UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: VIAMART, s. r. o., Poprad, Teplická 34, IČO: 36 509 248, zastúpeného advokátkou JUDr. Oľgou Šompľakovou, AK Námestie Slobody 19, Humenné, IČO: 37 878 719, o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka TomWorld, s. r. o., Prešov, Sekčovská 87, IČO: 47 312 424, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4K 9/2017, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2018, č. k. 2 CoKR 36/2018-215, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov uznesením z 12. marca 2018, č. k. 4K 9/2017-157 priznal JUDr. Jane Čepčekovej so sídlom Námestie slobody 2, Humenné za výkon funkcie predbežnej správkyne paušálnu odmenu v sume 1 500,-eur, ktoré budú po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatené z preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, zloženého 20. 03. 2017 na účet tunajšieho súdu pod D 19 Preddavky na predbežného správcu, položka 19/2017. Súčasne uložil učtárni tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila k rukám JUDr. Jany Čepčekovej nevyčerpanú časť preddavku v sume 1 500,-eur, zloženého 20. 03. 2017 na účet tunajšieho súdu pod D 19 Preddavky na predbežného správcu položka 19/2017.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením z 28. apríla 2017, č. k. 4K 9/2017-57, zverejneným v Obchodnom vestníku 11. júla 2017, na návrh veriteľa súd rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi. Keďže mal súd pochybnosti o majetku dlžníka, uznesením z 3. júla 2017, č. k. 4K 9/2017-82, zverejneným v Obchodnom vestníku 11. júla 2017, ustanovil do funkcie predbežnej správkyne JUDr. Janu Čepčekovú a uložil jej zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť súdu priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a záverečnú správu najneskôr do 45 dní odo dňa zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku.
3. Predbežná správkyňa podala súdu podrobné písomné správy: 19. 07. 2017,
28. 07. 2017 a 04. 08. 2017. Záverečnú správu doručila súdu 21. 08. 2017.
4. Uznesením z 24. 08. 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku 04. 09. 2017, súd konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavil. Predbežná správkyňa podaním z 13. 09. 2017 požiadala súd o priznanie paušálnej odmeny v sume 1 500,-eur.
5. Poukazom na ust. § 21 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len ZKR/ a na ust. § 10, § 7 ods.1 a ods. 3 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z. a na podané správy predbežnej správkyne súd prvej inštancie predbežnej správkyni priznal paušálnu odmenu v sume 1 500,- eur.
6. Opravným uznesením z 3. októbra 2018, č. k. 4K 9/2017-241 Okresný súd Prešov opravil II. výrok uznesenia tak, že uložil učtárni tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatila k rukám JUDr. Jany Čepčekovej, so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, Humenné, nevyčerpanú časť preddavku v sume 159,70 eur, zloženého 20. 03. 2017 na účet tunajšieho súdu pod D 19 Preddavky na predbežného správcu položka 19/2017.
7. V odôvodnení opravného uznesenia poukázal na ustanovenie § 224 C. s. p., podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. V zmysle citovaného uznesenia preto opravil nesprávne uvedenú výšku nevyčerpaného preddavku.
8. Na odvolanie navrhovateľa vec preskúmal Krajský súd Košice ako súd odvolací a rozhodol uznesením z 28. júna 2018, č. k. 2 CoKR 36/2018-215 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
9. Rozhodol tak s odôvodnením, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uviedol, že jediným dôvodom podania odvolania navrhovateľom je podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu Košice z 21. decembra 2017, sp. zn. 4CoKR 29/2017. Zdôraznil, že uvedené rozhodnutie je právoplatné, a teda záväzné a žiadny právny predpis neukladá súdu povinnosť pokračovať v inom konaní až po uplynutí lehoty pre podanie dovolania. Ďalej uviedol, že samotné odvolanie ani dovolanie žiadnym spôsobom nenapadá odmenu za výkon funkcie predbežného správcu. Keďže dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, tak ho podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Žiada napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.
11. Dôvod dovolania žalobca odôvodňuje poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu Slovenskej republiky, predovšetkým nález z 12. mája 2004, I. ÚS 226/03, podľa ktorého za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že záruky dané článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v princípe aplikujú aj na odvolacie konanie.S poukazom na uvedené ďalej uviedol, že povinnosťou odvolacieho súdu je riadne sa vysporiadať s námietkami, resp. s argumentáciou účastníkov konania, so všetkými ich podaniami a procesnými podnetmi. Nedostatok práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a porušením tohto práva sa účastníkovi konania znemožňuje možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť riadneho či mimoriadneho opravného prostriedku.
12. Podľa dovolateľa odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania, ktorý podal s odvolaním. Žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie o jeho návrhu na prerušenie konania a nie sú mu známe dôvody, pre ktoré nebolo vydané rozhodnutie o prerušení konania. S touto skutočnosťou sa odvolací súd nevysporiadal ani v napadnutom rozhodnutí.
13. Ďalej uviedol, že v odvolaní poukázal na závislosť odmeny predbežného správcu od uznesenia, ktoré bolo napadnuté dovolaním žalobcu z 26. 03. 2018. Argumentáciu odvolacieho súdu, že žiadny právny predpis neukladá súdu povinnosť pokračovať v inom konaní až po uplynutí lehoty pre podanie dovolania je v rozpore napr. s nálezom II. ÚS 2221/07 z 19. 03. 2008, nálezom III. ÚS 501/04 z 03. 03. 2005 a s nálezom IV. ÚS 369/06 zo 07. 11. 2006, ktorých podstatu zhrnul do téz, ako napr. : - spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého chráneného príslušnou právnou normou, súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.
14. Záver odvolacieho súdu, uvedený vyššie, považuje za absurdný a popretím právnej logiky. Hodnotí to ako porušenie práva na spravodlivý proces. Na záver dovolateľ poukázal na judikatúru dovolacieho súdu, a to rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 238/2008 z 30. 11. 2009 a rozhodnutie, sp. zn. 5Cdo 106/2010 z 15. 07. 2010.
15. K dovolaniu sa vyjadrila predbežná správkyňa JUDr. Jana Čepčeková tak, že ho považuje za nedôvodné a rozhodnutie odvolacieho súdu za jasne a zrozumiteľne odôvodnené.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky /ďalej len „najvyšší súd“/ ako súd dovolací /§ 35 C. s. p./ po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený advokátom, bez nariadenia pojednávania /443 C. s. p./ dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné /§ 447 písm. c/ C. s. p./.
17. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Úspech dovolania je podmienený záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a následne, že je dovolanie opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k záveru, že dovolanie je prípustné, platná právna úprava mu nedovoľuje pristúpiť k vecnému posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Ak dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok odmietnuť. Ak by bez ohľadu na neprípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa dovolací súd pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, porušil by základné právo na súdnu ochranu druhej sporovej strany.
18. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii /ZKR/ je základným právnym predpisom upravujúcim postupriešenia úpadku dlžníka, a to vrátane procesného postupu súdu. Subsidiárne použitie Civilného sporového poriadku je upravené v ust. § 196 ZKR a je postavené na zásade lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej právna úprava v ňom obsiahnutá sa primerane použije len v prípade, ak ZKR nestanovuje inak. Ak osobitný zákon /lex specialis/ obsahuje výslovnú právnu úpravu, potom je z aplikácie vylúčená úprava subsidiárna /lex generalis/.
19. Podľa § 198 ods.1 ZKR dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
20. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je rozhodnutím, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o priznaní paušálnej odmeny predbežnej správkyni JUDr. Jane Čepčekovej v sume 1 500,-eur. Je to uznesenie vydané podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kedy súdy vzhľadom na špeciálnu povahu súdneho konania v konaní primárne aplikovali právnu úpravu obsiahnutú v ZKR a základom pre vydanie napadnutého uznesenia bola úprava obsiahnutá v § 21 ods. 3 ZKR.
21. Nakoľko právna úprava obsiahnutá v § 198 ods. 1 ZKR má prednosť pred úpravou o prípustnosti dovolania obsiahnutou v § 419 a nasl. C. s. p., prípustnosť dovolania je v danom prípade vylúčená.
22. Najvyšší súd z uvedeného dôvodu dovolanie navrhovateľa podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.