5Obdo/63/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: JUDr. Ján Ďurove, správca konkurznej podstaty S 546, Martina Rázusa 29, Lučenec, úpadcu Ing. Jaroslav Svetlák - STOLTES,,v konkurze ", Polomka, IČO: 22 883 517, zastúpený Nosko & Partners, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, proti žalovanému: 1/ Mgr. Filip Osvald, Kominárska 2, 4, Bratislava, správca úpadcu CI HOLDING, akciová spoločnosť, Starobystrická 267/67, Zálesie, IČO: 36 020 095, 2/ Ing. J. B. Csc., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., K., zastúpený LEGATE, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Peter Vrábeľ, 3/ Ing. L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., J., o zaplatenie 334 456,40 eur s príslušenstvom zo zmenky, vedenom na Okresnom súdu Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/49/2010, o dovolaní žalovaného v 2/ rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2017, č. k. 4CoZm/91/2014 - 622, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2017, č. k. 4CoZm/91/2014 - 622, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23.apríla 2014 č. k. 3CbZm/49/2010-491 ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz z 24. marca 2010 č. k. 3Zm/724/2009-23 vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a žalobcovi náhradu trov námietkového konania nepriznal.

2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 2/ rade, v ktorom namietal vnútorný rozpor zmenky, nedostatok označenia oprávneného zo zmenky a zánik zmenkovej pohľadávky započítaním.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj,,odvolací súd “) uznesením zo 7. decembra 2017 č. k. 4CoZm/91/2014-622 odvolanie žalovaného v 2/ rade odmietol ako oneskorene podané [§ 218 ods.1 písm. a/Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj„ O.s.p.“)]. V odôvodnení odvolací súd uviedol, žekonanie o zmenkovom platobnom rozkaze bolo začaté pred 1. júlom 2016, preto s poukazom na ust. § 471 ods. 2 CSP pri prejednaní a rozhodovaní o odvolaní žalovaného 2/ rade posudzoval splnenie podmienok jeho prípustnosti podľa ustanovení O.s.p. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému 2/ rade doručený dňa14. mája 2014. Posledným dňom lehoty na podanie odvolania v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote bol deň 29. máj 2014 (štvrtok). V závere odvolací súd konštatoval, že žalovaný 2/ rade podal odvolanie dňa 3. júna 2014, teda až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný v 2/ rade (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, pričom prípustnosť dovolania odvodzuje z ust. § 420 písm. f/ C.s.p tým, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv dovolateľa na spravodlivý proces. Podľa dovolateľa odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že podal odvolanie oneskorene. Nesprávne posúdil zachovanie lehoty na podanie odvolania a vecnou stránkou odvolania sa preto vôbec nezaoberal, čím dovolateľovi odňal možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti namietal konštatovanie odvolacieho súdu, že odvolaním napadnutý rozsudok bol dovolateľovi doručený dňa 14. mája 2014, teda lehota na podanie odvolania uplynula 29. mája 2014. Poukazujúc na doručenku uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie z 23. apríla 2014 č. k. 3CbZm/49/2010- 491 prevzal dňa 16. mája 2014. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala plynúť 17. mája 2014 a jej koniec pripadol na sobotu 31. máj 2014, pričom lehota na podanie odvolania uplynula až v pondelok 2. júna 2014. Dovolateľ namietal tiež záver odvolacieho súdu v tom, že doručil odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 23. apríla 2014 č. k. 3CbZm/49/2010-491 prostredníctvom právneho zástupcu až 3. júna 2014. V tomto kontexte uviedol, že prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie elektronickými prostriedkami d o podateľne Okresného súdu Bratislava V dňa 2. júna 2018, pričom toto elektronické podanie odvolania doplnil v zmysle ust. 42 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase jeho podania) odvolaním vyhotoveným v listinnej podobe, osobným podaním do podateľne Okresného súdu Bratislava V dňa 3.júna 2014. Dovolateľ má za to, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Odmietnutím odvolania pre zmeškanie lehoty na jeho podanie mu odňal odvolací súd právo na spravodlivý proces. Na tomto základe navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 2/rade je dôvodné, preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolanie žalovaného 2/ rade odmietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 Cs.p.).

6. Podľa ustanovenia § 419 Cs.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa ustanovenia § 420 písm. f/ Cs.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ Cs.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým súd znemožnil stranám sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré im Civilný sporový poriadok priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v judikátoch R23/1994 a R4/2003 (ďalej v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015) vydaných do 30. júna 2016 považoval za prípad odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvoduodmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu týchto judikátov nedotkli, preto ich treba považovať aj naďalej za aktuálne.

11. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania žalovaného v 2/rade odvolacím súdom vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 204 O.s.p. v čase podania odvolania). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

13. Dovolací súd vzal tiež zreteľ na ust. § 121 ods. 1 až 5 C.s.p., (§ 57 O.s.p. v čase podania odvolania) podľa ktorého lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

14. Podľa 125 ods. 1 a 2 Cs.p. (§ 42 O.s.p. v čase podania odvolania) podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

15. Z citovaného ustanovenia § 125 ods. 1 a 2 C.s.p. je zrejmé, že podanie vo veci samej (vrátane odvolania), ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a ktoré nebolo autorizované podľa osobitného predpisu má rovnaké právne účinky ako podanie urobené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak bolo v lehote 10 dní [pozn. v lehote 3 d n í (v čase podania odvolania)] dodatočne doručené súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.

16. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t.j. uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 23. apríla 2014 č.k. 3CbZm/49/2010- 491 bolo doručené žalovanému v 2/ rade dňa 16. mája 2014 (viď doručenka pripojená k č. l. 494 spisu). Lehota na podanie odvolania proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie začala žalovanému v 2/ rade plynúť 17. mája 2014; koniec pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na sobotu 31. mája 2014, a teda posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň 2. jún 2014 (pondelok).

17. Žalovaný v 2/rade podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie elektronickými prostriedkami bez autorizácie odoslaným do podateľne Okresného súdu Bratislava V dňa 2. júna 2014 (č.l. 499), ktoré doplnil osobným podaním v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom dňa 3. júna 2014, čomu nasvedčuje prezenčná pečiatka súdu prvej inštancie (č.l. 505), teda v zákonom stanovenej lehote (§ 57 ods. 1 až 3 O.s.p. účinného v čase podania odvolania). Odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie tak bolo podané včas, čo znamená, že záver odvolacieho súdu o oneskorenom podaní odvolania nie je správny.

18. Nesprávnym odmietnutím odvolania bola žalovanému v 2. rade znemožnená realizácia jeho procesného práva na preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu odvolacím súdom v takej miere, že tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Dovolací súdpreto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 C.s.p.) s tým, že v zmysle ustanovenia § 453 ods. 3 C.s.p. odvolací súd rozhodne o trovách pôvodného a aj dovolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.