave 3. septembra 2009 ako správca konkurznej podstaty úpadcu T., a.
s. v likvidácii, T. sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného
za 1-izbový byt č. X., nachádzajúci sa na G.T. v celkovej výške 264,20 eur s príslušenstvom.
Uznesením Okresného súdu Trnava z 12. septembra 2007, sp. zn. 25K 2/2007
bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T., š. p. v likvidácii,
IČO: X., správcom ktorého sa stal vedľajší účastník na strane žalovaného. Správca
konkurznej podstaty v novembri 2007 zapísal do súpisu všeobecnej podstaty aj nehnuteľnosti
vedené na LV č. X.
Žalobca podal žalobu o ich vylúčenie zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu T., š. p.
v likvidácii. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
44 Cbi 6/2007 rozsudkom, právoplatným 20. novembra 2008, žalobu zamietol v celom
rozsahu. Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 21 CoKR 4/2008 z 23. septembra 2008,
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že jednoznačné stotožnenie
nehnuteľností v procese privatizácie, vstupujúcich do majetku T., a. s. prostredníctvom F., s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, nie je možné vzhľadom na dodatočnú
neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie (ako to vyplýva zo spoločného návrhu
T., š. p., F., Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a SKP úpadcu T., a.
s. v likvidácii, C.T.,
na začatie katastrálneho konania z 22. decembra 1999). Za takejto dôkaznej situácie, keď
žalobca na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy,
súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením,
sp. zn. 6 Obdo 38/2009, dovolanie žalobcu odmietol.
Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. sú súčasne zapísané
v konkurznej podstate, resp. všeobecnej podstate dvoch rôznych úpadcov.
Podľa ust. § 76 ZoKR správca úpadcu T., š. p. v likvidácii zapísal nehnuteľnosti
vedené na LV č. X. do súpisu podstaty v novembri 2007. Keďže v konaniach vedených
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44 Cbi/6/2007 a Krajskom súde Trnava pod sp. zn.
21 CoKR/4/2008, právoplatne skončených 20. novembra 2008, nebol žalobca úspešný, sporný
majetok je právne relevantne a nespochybniteľne zapísaný do súpisu podstaty T., š. p.
v likvidácii, T.
Prvostupňový súd preto poukázal na ust. § 76 ods. 1 ZoKR v spojení s ust. § 39
Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že odo dňa zápisu bytu č. X., zapísaného
na LV č. X. do súpisu podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii
je každý úkon, teda aj dlhodobý prenájom a inkasovanie platieb z neho inou osobou
ako správcom, konaním v rozpore so zákonom. Zaplatenie nájomného by bolo plnením
bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným obohatením. Preto podľa názoru súdu prvého
stupňa bolo potrebné žalobu zamietnuť.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že ich úspešnému účastníkovi - žalovanému nepriznal, keďže si žiadne trovy konania
nevyčíslil.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, a to tak, že žalobe žalobcu vyhovie a zaviaže
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 264,20 eur, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile
za každý deň omeškania zo sumy 52,84 eur od 6. novembra 2008 do zaplatenia, zo sumy
52,84 eur od 6. decembra 2008 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 1 promile
za každý deň omeškania zo sumy 52,84 eur od 6. januára 2009 do zaplatenia, zo sumy 52,84
eur od 6. februára 2009 do zaplatenia, zo sumy 52,84 eur od 6. marca 2009 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v sume 137,47 eur na účet
zástupcu z týchto dôvodov:
Odvolateľ je názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok taktiež vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava, sp. zn. 44 Cbi/6/2007, na ktoré
sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva a ktorým súd zamietol návrh žalobcu na vylúčenie vecí (zároveň aj predmetného bytu), patriacich do konkurznej podstaty úpadcu
T., š. p. v likvidácii, nebola definitívne (záväzne) vyriešená otázka vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil
len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu
T., š. p. v likvidácii
a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v predmetnom období bol niekto
iný, ako žalobca.
Odvolateľ má za to, že v tomto konaní je aktívne legitimovaný, a to s poukazom
na ust. § 14 písm. a/ v spojení s § 19 ZKV. K dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení
vecí zo súpisu podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, a teda v zmysle ust. § 14 písm. a/ ZKV
oprávnenie nakladať s majetkom podstaty (teda aj s predmetným bytom) svedčí k dnešnému
dňu JUDr. D.P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu T., a. s.
v likvidácii.
Žalobca bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. K oprávneniu žalobcu prenajímať predmetný byt a inkasovať nájomné zaujal
stanovisko Krajský súd v Bratislave, a to v uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1CoKR 17/2009 z 29. januára 2009 (právoplatné 19. februára 2009), z ktorého vyplýva,
že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty však svedčia tomu
správcovi konkurznej podstaty, ktorý tento majetok zapísal ako prvý. Týmto oprávneným
SKP je JUDr. D.P. ako správca konkurznej podstaty T., a. s. v likvidácii.
Do marca 2009 (vrátane) bol JUDr. D.P., SKP úpadcu T., a. s.
v likvidácii vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ako to
vyplýva z Oznámenia Správy katastra Trnava zo 6. júla 2009.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného
a uviedol:
Nesúhlasí s názorom žalobcu, podľa ktorého nie je možné vylúčiť vec zo súpisu
z dôvodu, že tento majetok je zapísaný v súpisoch podstát viacerých úpadcov, nemá oporu
v platných právnych predpisoch. Správca zapisuje majetok do súpisu na základe vlastného
posúdenia, pričom záverom takéhoto posúdenia správcu je zistenie, že majetok, ktorý má byť zapísaný, tvorí konkurznú podstatu. Zapísaný majetok potom podlieha konkurzu a je
predmetom speňažovania. V roku 2008 správca úpadcu T., š. p. v likvidácii posúdil,
že majetok patrí T., a. s. v likvidácii len na základe zápisov o vlastníctve práva T., a. s.
v likvidácii na príslušných listoch vlastníctva bez ďalšieho posúdenia neúplnosti zápisnice
N 72/92, Nz 75/92 z 21. apríla 1992, spísanej na štátnom notárstve Bratislava V k prevodom
dotknutého majetku. Z obsahu týchto notárskych zápisníc (súčasť spisu) je zrejmé,
že T., a. s. v likvidácii nemohol nadobudnúť žiaden majetok, keďže notárska zápisnica
neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania T., a. s.
v likvidácii. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo úpadcu T., a.
s. v likvidácii a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobca nemá právo požadovať
vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty T., š. p. v konkurze, pretože T.,
a. s. nebol nikdy vlastníkom týchto nehnuteľností. SKP T., a. s. vykonal nesprávne posúdenie
k rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu, vyhláseného na majetok T., a. s. SKP odmieta
do súčasnosti akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava,
Krajského súdu Trnava, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR, ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.
Taktiež vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že v súčasnosti už bolo
právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva T., a. s. k dotknutému majetku. Má za to, že SKP T., a. s. je povinný bezodkladne vylúčiť nehnuteľnosť zo súpisu majetku T., a.
s. v súlade s ust. § 19 ods. 1 ZKV, keďže v súčasnosti niet pochýb, či vec (nehnuteľnosť) patrí
do podstaty. To, že SKP úpadcu T., a. s. v likvidácii bol do marca 2009 vedený ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, je vyvrátiteľná právna domnienka
svedčiaca v prospech subjektu zapísaného na listoch vlastníctva, táto domnienka bola
jednoznačne vyvrátená, nakoľko T., a. s. nepreukázala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Záverom uviedol, že konaním žalobcu dochádza k porušovaniu princípu právnej istoty,
protiprávnych zásahov do vlastníckeho práva T., š. p., ako aj nájomcov bytov, ktorí sú
v súčasnosti už vlastníkmi dotknutých bytov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote a obsahuje náležitosti
v súlade s ust. § 205 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.
Žalobca vo svojom odvolaní namieta, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 44 Cbi/6/2007 nebola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti, keďže súd vo výroku tohto rozhodnutia autoritatívne určil
len skutočnosť, že nevylučuje veci (aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v
likvidácii a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v predmetnom období
bol niekto iný, ako žalobca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca žalobou z 26. novembra
2007 žiadal, aby Okresný súd Trnava rozsudkom vylúčil veci z konkurznej podstaty úpadcu
T., š. p. v likvidácii, v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
25K 2/07.
Okresný súd Trnava vykonal rozsiahle dokazovanie a predtým, ako vo veci meritórne rozhodol, sa podrobne zaoberal aj otázkou vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
ako prejudiciálnej otázky, pričom dospel k právnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu
T., š. p. v likvidácii vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu,
ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na F. a následne na
žalobcu.
Odvolací súd poukazuje na žalobu žalobcu podanú žalobcom na Okresnom súde
Trnava 26. novembra 2007 (sp. zn. 44 Cbi/6/2007), ktorou sa domáhal vylúčenia vecí
z konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii.
Konkurz na majetok úpadcu T., š. p. v likvidácii bol vyhlásený podľa zák. č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v ust. § 78 rieši postup pri vylúčení majetku zo
súpisu podstaty. Je nesporné, že petit žalobcu v žalobe
z 26. novembra 2007 je nesprávny, tak ako to konštatoval Okresný súd Trnava vo svojom
rozsudku, sp. zn. 44 Cbi/6/2007.
Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu
podstaty (excindačnú žalobu) je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva,
pretože zapísaním majetku do podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku, či už ním bol úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do súpisu podstaty, rovnako
ako právoplatné rozhodnutie o jeho vylúčení, resp. nevylúčení zo súpisu podstaty, nemôže
byť teda určený vlastník tohto majetku, keďže ide o iný druh žaloby. Súd, ktorý však
rozhoduje o vylučovacej žalobe, môže otázku vlastníctva k majetku riešiť ako prejudiciálnu
otázku, čo Okresný súd Trnava urobil.
Preto odvolací súd námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a nemohol k nej
prihliadnuť.
Žalobca ďalej vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako prvý
zapísal do súpisu majetku podstaty predmetnú nehnuteľnosť, a preto mu svedčia práva
a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty.
Konkurz vyhlásený na majetok dlžníka T., a. s. v likvidácii bol vyhlásený uznesením
Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 3K 105/99 dňa 21. decembra 1999, a teda sa riadi
zák. č. 328/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov. Je však nesporné, že voči zapísaniu tohto
majetku do súpisu konkurznej podstaty bol v súlade s ust. § 19 ZKV T., š. p. v likvidácii tento
zápis namietaný, a preto tento majetok mohol byť zapísaný v súpise majetku, s poznámkou o nároku uplatneného inou osobou. Ten, kto uplatnil (T., š. p. v likvidácii a následne vstup SKP), že vec nemala byť do súpisu
podstaty zapísaná, si na Krajskom súde v Bratislave uplatnil svoj nárok (sp. zn. 68 Cbi
10/2000). Spor nie je doteraz rozhodnutý, čo sa však pre rozhodnutie v predmetnej veci nejaví
ako rozhodujúce, keďže Okresný súd Trnava rozsudkom žalobu žalobcu na vylúčenie vecí
z konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii zamietol, teda platí, že predmetný majetok
patrí do súpisu podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii.
Odvolací súd považoval aj tvrdenie žalobcu, týkajúce sa jeho postavenia z titulu,
že ako prvý zapísal daný majetok do súpisu majetku podstaty za právne nedôvodné, keďže T.,
š. p. v likvidácii namietal tento zápis a ako aj z dôvodu, že žiadna právna norma upravujúca
konkurz nestanovuje takéto „pravidlo“.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
že správca vyhotovuje súpis na základe účtovnej evidencie úpadcu, na základe ním
vyhotoveného zoznamu majetku a na základe vlastných šetrení, za využitia súčinnosti tretích
osôb, so zásadou vykonávania odbornej starostlivosti. Teda žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z. z. nezakazuje správcovi zapísať do súpisu podstaty aj majetok, ktorý je zapísaný
v súpise podstaty iného subjektu - úpadcu. Práve naopak, keďže si T., š. p. v likvidácii
uplatnil, že daný majetok nepatrí do súpisu podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, bolo
povinnosťou správcu T., š. p. v likvidácii zapísať tento majetok do súpisu podstaty úpadcu T.,
š. p. v likvidácii.
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné
a stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Prvostupňový súd
vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správne závery, a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému trovy
odvolacieho konania nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová