5Obo/1/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcov: 1/ MVDr. J. K., nar. XX. V. XXXX, bytom A., N., 2/ O. K., nar. XX. S. XXXX, bytom A., N., obaja zastúpení JUDr. Irena Sopková, s. r. o., so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 48 301 728, proti žalovanej: JUDr. Jana Závodská, so sídlom Alžbetina 3, Košice, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: GEOCONSULT, a. s., so sídlom Werferova 1, Košice, IČO: 31 651 194, zastúpenej Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. októbra 2018, č. k. 7Cbi/1/2013-140, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovanej o d m i e t a.

II. Žalobcovi 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len,,súd prvej inštancie“) uznesením z 31. októbra 2018, č. k. 7Cbi/1/2013-140, konanie zastavil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vylúčenia nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Prešov, parcela registra C č. XXXX/X, o výmere 196 m2 a stavby so súpisným č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu GEOCONSULT, a. s., v konkurznom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4K/43/1998. Po vykonaní dokazovania z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že v spore vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Cbi/1/2014 (pôvodne 11Cbi/3/2008) sa právoplatne rozhodlo o nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. N., špecifikovanej ako parcela reg. C č. XXXX o výmere 416 m2, zastavané plochy, čo pokrýva, vzhľadom na geometrický plán č. X/XXXX, aj predmet konania v prejednávanej veci, a to parcelu registra C č. XXXX/X, o výmere 196 m2, pričom stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele XXXX/X je len jedna a jej vylúčenie bolo uplatnené v konaní vedenom pod sp. zn. 15Cbi/1/2014. Ďalej uviedol, že v konanívedenom pod sp. zn. 15Cbi/1/2014 a konaní vedenom pod sp. zn. 7Cbi/1/2013 ide o totožných účastníkov na strane žalobcu aj žalovanej, rovnaký predmet sporu a rovnaký právny dôvod, od ktorého žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) a tiež na to, že o predmetnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie zo 17. marca 2015, sp. zn. 15Cbi/1/2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. augusta 2017, sp. zn. 5Obo/31/2016 a ktorý nadobudol právoplatnosť 6. októbra 2017 a vykonateľnosť 23. februára 2018. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie podľa § 161 ods. 1 a 2 C. s. p. konanie zastavil, keďže ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal, pretože žalobcovia zastavenie konania nezavinili, keď žalobu podali po výzve konkurzného súdu, aj keď o predmetných nehnuteľnostiach bolo už rozhodnuté a existuje prekážka veci rozhodnutej, čo žalobcovia aj uviedli v žalobe.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku prekážky veci rozhodnutej vo vzťahu ku konaniu, ktoré bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Cbi/1/2014. Poukázala tiež na to, že proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu z 9. augusta 2017, sp. zn. 5Obo/31/2016 podala dovolanie, ktoré je vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 2ObdoV/4/2018. Podľa názoru odvolateľky predmet vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu v prejednávanej veci nie je totožný s predmetom vylúčenia veci z konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je vymedzený v konaní sp. zn. 15Cbi/1/2014, aj keď fakticky sa jedná o ten istý rodinný dom. Záverom žalovaná uviedla, že rozsudok sp. zn. 15Cbi/1/2014 zo 17. marca 2015 je síce právoplatný, ale v spojení so žalobným petitom je nevykonateľný, keďže žalobca nevyužil svoje dispozičné právo upraviť žalobný petit tak, aby zodpovedal skutkovému stavu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej tiež „odvolací súd") podľa § 470 ods. 4 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.), pred vecným prejednaním odvolania najskôr skúmal, či je odvolanie žalovanej procesne prípustné.

6. Prípustnosť odvolania predpokladá splnenie subjektívnej a objektívnej podmienky jeho prípustnosti.

7. Subjektívna podmienka prípustnosti odvolania zohľadňuje osobný aspekt tohto opravného prostriedku, t. j. to, či odvolanie podala na to oprávnená osoba. Objektívna podmienka prípustnosti odvolania zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t. j. to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Záver o tom, že odvolanie je procesne prípustné vyžaduje kumulatívne splnenie oboch podmienok, teda podmienky subjektívnej ako aj podmienky objektívnej.

8. Vo všeobecnosti platí, že posúdenie subjektívnej podmienky prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej podmienky jeho prípustnosti. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že odvolateľ z určitého dôvodu nie je subjektívne oprávnený podať odvolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či odvolanie smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu spĺňa objektívnu prípustnosť odvolania.

9. Podľa § 359 C. s. p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania nemá strana sporu bezvýhradne. Z ust. § 359 C. s. p., ako aj z už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. uznesenie sp. zn. 5Cdo/215/2010 z 9. novembra 2010, uznesenie sp. zn. 3Cdo/240/2012 z 12. novembra 2012 a uznesenie sp. zn. 4Obo/130/2009 z 26. januára 2010, ktorých právne závery sú použiteľné aj zaúčinnosti C. s. p.) vyplýva, že odvolanie môže podať len tá sporová strana, ktorej bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená určitá ujma na jej právach. Rozhodujúcim pritom je výrok súdneho rozhodnutia, pretože existenciu prípadnej ujmy možno posudzovať len z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní nemožno vziať do úvahy subjektívne presvedčenie strany, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu jej bola spôsobená ujma, ktorú možno odstrániť len zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak však podá odvolanie strana, ktorej rozhodnutím súdu prvej inštancie nebola spôsobená žiadna ujma na jej právach (právne účinky rozhodnutia nezhoršujú jej právne postavenie), ktorú by bolo možné odstrániť zrušením alebo zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemožno toto odvolanie považovať za subjektívne prípustné a odvolací súd odvolanie takejto sporovej strany odmietne.

11. V predloženej veci je odvolaním žalovanej napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky - prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 v spojení s § 161 ods. 2 C. s. p.). Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je z procesného hľadiska procesným úspechom žalovanej, pričom je v tomto smere potrebné skonštatovať, že toto rozhodnutie svojim obsahom nezasiahlo negatívne do jej právneho postavenia.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade bolo odvolanie proti napadnutému uzneseniu podané niekým, kto na jeho podanie nebol subjektívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovanej podľa ust. § 386 písm. b/ C. s. p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou bez toho, aby sa zaoberal jeho dôvodnosťou.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 72/2018, podľa ktorého: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 424 C. s.p. a § 427 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ C. s. p.).