5Obdo/81/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, zastúpený Mgr. Viktorom Titěrom, advokátom, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 42 355 044, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o zaplatenie 700,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/115/2015, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2018, č. k. 4Cob/104/2017, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 700,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 30. októbra 2014 do zaplatenia a trovy konania. Súd prvého stupňa vydal dňa 10. mája 2015 platobný rozkaz, č. k. 34Cb/115/2015-34, proti ktorému žalovaný podal odpor. Následne preto prvostupňový súd vo veci konal a zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 30. septembra 2014 Zmluvu o účelovom úvere č. 7039888M (ďalej len „Zmluva“), ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver s anuitným spôsobom splácania vo výške 140 000,- eur a ktorý mohol byť čerpaný v súlade s podmienkami dohodnutými v Zmluve najneskôr do 4. decembra 2014. Dňa 27. októbra 2014 doručil žalobca výpoveď Zmluvy podľa § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorou s okamžitou účinnosťou vypovedal Zmluvu. Žalovaný výpoveď žalobcu akceptoval a zmluvný vzťah dňom doručenia výpovede ukončil. Vzhľadom na to, že žalobca Zmluvu vypovedal, došlo k zániku Zmluvy ku dňu doručenia výpovede žalovanému a nie až jej odstúpením, ako uviedol žalobca v žalobe. List žalobcu, ktorým odstupoval od Zmluvy bol doručený žalovanému až 29. októbra 2014. Žalobca však už nemal od akej Zmluvy odstúpiť, pretože táto zanikla dňom doručenia výpovede a to 27. októbra 2014. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a nebola v nej dohodnutá výpovedná lehota,preto bolo možné postupovať v zmysle § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný doručenú výpoveď akceptoval a v deň jej doručenia, t. j. 27. októbra 2014 zmluvný vzťah so žalobcom na základe jeho písomnej žiadosti ukončil. Súd prvej inštancie preto skúmal, či došlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy alebo, či v čase urobenia právneho úkonu odstúpenia od Zmluvy, nastali účinky výpovede žalobcu voči žalovanému Zmluvy o poskytnutí úveru. Súd má za preukázané, že odstúpenie od Zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka, bolo žalovanému doručené 29. októbra 2014. Prvostupňový súd dospel k záveru, že odstúpenie od Zmluvy sa spravuje § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade sa nejedná o nemožnosť plnenia podľa § 352 Obchodného zákonníka. Pre odstúpenie od zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to zmarenie základného účelu zmluvy a príčina zamarenia účelu zmluvy. Účel zmluvy musí byť zmarený v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená a k ich zmene došlo po jej uzatvorení. V predmetnej veci neboli splnené podmienky pre odstúpenie od Zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že od Zmluvy odstúpil platne a nastali účinky odstúpenia (§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobca v konaní nepreukázal právny základ uplatneného nároku na vydanie sumy 700,- eur s príslušenstvom v zmysle čl. II. ods. 8 Zmluvy za poskytnutie úveru (odplatu za dojednanie záväzku § 499 Obchodného zákonníka), pretože v čase odstúpenia od Zmluvy už nastali účinky výpovede Zmluvy žalobcom voči žalovanému. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd dňa 26. apríla 2018, č. k. 4Cob/104/2017-104 tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 34Cb/115/2015-55 zo dňa 18. novembra 2016 potvrdil a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Žalobca v odvolaní neargumentoval žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd preto zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci:

- či došlo žalobcom k platnému odstúpeniu od Zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. podľa § 356 Obchodného zákonníka,

- či má žalobca nárok na vrátenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 700,- eur od žalovaného

3. Odvolací súd dodal, že vypovedanie Zmluvy o poskytnutí úveru znamená, že zaniká len právo dlžníka na poskytnutie peňažných prostriedkov a povinnosť veriteľa na požiadanie dlžníka tieto prostriedky dlžníkovi poskytnúť. Ostatné povinnosti napr. povinnosť vrátiť čerpané prostriedky a zaplatiť úrok (pokiaľ bol úver už sčasti čerpaný), zaplatiť odplatu za rezerváciu finančných prostriedkov a pod., trvajú ďalej. Výpoveď dlžníka má okamžitú účinnosť, t. j. odo dňa, keď je doručená veriteľovi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca ako dlžník vypovedal žalovanému ako veriteľovi poskytnutie úveru ako aj úverovú zmluvu na základe výpovede podľa § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka s okamžitou účinnosťou, čím nastali právne účinky dňom doručenia výpovede, t. j. 27. októbra 2014. Tým došlo k zániku Zmluvy k 27. októbru 2014. Teda výpoveďou zanikol výkon práva účel zmluvy, lebo žalobca odstúpil od už skončenej Zmluvy, ktorá zanikla na základe výpovede 27. októbra 2014, nakoľko základným účelom Zmluvy bolo poskytnutie úveru. Preto nebol daný dôvod pre odstúpenie od zmluvy, pretože Zmluva v čase odstúpenia od Zmluvy zanikla. Pretože došlo k ukončeniu Zmluvy z dôvodu jej výpovede zo strany žalobcu, žalovanému vznikol nárok na odplatu za dojednanie záväzku v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil ako vecne správne.

4. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. § 421 ods. 1 C. s. p., keďže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 432 C. s. p. Navrhol, aby dovolací súd uznesením zrušil rozsudokodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní rozobral, v čom vidí nesprávne právne posúdenie, pričom tieto dôvody uviedol ako na súde prvej inštancie, tak aj v odvolaní. Dovolanie žalobcu bolo doručené žalovanému, ktorý sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) stranou, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 424) zastúpenou advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), pričom prípustnosť dovolania dovolateľ odvodil z ust. § 421 ods. 1 s odôvodnením, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.), dovolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) rozhodol tak, že dovolanie žalobcu - dovolateľa odmietol. Podľa ust. § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. V ust. § 420 C. s. p. sú vymedzené tzv. vady zmätočnosti s terminologickým a systematickým prispôsobením novej koncepcii sporového konania. Dovolateľ prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 C. s. p. neodvodzuje, túto odvodzuje podľa ust. § 421 ods. 1 C. s. p. Podľa ust. § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolateľ v dovolaní nekonkretizoval, či dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C. s. p. Opomenul, že prípustnosť dovolania podľa ust. § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. je týmto ustanovením limitovaná tak, že dovolanie podľa ust. § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada. Žalobca - dovolateľ sa žalobou domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia na peňažné plnenie vo výške 700,- eur. Deň podania žaloby bol 2. mája 2015. Minimálna mzda od 1. januára 2015 bola stanovená na 380,- eur. Desaťnásobok minimálnej mzdy v roku 2015 predstavuje sumu 3 800,- eur, čo uplatnený peňažný nárok žalobcu neprevyšuje. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol, keďže jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné podľa ust. § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

7. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. 453 ods. 1 C. s. p. a § 451 ods. 3 C. s. p. druhá veta, v zmysle ktorej rozhodnutie o trovách dovolacieho konania nemusí odôvodňovať, ak bolo dovolanie odmietnuté.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.