Najvyšší súd  

5Obdo/7/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. RNDr. M. M., nar. X., bytom R. a Ing. M. M., rod. M., nar. X., bytom R., zast. JUDr. Z. B., advokátkou

so sídlom P., proti žalovanému: JUDr. M. B., H., správca úpadcu Z., a. s., „v konkurze“, V.,

o vylúčenie veci z oddelenej podstaty vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.

zn.: 16Cbi/3/2009, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 2. decembra 2009, č. k. 25CoKR/47/2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky mení uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,

v časti ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 8. júna 2009, č. k.

16Cbi/3/2009-303 o zamietnutí návrhu žalobcov na prerušenie konania tak, že rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica z 8. júna 2009, č. k. 16Cbi/3/2009-303 v časti o zamietnutie

návrhu žalobcov na prerušenie konania   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 8. júna 2009, č. k. 6Cbi/3/2009-303

zamietol žalobu žalobcov o vylúčenie bytu č. X. na X. a garáže č. X. na prvom poschodí

bytového domu na Z. súp. č. X., postaveného na parc. č. X., č. X. a č. X. – vchod Z.,

zapísaného na LV č. X., k. ú. S.S. zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného

veriteľa I., a. s., B.. Súd prvého stupňa konštatoval v odôvodnení rozsudku, že majetok

žalobcov je zapísaný do súpisu ako majetok nadobudnutý na základe neplatného právneho

úkonu, a preto sa zaoberal právne významnými skutočnosťami pre vznik vlastníckeho

práva k spornému bytu. Byt sa ako predmet občianskoprávnych vzťahov podľa

§ 118 ods. 2 OZ a tým aj ako predmet vlastníckeho práva môže stať až momentom právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu. Dovtedy ide iba o súčasť bytového domu, ktorý

je nehnuteľnou vecou podľa § 119 ods. 2 OZ a dovtedy je „byt“ ako vymedzený priestor

v bytovom dome jeho súčasťou podľa § 120 ods. 2 OZ. Žalobcovia nemohli nadobudnúť

sporný byt na základe „Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných

bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte P. na Z. z 10. októbra 2006

vzhľadom na to, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až 17. decembra 2007. Až týmto

okamihom mohli žalobcovia nadobudnúť vlastnícke právo k spornému bytu. Dohoda z 10.

októbra 2006 bola uzatvorená potom, čo úpadcovi bolo doručené upovedomenie o začatí

exekúcie. Úpadca nakladal s majetkom – s rozostavaným bytovým domom a prislúchajúcimi

pozemkami – ako majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii, keď

dohodou z 10. októbra 2006 previedol nie vlastnícke právo – ale právo na nadobudnutie

vlastníckeho práva k spornému bytu. Aj na takýto prevod sa však svojimi účinkami

vzťahovalo upovedomenie o začatí exekúcie. Preto súd I. stupňa považoval Dohodu z 10.

októbra 2006 za neplatný právny úkon, lebo svojim obsahom alebo účelom odporuje

zákonnému zákazu.

Vlastníkom sporného bytu je úpadca a potom žalovaný správne zapísal tento byt do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Preto žalobu žalobcov zamietol. Rovnako

zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania, pretože otázka vyriešenia platnosti či

neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, nemá vplyv na platnosť dohody z 10. októbra

2006, od ktorej odvodzovali ich vlastnícke právo, odôvodňujúce vylúčenie zo súpisu.

O trovách konania súd I. stupňa rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní žalobcov uznesením

z 2. decembra 2009, č. k. 25CoKR/47/2009-502 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie v časti, ktorým súd žalobu žalobcov zamietol a v časti,

ktorou bol návrh na prerušenie konania zamietnutý zmenil rozhodnutie tak, že konanie

na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 16Cbi/3/2009 prerušil do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 8C 14/2007. Z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd I. stupňa sa zaoberal len otázkou existencie

vlastníckeho práva k spornému bytu a neriešil to, čo je predmetom sporu, teda tá skutočnosť,

či majetok zapísaný v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa zabezpečuje záväzok

úpadcu. Bez vyriešenia otázky existencie zabezpečovaného práva, nie je možné rozhodnúť o uplatnenom práve. Záver konkurzného súdu o tom, že žalobcovia nenadobudli vlastnícke

právo, bol predčasný, pretože prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu

na rozhodnutie o tejto predbežnej otázke.

Odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a vydané predčasne,

a preto ho podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu o prerušení konania, odvolací súd

v súlade s právnym názorom, ktorý už vyslovil v konaniach o určenie pohľadávok, aj v tomto

prípade dospel k záveru, že je v záujme právnej istoty účastníkov konania, vhodné prerušiť

konanie do rozhodnutia sporu o neplatnosť záložnej zmluvy. Prerušenie konania podľa § 109

ods. 2 písm. c/ O. s. p. považoval odvolací súd za vhodné, i keď nie je obligatórne, pretože

prebieha samostatné súdne konanie, v ktorom sa rieši platnosť záložnej zmluvy a vyriešenie

tejto otázky môže mať význam pre rozhodnutie konkurzného súdu. Preto odvolací súd zmenil

napadnuté rozhodnutie v časti, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania tak, že

návrhu vyhovel a konanie prerušil.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalovaný a to do časti, ktorou odvolací súd

zmenil rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu o prerušené konanie tak, že

návrhu žalobcov na prerušenie konania vyhovel a konanie prerušil.

Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie alebo alternatívne výrok v napadnutej časti

uznesenia odvolacieho súdu zmenil tak, že výrok rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. 16Cbi/3/2009-303, z 8. júna 2009 o zamietnutí návrhu žalobcov na prerušenie konania,

potvrdil z týchto dôvodov: prípustnosť dovolania je daná podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p.

a § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Napadnuté uznesenie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia odvolacím

súdom, a preto je aj vecne nesprávny.

Odvolacie konanie, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo, je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).

Medzi rozhodnutia expressis verbis vylúčené z odvolacieho prieskumu patria v zmysle

ust. § 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p. aj uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania. Pokiaľ je

preto odvolanie zo strany účastníka konania voči uzneseniu s procesným charakterom

uznesenia o vedení konania predsa len v zákonom stanovenej lehote podané, odvolací súd je

povinný po jeho doručení súdom prvého stupňa takéto odvolanie rozhodnutím v zmysle ust.

§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietnuť.

Pojem uznesenie o vedení konania nedefinujú platné a účinné všeobecne záväzné

právne predpisy, pričom civilný kódex výslovne ani inplicitne nevymedzuje ani jeho základné

pojmové znaky ani druhovú charakteristiku obsahu alebo predmetu rozhodnutí spadajúcich

do uvedenej kategórie rozhodnutí. Preto je potrebné, aby odvolací súd odvolanie voči

uznesenie, vždy individuálne a kazisticky vyhodnotil podľa okolností konkrétneho prípadu.

V súlade so súčasťou procesnalistickou doktrínou, ako aj na základe rozhodovacej činnosti

súdov je možné konštatovať, že uznesenie o vedení konania vo všeobecnosti spravidla možno

považovať za také, ktorých okruh otázok, ktoré sú ním riešené objektívne, nemôže spôsobiť

žiadnu alebo len minimálnu ujmu na právach účastníka konania a súd ich v zmysle zásady

arbitrážneho poriadku vyjadrenej enter alia aj v ust. § 170 ods. 2 O. s. p. môže v priebehu

konania zmeniť resp. dotknuté procesné vzťahy „upraviť“, odlišne bez toho, aby bol na to

potrebný opravný prostriedok.

Uznesenie súdu, ktorým rozhodol o návrhu účastníka konania na jeho prerušenie

podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je predmetom i povahou procesnoprávnych vzťahov,

nakoľko samotný návrh účastníka konania na prerušenie konania smeruje práve k určitej

úprave postupu súdu v konaní in comerčného jeho postupu a metód pri riešení sporu.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dôvodom pre zmenu výroku rozsudku

prvostupňového súdu, neboli nedostatky v skutkovom základe, ani nedostatky v právnom

posúdení veci, pričom odvolací súd nevytkol súdu 1. stupňa ani žiadne vady konania, ktoré

jeho vadami predchádzalo. Jediným dôvodom bol odlišný právny názor v otázke vhodnosti

prerušenia konania.

Vyriešenie otázky záložného práva v konaní pred Okresným súdom Bratislava I je

nezávisle od právnej otázky, či žalobcovia disponujú vlastníckym právom k nehnuteľnostiam

zapísaným do súpisu majetku podstát úpadcu žalovaným.

Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že práve rýchlosť konania tvorí základný

atribút práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Krajský súd nevysvetlil, aké konkrétne aspekty práva na spravodlivý proces účastníkov by

v dôsledku neprerušenia konania mali byť zásadným spôsobom dotknuté.

Dovolateľ poukázal na ust. § 197 ods. 5 ZKR (prerušenie konkurzného konania je

v zásade neprípustné), preto je pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie excindančného

konania ako konania konkurzom vyvolaného potrebné obzvlášť zvážiť vplyv prerušenia

excindačného konania na jeho rýchlosť a hospodárnosť, tak aj na konkurzné konanie samotné.

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica bolo preto v napadnutom výroku vecne

správne, nijako nezasiahlo do procesných práv účastníkov konania a bolo len výsledkom

voľby tej možnosti procesného postupu, ktorá je správna a dôvodná a konanie o určenie, že

záložné právo tu nie je, nespĺňa hypotézu rozhodujúcej právnej normy podľa § 109 ods. 2

písm. c/ O. s. p.

Žalobcovia sa písomne vyjadrili k dovolaniu žalovaného a navrhli, aby dovolací súd

dovolanie žalovaného posúdil ako nedôvodné.

Žalobcovia sú názoru, že v zmysle § 202 ods. 3 písm. o/ O. s. p. je jednoznačné, že

odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh na prerušenie konania

v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je prípustné, konanie teda netrpelo inou vadou, ktorá

by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

S poukazom na fakultatívnu možnosť súdu prerušiť konanie v zmysle § 109 ods. 2

písm. c/ O. s. p. nemôže ísť o nesprávne právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1. O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal účastník konania – žalovaný v lehote podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p.,

pričom spĺňa náležitosti predpísané na jeho podanie (§ 241 ods. 1 O. s. p.) a prípustnosť

dovolania je daná podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., prejednal dovolanie žalovaného v zmysle

ust. § 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 243a ods. 3 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vrátane konania, ktoré vydaniu

uznesenia predchádzalo, dospel k názoru, že dovolanie je dôvodné.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí návrhu žalobcov na prerušenie konania

zmenený, prípustnosť dovolania, je preto daná podľa ust. § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Dovolateľ – žalovaný vo svojom dovolaní namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa

v časti, ktorou bol návrh žalobcov na prerušenie konania zamietnutý, patrí k tým

rozhodnutiam prvostupňového súdu, proti ktorým je vylúčené odvolanie v zmysle ust. § 202

ods. 3 písm. a/ O. s. p. t. j. takéto rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie

konania.

Dovolací súd k tejto námietke neprihliadol, keďže ju považoval za nedôvodnú.

Rozhodnutie o prerušení konania podľa ust. § 129 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nie je

rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania a preto je voči takému rozhodnutiu

odvolanie prípustné.

Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď poučil účastníkov konania

o možnosti podať odvolanie, rovnako správne postupoval odvolací súd správne, keď

o odvolaní rozhodol.

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrnia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal

na takéto konanie podnet (§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.)

Z vyššie citovaného ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda vyplýva, že súd

nemusí obligatórne prerušiť konanie na návrh účastníka konania, môže tak však urobiť, ak

po zvážení okolností dospeje k názoru, že konkrétne prebiehajúce konanie je konaním,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Teda rozhodnutie

súdu závisí od konkrétnych okolností sporu, pričom je potrebné, aby súd prihliadol aj

na štádium, v akom sa konanie nachádza, ako aj zvážil, či predmetný právny vzťah týkajúci sa

účastníkov konania si nemôže prejudicálne sám vyriešiť.

Žalobcovia navrhli prerušiť konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. 16Cbi/3/2009 do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 8C 14/2007.

Žalobcovia vystupujú v konaní na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn.

8C/14/2007 ako žalobcovia v 8/ a 9/ a žalobou žiadajú, aby Okresný súd Bratislava I určil

neexistenciu záložného práva, ako aj že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných

na LV č. X. vedenom Správou katastra B., okres B. obec B. – m. č. S.S., k. ú. S.S.,

nachádzajúcich sa v bytovom dome Z. so súp. č. X., stojacom na parc. č. X., X. a X..

Ako vyplýva zo súpisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Cbi/3/2009 si

žalobcovia po zistení, že majetok, ktorý je predmetom sporu, bol zapísaný do konkurznej

podstaty, uplatnili svoj nárok vylučovacou žalobou voči žalovanému. Žalovaný neuznal

právo, na základe ktorého si žalobcovia uplatňujú vylúčenie majetku zo súpisu. Ochrana

skutočného vlastníka spornej veci je zabezpečená vylučovacou žalobou. Žalobu na vylúčenie

majetku zo súpisu podstaty (excindačnú žalobu) je treba odlišovať od žaloby na vydanie

takéhoto majetku. Výsledkom úspešného uplatnenia vylučovacej žaloby je vylúčenie určitého

majetku zo súpisu podstaty a tým aj strata správcovského oprávnenia nakladať s týmto

majetkom a najmä možnosť speňažiť ho. Vylučovaciu žalobu, je však treba odlišovať

od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva, resp.

určenie neplatnosti záložnej zmluvy, nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe

mala za následok vylúčenie veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Je

preto v záujme účastníkov konania, aby konanie o vylúčenie veci bolo prerokované bez

zbytočných prieťahov, a aby uviedli a predložili všetky dôkazy preukazujúce ich nároki.

Dovolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh

žalobcov na prerušenie konania, považoval za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorým bolo prerušené konanie o vylúčenie

majetku zo súpisu oddelenej podstaty podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. zmenil tak, že rozsudok

prvostupňového súdu v časti, ktorou zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania, potvrdil. P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2010

  JUDr. Darina   L i č k o v á,   v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková