UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: CD Consulting s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: D. R., nar. XX. O. XXXX., bytom F., o zaplatenie zmenkovej sumy 1 136,13 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39CbZm/186/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23. novembra 2015, č. k. 16CoZm/227/2015-99, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 23. novembra 2015, sp. zn. 16CoZm/227/2015 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín z 09. septembra 2015, č. k. 39CbZm/186/2013-86, ktorým súd prvej inštancie pripustil vstup Zduženia spotrebiteľov Slovenska, o. z. (ďalej len „ZSS“) do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že otázku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné riešiť podľa ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy (t. j. Občianskeho súdneho poriadku), lebo nariadenie nemá v tomto smere osobitnú úpravu. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa domáha plnenia zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej zmluve o úvere a teda nároky žalobcu budú posudzované aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa, preto vstup ZSS, ako právnickej osoby, ktorej predmet činnosti je ochrana práv (spotrebiteľa) podľa osobitného predpisu, do konania je v súlade s § 93 ods. 2 O. s. p. Uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje osobitný druh sporového konania, ktoré sa vyznačuje predovšetkým tým, že prebieha písomne a za použitia vzorových tlačív. Nejde však o také konanie, v ktorom by bola vylúčená účasť vedľajšieho účastníka.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť naďalšie konanie o odvolaní.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, (t. j. za účinnosti O. s. p.) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané žalobcom v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 2Cdo/303/2015, 2Cdo/399/2015, 3Cdo/15/2015, 3Cdo/119/2015, 3Cdo/133/2015, 3Cdo/134/2015, 3Cdo/154/2015, 7Cdo/8/2015, 8Cdo/269/2015, 5Cdo/305/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
6. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.