Najvyšší súd
5 Obdo 62/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P.H., B.B., IČO: X., zastúpený: JUDr. F.M., advokát, S.P. proti žalovanému: B.,
s. r. o., R.B., IČO: X., zastúpený: JUDr. M.B., advokát, M.B., o zaplatenie 2 091,22 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb 104/2003,
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra
2011, č. k. 43Cob 27/2011-336, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. októbra 2010, č. k. 63Cb 104/2003-244
žalobu zamietol a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške
1 481,21 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného. Žalobcovi uložil aj nahradiť trovy štátu
vo výške 30,58 eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
prvého stupňa 10. apríla 2003 domáhal zaplatenia istiny 25 600 Sk s príslušenstvom za výkon
technického dozoru v zmysle faktúry č. 5/2002. Ďalšou žalobou, doručenou súdu prvého
stupňa 10. apríla 2003, ktorej bola pridelená sp. zn. 60Cb 105/2003, sa žalobca domáhal
úhrady istiny 32 600 Sk s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry
č. 10/2002 v sume 32 600 Sk a žalobou doručenou súdu prvého stupňa 10. apríla 2003, ktorej
bola pridelená sp. zn. 62Cb 104/2003, sa žalobca domáhal úhrady istiny 4 800 Sk s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry č. 02/2002 v sume 19 800
Sk. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uhradil z tejto istiny 15 000 Sk.
Na návrh žalobcu súd prvého stupňa uznesením z 13. novembra 2003 (č. l. 32) spojil
vyššie uvedené konania do jedného, vedeného pod sp. zn. 63Cb 104/2003.
Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 a 2, § 548
ods. 1, § 554 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že nároky uplatnené žalobami, doručenými
10. apríla 2003 v celkovej výške 63 000 Sk (2 091,22 eur), spojené do konania
63Cb 104/2003, žalobca nepreukázal a súd prvého stupňa z toho dôvodu žalobu zamietol.
Účastníci konania uzavreli 10. februára 2002 Zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol výkon technického dozoru na diele v B. B.
podľa čl. 2.1, a to Podnikateľský inkubátor a Technologické centrum B. B.. Podľa čl. 2.2
predmetnej zmluvy si účastníci dohodli, že za predmet diela nepovažujú práce vykonávané za
účelom opravy chýb, vysvetľovania, doplňovania nedostatkov projektovej dokumentácie,
zistené pri realizácii diela, nakoľko sa jedná o reklamáciu na zhotovenie projektovej
dokumentácie. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na všetky profesie zahrnuté
v projektovej dokumentácii, ktoré zastrešuje generálny projektant. V čl. 3 bod 2 si účastníci
dohodli spôsob plnenia tak, že je nevyhnutná osobná účasť
na technických rokovaniach a kontrolných dňoch na pozvanie objednávateľa. Podľa čl. 4 bod
1 sa zhotoviteľ zaviazal, že výkon technického dozoru zrealizuje v dohodnutých termínoch
v priebehu stavebných prác od odovzdania projektovej dokumentácie až po kolaudáciu
stavby. V čl. 5 si dohodli cenu predmetu, a to 400 Sk za každú hodinu, pričom práce mali byť
zhotoviteľom fakturované každé dva mesiace, doúčtované po ukončení zmluvného vzťahu,
pričom každá faktúra mala byť schválená a podpísaná stavebným dozorom. Žalovaný
spočiatku namietal platnosť predmetnej zmluvy, po vyjasnení určitosti termínu stavebný
dozor sa obe strany dohodli, že uvedenú zmluvu považujú za platne uzatvorenú a v ďalšom
konaní nebudú namietať jej neplatnosť. Súd prvého stupňa vychádzal teda z platne
uzatvorenej zmluvy. Žalovaný namietal, že žalobca vykonal práce v zmysle zmluvy a faktúr
ním vystavených z dôvodu, že tieto práce boli vykonané za účelom odstránenia vád diela
vykonaného žalobcom - projektovej dokumentácie. V prípade ich vykonania musí žalobca
preukázať, že sa zúčastnil na technických rokovaniach a kontrolných dňoch na pozvanie
objednávateľa, t j. žalovaného, resp. zápisom v stavebnom denníku, kde je presne
špecifikovaný účel tohto pozvania a rozsah vykonania prác. Žalovaný tvrdil, že žalobcu nikdy nepozval k účasti na kontrolnom dni a tiež v stavebnom denníku nie je žiadny zápis ohľadom
takéhoto pozvania s uvedením účelu a rozsahu stavebných prác. Žalobca na dôkaz svojich
tvrdení okrem iného predložil dôkaz - Odkontrolovania a odsúhlasenia predložených dodacích
listov a faktúr stavebným dozorom z 25. februára 2003, z ktorého súd prvého stupňa zistil,
že stavebný dozor Ing. J.P. žalobcovi potvrdil účasť na kontrolných dňoch celkom
16 hodín a osobnú účasť na stavbe mimo kontrolných dní podľa záznamov v stavebnom
denníku, ako i potvrdenie stavbyvedúceho zhotoviteľa predmetného diela, ako i činnosť
profesistov. Aj napriek tejto skutočnosti súd konštatoval, že faktúry predložené žalobcom
č. 02/2002, 5/2002 a 10/2002 nie sú podpísané stavebným dozorom, tak ako to ukladá čl. 5.5
predmetnej zmluvy. Z vyjadrenia spoločnosti S., a. s., B. B. štatutárny zástupca Ing. J.Z.
žalobcovi oznámil, že po overení skutočnosti u stavbyvedúceho J.K., ako aj projektového
manažéra stavby Ing. J.P., títo potvrdili rozsah účasti zodpovedného projektanta Ing. H.
v zmysle predloženého stanoviska. Z tohto vyjadrenia súd zistil, že spoločnosť S., a. s., B. B.
považovala činnosť žalobcu
za činnosť zodpovedného projektanta a nie za činnosť v zmysle predmetnej zmluvy. Žalobca
ďalej preukazoval výkon technického dozoru vlastným spracovaním jednotlivých činností
podľa dátumu a počtu hodín, ktorý potvrdil svojim podpisom. Z uvedeného dôkazu nie je
zrejmé, či sa jedná o technický dozor, resp. stavebný dozor, ktorý vykonával Ing. P..
Zo zápisov z pracovnej porady a kontrolných dní mal súd preukázané, že v zmysle prezenčnej
listiny sa žalobca na stretnutiach a kontrolných dňoch podpisoval v kolónke projektant,
pričom predmetom rokovaní bolo doriešovanie projektovej dokumentácie, vzhľadom
na zmenu prác voči pôvodnej projektovej dokumentácii. Ani v jednom z týchto listinných
dôkazov sa žalobca nepodpísal ako technický dozor, ale vždy je uvedený ako zástupca
projektanta. Takisto zo stavebného denníka vyplýva, že žalobca v ňom vykonával zápisy ako
projektant. V základnom liste stavebného denníka, časť 1.2 bol uvedený žalobca v kolónke
generálny projektant, zodpovedný projektant a autorský dozor. V kolónke technický
(stavebný) dozor investora stály a občasný bol uvedený Ing. J.P. a I.B.. Tieto skutočnosti
namietal aj žalovaný, pričom činnosť projektanta nespadala pod predmet uzavretej zmluvy
medzi účastníkmi konania. Žalovaný poukázal na svedecké výpovede svedkov, najmä Ing.
arch. K., ktorý i z predložených listinných dôkazov nevedel špecifikovať, kedy žalobca pri
jednotlivých rokovaniach vystupoval ako žalobca a kedy ako technický dozor, uviedol, že
vypracoval projektovú dokumentáciu na uvedenú stavbu. Žalobca vykonal pre Ing. arch. K.
stavebnú časť tohto projektu, za vypracovanie ktorej mu zaplatil odmenu. Zmeny
v projektovej dokumentácii boli riešené na kontrolných dňoch, kde bol privolaný aj projektant tej časti projektu, ktorý ho vypracoval a ktorého zmena sa ho týkala. Tento svedok mal
vedomosť aj o tom, že žalobca vykonával pre žalovaného i dozor, avšak vo svojej svedeckej
výpovedi nevedel špecifikovať rozsah prác, ktoré vykonal pre žalovaného ako technický
dozor a rozsah prác, ktoré vykonal ako projektant, rovnako nemal ani vedomosť, že žalovaný
písomným zápisom, resp. v jeho neprítomnosti pozýval žalobcu na účasť na kontrolný deň
ako technický dozor. Osobné pozývanie a zápis v stavebnom denníku nepotvrdil ani svedok
Ing. J.Z., i keď potvrdil, že žalobcu
na kontrolných dňoch i mimo nich na stavbe videl. Mal za to, že bol pozvaný na základe
pozvania žalovaného, keďže investor - žalovaný by si mal zabezpečiť prítomnosť týchto ľudí,
ktorí vypracovali projektovú dokumentáciu. Súd považoval výpoveď tohto svedka za právne
irelevantnú, keďže ohľadom účasti na kontrolných dňoch vypovedal inak, než je to uvedené
v zápisoch z kontrolných dní, kde je uvedená účasť žalobcu ako projektanta. Rovnako svedok
J., ktorý bol stavbyvedúcim zhotoviteľa predmetného diela, súdu potvrdil, že účasť žalobcu na
predmetnej stavbe chápal zo strany projektanta S. LVZ, a. s., B. B.. Žalobca vypracovával
i projekt skutočného vyhotovenia stavby, pričom i z toho dôvodu považoval jeho účasť za
nutnú na kontrolných dňoch a uviedol, že i sám pozýval žalobcu na kontrolné dni. Svedok
v stavebnom denníku vykonával zápisy za generálneho projektanta spolu s p. K., tieto zápisy
boli pre svedka dôležité pre realizáciu prác
na predmetnom diele. Žalobcu považoval za autora projektovej dokumentácie. Poznamenal,
že činnosti, ktoré sa týkali projektovej dokumentácie, riešil svedok priamo so žalobcom
aj mimo kontrolných dní na stavbe, pričom následne boli odsúhlasované na kontrolných
dňoch. Uviedol, že je i toho názoru, že určitá časť prác, ktoré vykonal žalobca, možno
považovať i za výkon dozoru projektanta. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, že vykonal
technický dozor podľa uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným v takom rozsahu, v akom
ho následne fakturoval. Z predmetných dôkazov súd prvého stupňa nemohol ustáliť rozsah
tých prác, ktoré by bolo možné považovať za výkon technického dozoru, preto žalobu
zamietol. Žalobca si tento nárok uplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia, proti ktorému
žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa konštatoval, že uvedený vzťah
posúdil na základe platnej uzavretej zmluvy podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka,
z ktorého dôvodu nemožno tento nárok priznať i z titulu bezdôvodného obohatenia. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a žalovanému priznal ich náhradu. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p.
a na ich náhradu zaviazal žalobcu.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi 2 091,22 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového
konania vo výške 2 733,84 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 608,69 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že preskúmaním veci odvolací súd
dospel k záveru, že aj keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, nerozhodol
správne, keď žalobu zamietol, z dôvodu, že v zápisoch z kontrolných dní a porád bol žalobca
uvádzaný ako projektant a nie ako technický dozor. Uviedol, že z tvrdení účastníkov
a z vykonaných dôkazov vyvodil závery, ktoré nezodpovedajú zásadám uvedeným v § 132
O. s. p. Skutkové zistenia sú v rozpore s logickým hodnotením dôkazov. Odvolací súd sa
zaoberal aj tým, či nie je možné na vec aplikovať ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, v dôsledku čoho v súlade s § 213 ods. 2
O. s. p. vyzval a poučil žalobcu aj žalovaného, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili. Uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a z výsluchu žalobcu,
ako aj svedkov je zrejmé, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nevykonal na uvedenej stavbe
pre neho žiadnu prácu ako výkon technického dozoru, nie je správne. Z obsahu zmluvy
o dielo vyplýva, že žalobca mal pre žalovaného vykonávať technický dozor bez bližšej
špecifikácie jednotlivých činností s tým, že v zmysle čl. 3.1 zmluvy malo ísť o všetky práce
spojené s realizáciou stavby. Takto dohodnutý rozsah je oveľa širší ako samotný výkon
technického dozoru. Uviedol, že technický dozor si zabezpečuje investor, ktorý bol v danom
prípade žalovaný. Účastníci v zmluve funkcie technického dozoru podrobne nešpecifikovali.
Technický dozor by mal investora zastupovať najmä pri kontrole vykonávania prác a dodávok
a pri ich preberaní od dodávateľa a pri jednaniach s projektantom, stavebným úradom a inými
účastníkmi výstavby. Ďalej uviedol, že žalobca, rovnako aj svedkovia zhodne potvrdili,
že žalobca bol na stavbe prítomný počas celej doby výstavby minimálne každý druhý deň
a ku koncu dokončovacích prác každý deň, čím bola dodržaná podmienka stanovená v bode
3.2 zmluvy, a to osobná účasť žalobcu nielen na technických rokovaniach a kontrolných
dňoch, ale aj pri samotných prácach priamo na stavbe. Na každom kontrolnom dni spolu
s Ing. M. a Ing. U. za žalovaného bol prítomný aj žalobca. Aj z listu primátora mesta B. B.
z 13. novembra 2002 vyplýva, že druhý spoločník žalovaného - druhý investor, spoločnosť B.
nenamietal vykonávanie prác technického dozoru žalobcom, ale mal výhrady voči faktúram,
pretože neboli verifikované stavebným dozorom.
Za žalovaného ako investora vykonával stavebný dozor Ing. P., ktorý spolu
so žalobcom niesli zodpovednosť za uskutočnenie stavby v súlade s projektovou
dokumentáciou v dohodnutej kvalite. Ing. P. bol poverený, aby rozsah prác vykonaných
žalobcom ako technickým dozorom, vrátane počtu hodín, odsúhlasil. Poukázal na prílohu
č. 16 k Sadzobníku pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych
činností a rozsah stavebného dozoru, na § 44 ods. 2 a § 466 Stavebného zákona. Ďalej
uviedol, že pre výkon technického dozoru je profesia projektanta v jednej osobe výhodou,
pretože technický dozor musí pružne riešiť na stavbe všetky zmeny tak, že sa činnosť žalobcu
prelínala aj s prácou, ktorú vykonáva len projektant. Keďže žalobca pre generálneho
projektanta vyhotovil stavebnú časť projektovej dokumentácie, bola táto skutočnosť skôr
výhodou než dôvodom, prečo bol v záznamoch z kontrolných dní zaradený pri riešení
problémov ako projektant. Sám žalobca nebol dodávateľom projektovej dokumentácie, preto
nemohol niesť zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie. Všetky zmeny projektovej
dokumentácie, ktoré boli riešené počas výstavby, vyvstali v súvislosti s dodávkou vadnej
projektovej dokumentácie. Aby stavba mohla pokračovať a mohla byť načas ukončená, bolo
potrebné vyriešiť oproti dodanému projektu len ďalšími zmenami v existujúcej projektovej
dokumentácie. Žalobca by sa mohol zúčastňovať na kontrolných dňoch za dodávateľa
projektovej dokumentácie len na základe poverenia generálneho projektanta, čo zo zápisov
nevyplýva. Zaradenie žalobcu ako projektanta v prezenčných listinách, napriek tomu,
že nezastupoval generálneho projektanta, je vyjadrením jeho pôvodného podnikateľského
oprávnenia, čo ho žiadnym spôsobom neobmedzuje vo výkone technického dozoru. Z toho
dôvodu nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že žalobca na stavbe vykonával rozsah prác,
špecifikovaný v čl. 2.2 a 2.3 Zmluvy o dielo, pretože v danej veci sa nejednalo ani o opravu
chýb, ani o dopĺňanie nedostatkov projektovej dokumentácie, za ktorú nesie zodpovednosť
žalovaný. Výkon rôznych činností, ako to vyplýva zo stavebných denníkov, žalobca mohol
realizovať na stavbe len pre žalovaného a len ako stavebný dozor. Nie je možné preto na daný
prípad aplikovať ust. čl. 2.3, ktorý vylučoval všetky profesie zahrnuté v projektovej
dokumentácii. Bez odborníkov, ktorí sú schopní posúdiť ďalší postup na stavbe, pričom
týchto musí zabezpečiť stavebný dozor, ak ich investor nezabezpečí sám, by nebolo možné
vôbec dielo dokončiť. Žalovaný sám na stavbe nijaký výkon prác nezabezpečoval, čo mu
vytkol aj Najvyšší kontrolný úrad, preto, ak by nebol za neho túto prácu vykonával žalovaný,
tak by práce na stavbe nemohli vôbec začať a ani by sa nemohlo v nich pokračovať.
Dojednanie účastníkov, že technický dozor má vykonávať svoju činnosť na pozvanie
objednávateľa - investora cez zápis v stavebnom denníku, s určením účelu pozvania a rozsahu prác, je možné realizovať len na jednoduchých stavbách. V prejednávanej veci sa nejednalo
o vady projektovej dokumentácie, ktoré by boli zapríčinili vznik ďalších nových prác, ale šlo
o vznik naviac prác, ktoré zapríčinil technický stav stavby. Ďalej uviedol, že samotná
absencia písomného pozvania technického dozoru objednávateľom na stavbu nemôže mať
za následok, že žalobca by nemal za svoju riadne a kvalitne odvedenú prácu tak, ako to
potvrdili svedkovia, dostať zaplatené. Jeho účasť na stavbe nepoprel ani pracovník
žalovaného Ing. U. a potvrdili ju aj generálny projektant Ing. K., stavbyvedúci
p. K., Ing. Z. ako zhotoviteľ stavby a aj Ing. P. ako stavebný dozor a vyplýva to aj z písomnej
evidencie v stavebnom denníku a v záznamoch z kontrolných dní, čo je dostatočným
dôkazom, že žalobca vykonával pre žalovaného riadny technický dozor.
Ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nevykonával prácu na stavbe
pre neho, ale pre generálneho dodávateľa projektovej dokumentácie, z uvedených dôvodov
právne neobstojí a toto tvrdenie žalovaný ani žiadnym dôkazom nepreukázal. Naopak
z výsluchu Ing. K. vyplýva, že zmluvným dodávateľom projektovej dokumentácie bolo Mesto
a žalovaný, čo nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný bol pre neho subdodávateľom v časti
projektu stavebnej časti. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca na stavbe
odstraňoval vady projektovej dokumentácie a bol tam za generálneho projektanta. Žalobca
ako technický dozor neriešil ten rozsah prác, ktorý bol vymedzený v čl. 2.2, pretože sa
nejednalo o žiadnu reklamáciu projektovej dokumentácie. K námietke žalovaného,
že žalobcom vystavené faktúry za vykonávanie technického dozoru neobdržal, neskôr priznal,
že jednu z nich eviduje, aj keď ju neuznáva, odvolací súd uviedol, že nie je pravdivá, pretože
prevzatie všetkých faktúr priznal nielen Ing. M., ale prevzatie je na nich uvedené. Rovnako
nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcovi zaplatil sumu 15 000 Sk za výkon
technického dozoru len ako zálohu. Faktúra č. 02/2002 sa ako stala splatnou, v hotovosti ju
zaplatil Ing. M. žalobcovi, v dôsledku čoho zostal predmetom sporu len rozdiel 4 800 Sk, čo
je možné považovať za uznanie záväzku. Z príjmového a výdavkového dokladu nesporne
vyplýva, že žalovaný v zastúpení Ing. M. žalobcovi vydal uvedenú sumu na úhradu faktúry
a nie ako zálohu. Tvrdenie žalovaného, že išlo o zálohu, nebolo preukázané. V tom čase
žalobca pre žalovaného inú prácu nevykonával, preto suma 15 000 Sk mohla byť vyplatená
žalobcovi lez za výkon technického dozoru.
Ďalej uviedol, že absencia podpisu stavebného dozoru Ing. P. na faktúrach, resp. na
dodacích listoch, nemôže mať za následok neodôvodnenosť uplatneného nároku, pretože Ing.
P. rozsah žalobcom vykonaných prác, ako aj ich cenu písomne odsúhlasil u všetkých troch
faktúr. Výkon technického dozoru potvrdili aj zástupcovia prizvaných profesií, a to E.B., spol.
s r. o., B.B., projektovanie vykurovania a prizvanie statika, čo je zrejmé zo zápisov
v stavebnom denníku a z pracovných porád.
Ďalej uviedol, že neobstojí námietka žalovaného, že žalobca vykonával práce
na stavbe pre zhotoviteľa z dôvodu, že mal s ním uzavretú zmluvu na vypracovanie projektu
skutočného vyhotovenia stavby, pretože pre zhotoviteľa reálne nemal akú prácu vykonávať,
keďže bol zástupcom investora - žalovaného. Až po ukončení stavby sa do projektu zakreslia
všetky rozdiely, ktoré nastali počas výstavby na stavbe oproti pôvodnej projektovej
dokumentácii. Tak ako to uviedol žalobca, túto zmluvu uzavrel so zhotoviteľom len preto,
že ho o to požiadal žalovaný, pretože nemal iné finančné prostriedky než z programu Phare,
v dôsledku čoho mu žalobca robil službu, keď takúto zmluvu uzavrel namiesto neho
a on vyhotovil projekt, bez ktorého by nebolo možné požiadať o vydanie kolaudačného
rozhodnutia. Žalobca preto nemusel byť na stavbe od jej začiatku, ale stačilo mu prísť až
na záver, aby si mohol vykonané práce zamerať a zaznačiť zmeny oproti pôvodnej
projektovej dokumentácii. Samotné uzavretie zmluvy medzi žalobcom a zhotoviteľom nemá
žiadny vplyv na rozsah prác vykonaných predtým žalobcom ako technickým dozorom
na stavbe.
Záverom uviedol, že skutočnosť, že žalobca bol súčasne projektantom, bola výhodou
nielen pre zhotoviteľa stavby, ale najmä pre žalovaného, pretože včasné ukončenie diela je pri
stavbách financovaných z prostriedkov Európskej únie prísne kontrolované. Všetky tie práce,
s ktorými pôvodný projekt nerátal, pretože generálny projektant nemal o nich žiadnu
vedomosť, boli výsledkom práce žalobcu ako technického dozoru a nie práce vyvolané tým,
že by pôvodná projektová dokumentácia bola nekvalitná alebo vadná. Šlo o práce, pre ktoré
žiadna projektová dokumentácia vypracovaná nebola, pretože si práce žalovaný
ani u generálneho projektanta neobjednal, keďže o nich nemohol ani vedieť.
Odvolací súd po vykonaní dokazovania dospel k rovnakému záveru ako súd prvého
stupňa, že vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa zmluvy uzavretej medzi nimi s tým,
že odvolací súd vyhodnotil súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie tak, že z neho
vyplýva preukázateľná činnosť žalobcu ako technického dozoru a nie ako projektanta
na stavbe vykonávanej pre žalovaného, ktorej bol investorom, v dôsledku čoho dospel
k záveru, že aplikácia § 451 Občianskeho zákonníka v danej veci nebola opodstatnená. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie doplatku
ceny za výkon stavebného dozoru v súlade s § 548 Obchodného zákonníka oprávnene,
v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe
vyhovel.
Žalobcovi priznal trovy prvostupňového a odvolacieho konania v súlade s § 224
a § 142 O. s. p.
Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Dovolanie
odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p, že konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) O. s. p. Uviedol,
že dovolanie podáva v zákonom stanovenej lehote z dôvodu, že odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Uviedol, že odvolací súd skonštatoval, že vec je potrebné
posúdiť podľa Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi účastníkmi. Dovolateľ uviedol, že zmluvné
strany si dohodli, že predmetom zmluvy bude síce technický dozor, ktorý má vykonávať
žalobca, malo sa jednať o osobnú účasť žalobcu na kontrolných dňoch a technických
rokovaniach na pozvanie objednávateľa. Odvolací súd bez opory v právnom predpise určil
rozsah prác vykonávaných ako činnosť technického dozoru, pričom ignoroval zmluvné
dojednania. Súd zároveň zhrnul, že technický dozor dohliada v priebehu výstavby najmä
na kvalitu vykonaných prác, sleduje problematické etapy výstavby a upozorňuje na chyby,
ktoré by mohli ohroziť celý projekt. V podstate sa jedná o kontrolnú činnosť, či sa stavba
realizuje v súlade s projektom. Podľa dovolateľa žalobca sa v žiadnom prípade nezúčastňoval
kontrolných dní za účelom kontroly a dohliadania priebehu stavby. Odvolací súd ignoroval,
že žalobca sa zúčastňoval na stavbe ako zástupca projektanta alebo ako projektant stavebnej
časti. Odvolací súd sám konštatoval, že projektová dokumentácia bola vyhotovená narýchlo
bez realizačných projektov, teda je zrejmé, že musela mať nedostatky, ktoré bolo treba riešiť.
Generálnym dodávateľom projektu bol Ing. K. a jeho subdodávateľom - projektant stavebnej
časti - žalobca, je zrejmé, že tieto osoby boli potrebné pri odstraňovaní nedostatkov
projektovej dokumentácii. Takáto ich účasť však nemôže byť považovaná za kontrolnú
činnosť - činnosť technického dozoru, ako uvádza odvolací súd. Sám žalobca uviedol,
že počas výstavby sa vyskytovali dôvody, pre ktoré bolo treba následne projekt upraviť
a meniť, na základe čoho došlo k prepracovaniu projektu. Takéto prepracovanie nemôže byť
chápané ako činnosť technického dozoru. Ďalej dovolateľ poukázal na skutočnosť, že žalobca
mal tri zmluvné vzťahy, so žalovaným, spoločnosťou S., a. s. a s Ing. K.. Všetky vzťahy
súviseli s predmetným dielom. Je zrejmé, že žalobca mohol byť na predmetnej stavbe prítomný z viacerých dôvodov. Dôkazné bremeno, že sa zúčastňoval kontrolných dní,
v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo so žalovaným, niesol v konaní žalobca. Odvolací súd
však nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, ktoré preukazovali, že žalobca bol označovaný
ako projektant a z ich obsahu vyplývalo, že nevykonával kontrolu priebehu stavby, ale riešil
problémy, nedostatky a neúplnosť projektovej dokumentácie. Žalovaný je toho názoru,
že dôkazné bremeno v tomto smere žalobca neuniesol. Dovolateľ uviedol, že z predložených
zápisov z kontrolných dní vyplýva, že žalobca tam vystupoval ako projektant. Uviedol,
že tieto dôkazy nepreukazujú dohliadaciu alebo kontrolnú činnosť žalobcu na stavbe.
Svedkovia tiež len potvrdili účasť žalobcu na týchto kontrolných dňoch, nevedeli sa však
vyjadriť, na pozvanie koho a v prospech koho sa týchto stretnutí zúčastňoval. Podľa
žalovaného je zrejmé, že zo znenia týchto zápisov vyplýva, že predmetom jednaní boli
komplikácie ohľadom nedodania úplnej projektovej dokumentácie alebo riešenia jej
nedostatkov. Účasť projektantov aj žalobcu nesmerovala k výkonu technického dozoru, ale
išlo o činnosť súvisiacu s dolaďovaním projektu ako takého. Obrana žalobcu, že projektová
dokumentácia sa vypracovávala narýchlo, neobstojí. Generálny projektant a aj žalobca ako
odborne spôsobilé osoby sa rozhodli vstúpiť do daného zmluvného vzťahu aj napriek
vedomosti o časovej potrebe na vypracovanie projektu. Projektanti počítali s tým,
že projektová dokumentácia bude upravovaná počas samotnej výstavby, táto činnosť sa však
nemala týkať činnosti technického dozoru. Práve z tohto dôvodu si účastníci v zmluve
špecifikovali predmet plnenia žalobcu na stavbe a zároveň upravili, že táto činnosť bude
vykonávaná len na pozvanie žalovaného a vyžaduje sa jeho osobná účasť. Takéto pozvanie sa
však zo strany žalovaného nikdy neuskutočnilo. Dovolateľ je toho názoru, že účasť žalobcu
na kontrolných dňoch nebola činnosťou technického dozoru, ale riešil nedostatky projektovej
dokumentácie a jeho činnosť žiadal v zásade zhotoviteľ stavby. Uviedol, že súd konštatoval,
že žalovaný nezabezpečoval na stavbe žiadnu činnosť, teda nemohol ani zvolávať kontrolné
dni a žalobcu pozývať k vykonávaniu technického dozoru. Tvrdenie súdu, že keby to
nezabezpečoval žalobca, stavba by nemohla pokračovať, je zavádzajúce. Žalovaný má za to,
že dôkazné bremeno preukázať, že činnosť žalobcu na stavbe bola činnosťou podľa Zmluvy
o dielo, že bol za týmto účelom na stavbe žalobca žalovaným pozývaný, bolo na žalobcovi.
Z predložených dôkazov však uvedené nevyplýva. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že v zmysle zmluvy o dielo každá faktúra mala byť schválená a podpísaná stavebným
dozorom. Žiadna z predložených faktúr túto zmluvnú podmienku neobsahuje, teda faktúry
nie sú spôsobilé ako hodnoverný doklad k ich vymáhaniu. Túto podmienku odvolací súd
hodnotil ako nepodstatnú. Samotný dôkaz - odkontrolovanie a odsúhlasenie predložených dodacích listov a faktúr z 25. februára 2003 bol vypracovaný až následne, pričom Ing. P.
v ňom len vypísal účasť žalobcu na kontrolných dňoch a účasť profesistov a on sám
neposudzoval, či táto činnosť spadá pod zmluvu o dielo. Okrem toho z uvedeného dôkazu
vyplýva rozsah činnosti žalobcu len 84 hodín, čo je v rozpore s vystavenými faktúrami, kde si
žalobca účtuje 132,5 hodín svojej osobnej účasti. Ďalej podľa dovolateľa odvolací súd nevzal
do úvahy zmluvné dojednanie ohľadom osobného vykonávania predmetu Zmluvy o dielo.
Teda žalobca mal vykonávať činnosť podľa zmluvy osobne. Statika a profesie neboli
vykonávané žalobcom osobne, čím nespadajú pod dohodnutý predmet zmluvy a napriek
uvedenému, žalobca túto činnosť žalovanému vyfakturoval a súd takýto nárok žalobcovi
napriek dojednaniam v zmluve priznal. Rovnako sa odvolací súd nezaoberal neurčitosťou
dôkazu „Rozpis nákladov po profesiách“, kde žalobca podrobne rozpísal svoj nárok
uplatňovaný v konaní. Uviedol jednotkové ceny, ktoré sú nesúladné s dohodou strán v zmluve
o dielo. Dôkazné bremeno riadne a určito preukázať svoj nárok bolo na žalobcovi, nie je teda
zrejmé, aký nárok a na základe čoho si ho žalobca v konaní uplatňuje. Tento doklad zároveň
preukazuje, že niektoré činnosti nevykonal žalobca osobne, ale ich vykonali iné osoby.
Na základe uvedeného, podľa žalovaného odvolací súd zmluvné dojednania vychádzajúce
zo zmluvy o dielo nesprávne právne posúdil, nesprávne vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, a tým dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdí a zároveň žalobcu zaviaže k náhrade trov odvolacieho konania
vo výške 355,32 eur a dovolacieho konania vo výške 118,44 eur. Zároveň navrhol, aby súd
odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o podanom dovolaní.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že ho považuje za účelovú obranu,
pretože odvolací súd podrobne zhodnotil celý skutkový stav a všetky návrhy na dokazovanie
a vyjadrenia účastníkov konania. Podľa žalobcu odvolací súd rozhodol správne a navrhol,
aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa § 238 ods. 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci
odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý žalobu zamietol,
tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 2 091,22 eur. V zmysle ust. § 238 ods. 1
O. s. p., ktoré dovolanie pripúšťa proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa, by bolo dovolanie v danej veci prípustné. Odvolací súd však
skúmal aj prípustnosť dovolania podľa ostatných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie § 238 ods. 5 nepripúšťa dovolanie vo veciach, v ktorých predmet peňažného
plnenia neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach, t. j. veciach
vyplývajúcich z právnych vzťahov upravených Obchodným zákonníkom, neprevyšuje
desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie
minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Minimálna
mzda je v danom prípade upravená Zákonom č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Z § 6a
ods. 1 Zákona č. 90/1996 Z. z. vyplýva, že minimálnu mzdu ustanoví nariadenie vlády
Slovenskej republiky vždy k 1. októbru kalendárneho roka.
V danom prípade je predmetom dovolacieho konania peňažné plnenie vo výške
2 091,22 eur. Ako vyplýva z obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, žalobca sa
zaplatenia istiny 2 091,22 eur domáhal v troch samostatných konaniach, ktoré na základe
návrhu žalobcu súd prvého stupňa uznesením z 13. novembra 2003 (č. l. 32) spojil do jedného
konania pod spisovou značkou 63Cb 104/2003. Išlo o konanie vedené pod sp. zn. 63Cb
104/2003, v ktorom sa žalobca žalobou, doručenou 10. apríla 2003 domáhal od žalovaného
zaplatenia 25 600 Sk s príslušenstvom v zmysle faktúry č. 5/2002. Konanie vedené pod
sp. zn. 60Cb 105/2003, v ktorom sa žalobca žalobou, doručenou súdu 10. apríla 2003
domáhal od žalovaného úhrady istiny 32 600 Sk s príslušenstvom v zmysle faktúry č. 10/2002
a konanie vedené pod sp. zn. 62Cb 104/2003, v ktorom sa žalobca žalobou doručenou súdu
10. apríla 2003 domáhal od žalovaného úhrady istiny 4 800 Sk s príslušenstvom v zmysle
faktúry č. 02/2002 v sume 19 800 Sk (15 000 Sk žalovaný uhradil).
Z uvedeného je zrejmé, že jednotlivé žaloby boli podané na súd prvého stupňa
10. apríla 2003. Dovolací súd skúmal výšku minimálnej mzdy v čase podania návrhu
na prvostupňovom súde, čo je 10. apríl 2003. V zmysle Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 514/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, ktoré nadobudlo
účinnosť 1. októbra 2002, je výška minimálnej mzdy 5 570 Sk za mesiac pre zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou ku dňu podania predmetných návrhov.
V danom prípade ide o obchodnú vec, to znamená, aby bolo dovolanie v predmetnej
veci prípustné, peňažné plnenie, ktoré je predmetom tohto konania, musí prevyšovať
desaťnásobok minimálnej mzdy, čo je 55 700 Sk. Jednotlivé peňažné plnenia v žalobách,
ktorými sa žalobca domáhal od žalovaného úhrady faktúr za výkon technického dozoru,
ani v jednom prípade neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania
návrhu na prvostupňovom súde. Žalobca sa domáhal zaplatenia v prvom konaní 25 600 Sk,
v druhom konaní 32 600 Sk a v treťom konaní 4 800 Sk. Rovnako je potrebné zdôrazniť,
že výšku jednotlivých peňažných plnení je potrebné posudzovať osobitne, predtým ako boli
veci spojené do jednej, nakoľko rozhodujúca je výška peňažného plnenia v čase doručenia
každého samotného návrhu na prvostupňový súd. Každý návrh (žaloba), podaný na súde,
sa posudzuje samostatne.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie v danej veci
v zmysle § 238 O. s. p. nie je prípustné.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238
O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237
písm. a) až g) O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred
súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom, alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté
niektorou z uvedených vád.
Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, že ho odôvodňuje ust. § 241 ods. 2 písm. a)
O. s. p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. Konkrétnu vadu konania
v zmysle § 237 O. s. p. dovolateľ neuviedol. Namietal nesprávne právne posúdenie
a dovolanie odôvodňoval aj inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Dovolací súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou
taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.
Správnosť skutkových a právnych záverov založených na dokazovaní by bolo možné
v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,
ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad
v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné, to platí aj vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b)
O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného odmietol podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobcovi v zmysle § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodal návrh
na priznanie trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová