Najvyšší súd  

5 Obdo 5/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E. - občianske združenie, T.B., IČO: X., zastúpeného advokátom Mgr. V.Š., so sídlom N.B. proti žalovanému: S., zastúpená M.S., so sídlom S.B., IČO: X., o zaplatenie 41 456,68 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26 Cb 123/2007, o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. júna 2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432

v spojení s opravným uznesením z 10. januára 2011, č. k. 1 Cob 400/2009, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava

III zo 14. októbra 2009, č. k. 26 Cb 123/2007-396 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 3. júna 2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432 v spojení s opravným uznesením z 10. januára 2011,

č. k. 1 Cob 400/2009 z r u š u j e   a v r a c i a vec Okresnému súdu Bratislava III

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava III medzitýmnym rozsudkom zo 14. októbra 2009 pod č. k.

26 Cb 123/2007-396 rozhodol tak, že odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku č. SORO/JPD3-1/2005 z 13. januára 2006 je neplatné.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie istiny v sume 366 174,20 Sk s príslušenstvom ako nárokov zo zmluvy

o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku. Žalobca 13. decembra 2008 vzal návrh

v časti istiny v sume 168 054,61 Sk späť, preto súd s poukazom na ust. § 96 O. s. p. konanie

v tejto časti zastavil. Žalobca podaním zo 16. februára 2009 rozšíril žalobu o platbu č. 456

s tým, že celkovo uplatnená suma je 41 456,68 eur /1 248 923,84 Sk/. Súd v súlade s ust. § 95

O. s. p. pripustil zmenu návrhu.

Súd poukázal na ust. § 152 ods. 2 O. s. p. a považoval za potrebné medzitýmnym

rozsudkom rozhodnúť o otázke platnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko takýto postup súdu

je v súlade so zásadou hospodárnosti, rýchlosti konania a rozsah dokazovania sa v ďalšom

konaní obmedzí iba na určenie výšky uplatňovaného nároku.

V zmysle § 344 Obch. zák., účastník môže od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré

ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

V zmysle § 345 ods. 1 Obch. zák., ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená

podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená odstúpiť, ak to

oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Účastníci si v článku XIV zmluvy vymienili možnosť odstúpenia od zmluvy. Žalovaný

odstúpil od zmluvy v zmysle článku XIV ods. 1 písm. b/ zmluvy, ktoré upravuje, že žalovaný

je oprávnený od zmluvy odstúpiť najmä, ale nielen v prípadoch, ak žalobca porušil svoje

zmluvné záväzky a opakovane neplní alebo ak porušil svoj zmluvný záväzok úmyselne. Čo sa

týka včasnosti odstúpenia od zmluvy, žalovaný odstúpil až po vykonaní kontroly. Kontrola

prebiehala od 29. apríla 2008 do 09. októbra 2008 s prerušením. Kontrolou žalovaný zistil

porušenie zmluvných povinností a následne žalovaný dňa 08. decembra 2008 odstúpil

od zmluvy. Podľa názoru súdu žalovaný odstúpil od zmluvy včas, vychádzajúc z dátumu

vypracovania správy. V odstúpení od zmluvy sú taxatívne uvedené dôvody s poukazom

na porušenie zmluvných povinností. Hlavný dôvod odstúpenia od zmluvy videl súd v tom,

že žalobca nerealizoval projekt takým spôsobom, ako sa v popise projektu zaviazal.

V celkovom cieli projektu je uvedené, že je potrebné zlepšiť vedomosti a zručnosti študentov

vysokých škôl v oblasti programov Európskej únie, ich poznanie a hlavne bližšie

oboznámenie sa s nimi prostredníctvom spracovania žiadosti k vybratej výzve. Podľa popisu projektu k samotnej realizácii projektu si študenti mali vybrať program EÚ a k nemu

príslušnú výzvu. Nie je tu uvedené, že sa musí jednať o aktuálne výzvy. Neobstojí námietka

žalobcu, že v roku 2006 sa vyhlasovanie výziev zastavilo. Študenti mohli realizovať výzvy

vyhlásené už skôr. Žalobca pri realizácii projektu zvolil pri výstupe projektu jednoduchšie

formy projektov s prevahou mimo rámca EÚ, napr. konto Orange, Komunitná nadácia,

Hlavné mesto Slovenskej republiky. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu,

že z objektívnych príčin nebolo možné vypracovávať projekty v rámci EÚ, keď neexistovali

vhodné výzvy. Namiesto toho, aby študenti končili predmet bez záverečnej práce, skončili ho

s projektom, ktorý nebol orientovaný na výzvy EÚ. V prípade objektívnych príčin nemožnosti

plnenia cieľov mal a mohol žalobca požiadať o zmenu zmluvy. V čl. III bod e/ sa prijímateľ -

žalobca zaviazal, že nesmie jednostranne meniť projekt a v písmene f/ písomne informovať

o akejkoľvek okolnosti, ktorá môže spôsobiť zmenu projektu. Podľa názoru súdu žalobca

nesplnil celkový cieľ projektu podľa prílohy č. 2 zmluvy. Na platnosť odstúpenia od zmluvy

stačí vymieniť jeden dôvod. Nenaplnenie predmetu zmluvy súd považoval za taký dôvod,

ktorý žalovaného oprávňoval na odstúpenie, preto súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi

odstúpenia.

Súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedkov I.M., ktorá sa mala vyjadriť, či

semináre splnili svoj účel a Mgr. M.P., ktorá sa mala vyjadriť k dôvodom odstúpenia od

zmluvy, nakoľko pre posúdenie otázky platnosti ich výpoveď je irelevantná.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III

zo 14. októbra 2009, č. k. 26 Cb 123/2007-396 potvrdil.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili

13. januára 2006 zmluvu o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku

č. SORO/JPD3/1/2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie nenavrátneho finančného

príspevku na sumu 1 498 000 Sk na realizáciu projektu „Seminár Manažment projektov

a programov EÚ“ s dodatkom. Touto zmluvou si zmluvné strany dohodli podrobným

spôsobom svoje vzájomné práva a povinnosti. Je nepochybné, že žalobca projekt realizoval

a platbou, ktorá je predmetom tohto sporu, si uplatnil u žalovaného nárok na čiastočné

plnenie. Žalovaný má nepochybne povinnosť na základe Zmluvy o ES chrániť finančné

záujmy ES pod sankciou pozastavenia pomoci v prípade rozsiahlych nedostatkov zo strany konečných prijímateľov. Ako 100%-ný poskytovateľ príspevkov je povinný kontrolovať

finančné prostriedky, k čomu ho zaväzuje najmä nariadenie Rady č. 438/2001 ES, Zákon

č. 502/2001 Z. z., ako i podzákonné normy. Preto žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu

na mieste. Správou z kontroly na mieste kontrolná skupina mala za preukázané, že zo strany

žalobcu došlo k porušeniu viacerých právnych predpisov. Konštatovala tiež, že realizácia

projektu nie je v súlade so zmluvou. Uviedla, že do vzdelávacích programov projektu bolo

zapojených 53 študentov a bolo vypracovaných 7 projektov so zameraním na granty,

resp. programy EÚ, čo predstavuje účinnosť 13,2%. Projekty z iných projektových schém

kontrolná skupina vyhodnotila ako nesúvisiace s projektom. Zároveň konštatovala, že došlo

k zmene projektu, pričom konečný prijímateľ neoznámením a neodsúhlasením zmluvy projekt

porušil, najmä článok III ods. 5 písm. l/ a m/ a čl. X ods. 6 zmluvy. Zároveň navrhla

žalovanému od zmluvy odstúpiť. Žalovaný od uzavretej zmluvy odstúpil dňa 8. decembra

2008. Keďže žalovaný v priebehu konania odstúpil od zmluvy, správne urobil súd prvého

stupňa, pokiaľ sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy. Základným

spôsobom zániku záväzku je splnenie, pričom právna úprava pripúšťa odstúpiť od zmluvy

jednostranne. Takýmto právnym úkonom je odstúpenie od zmluvy, pričom úprava odstúpenia je v Obchodnom zákonníku upravená komplexne. Táto je upravená v ust. § 344 a nasl.

Obchodného zákonníka a v súlade s ust. § 263 Obch. zák. sú tieto ustanovenia dispozitívnymi

ustanoveniami. Zmluvné strany sa však v rámci zmluvnej voľnosti môžu dohodnúť na tom,

že jedna z nich alebo obe sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť i dôvody,

pre ktoré sú tak oprávnení urobiť. Takáto dohoda nesmie odporovať kogentným ustanoveniam

zákona.

V prejednávanom prípade si zmluvné strany v článku II dohodli, že v prípade,

ak prijímateľ poruší ktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa zmluvy, je SORO

(žalovaný) bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvy oprávnený odstúpiť od zmluvy

za podmienok a v súlade s článkom XIV ods. 1 tejto zmluvy.

Je nepochybné, že zo správy kontroly vyplýva, že žalobca sa dopustil viacerých

porušení zákona, ako i zmenil projekt. Táto skutočnosť preto žalovaného oprávňovala

od zmluvy v súlade s článkom XII, XIV ods. 1 Zmluvy odstúpiť, a to bez ohľadu na to,

k akým porušeniam zo strany žalobcu došlo. Záver súdu prvého stupňa o tom, že odstúpenie

od zmluvy je platné, je správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Opravným uznesením z 10.01.2011, č. k. 1 Cob 400/2009 Krajský súd v Bratislave

opravil záhlavie rozsudku zo dňa 03.06.2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432 tak, že obchodné

meno navrhovateľa znie: E., občianske združenie, T.B., IČO: X..

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 03.06.2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432

podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Podľa názoru žalobcu dovolaním napadnutý rozsudok trpí závažnými vadami

odôvodnenia, keďže odvolací súd ani v najmenšom nereagoval na argumenty žalobcu,

nevysporiadal sa s podstatnými skutkovými okolnosťami a právnymi aspektmi veci a jeho

závery sa javia ako svojvoľné a arbitrárne, pričom v dokazovaní hrubým spôsobom porušil

zásadu rovnosti zbraní. Rozhodnutie odvolacieho súdu teda trpí vadami takej intenzity, že ich

dôsledkom je porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy

SR, čoho dôsledkom je vada rozsudku v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. zakladajúca

žalobcovi prípustnosť dovolania. Rozhodnutie odvolacieho súdu tiež trpí vadou nesprávneho

právneho posúdenia podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolaní uvádzal, že dobrým mravom odporuje konanie žalovaného, ktorý bol v dlhodobom a chronickom omeškaní

s platením svojich zmluvných povinností a keď sa žalobca začal svojich práv domáhať

súdnou cestou, tak z pomsty vykonal kontrolu a inicioval kontroly iných štátnych orgánov

a následne od zmluvy odstúpil. Žalovaný pritom vôbec svoje povinnosti neplnil, nechal

žalobcu splniť jeho záväzky a potom cynicky vyhlásil, že svoje povinnosti ani nesplnil

a odstúpil od zmluvy. Súd nemal priznať ochranu odstúpeniu žalovaného ako právnemu

úkonu žalovaného odporujúcemu dobrým mravom. Existovala výrazná asymetria v postavení

zmluvných strán, pretože odstúpenie od zmluvy ako sankcia za porušenie povinnosti bolo

reálne dostupné iba pre žalovaného. Žalobca by si odstúpením od zmluvy

iba uškodil, pretože následkom jeho odstúpenia by bola iba strata nároku na finančné

prostriedky do budúcnosti a nutnosť ukončiť projekt. Žalovaný však mohol mať z odstúpenia

vždy iba prospech a v každom prípade by sa tým zbavil svojich ďalších záväzkov. Žalovaný

odstúpil od zmluvy po ukončení projektu a po zániku zmluvy, teda v situácii, kedy už žalobca

nebol v omeškaní s plnením žiadnych povinností, pretože aj keby tieto nezanikli splnením,

zanikli by uplynutím dojednanej doby. Od skončenej zmluvy, z ktorej vyplývajú povinnosti

iba pre odstupujúcu stranu, už táto strana odstúpiť nemôže, keďže nemá odstúpiť od čoho. Žalovaný opakovane počas trvania projektu ku každej monitorovacej správe žalobcu pripojil

stanovisko, že projekt prebieha a je riadne plnený v súlade so zmluvou. O skutočnostiach,

ktorými žalovaný odôvodnil odstúpenie, vedel už z monitorovacích správ, napriek tomu

odstúpil od zmluvy až po ukončení projektu a najprv nechal žalobcu vynaložiť svoje

prostriedky na realizáciu projektu. Žalovaný teda neodstúpil bez zbytočného odkladu po tom,

ako sa o údajnom porušení dozvedel. Žalovaný ani nevyzval žalobcu na odstránenie údajného

porušenia zmluvy a neposkytol mu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti.

Žalobca projekt nezmenil, ale jeho realizáciu vynútenú prispôsobil nepredvídateľným

okolnostiam, ktoré sa vyskytli až v priebehu realizácie projektu. Konkludentnou dohodou

strán došlo k zmene projektu, a to tým, že žalobca v monitorovacích správach pravidelne

informoval žalovaného o spôsobe plnenia projektu, vrátane skutočností, ktoré dnes žalovaný

žalobcovi vytýka a žalobca tieto monitorovacie správy schválil so záverom, že projekt

je plnený správne. Neobstojí tvrdenie, že žalobca nesplnil celý cieľ projektu. Žalovaným

vytýkaný spôsob realizácie projektu sa týkal iba jednej parciálnej aktivity, pričom aj v tejto

časti bol zachovaný cieľ, bol iba použitý okolnosťami vynútený odlišný prostriedok

pre splnenie cieľa. Žalovaný žiadal vypočutie svedkov I.M. a M.P., súd tieto dôkazy nevykonal a označil ich za irelevantné. Žalobca podrobne rozporoval každé jedno

z vytýkaných porušení zmluvy. Tiež rozporoval tézu žalovaného, že ním produkované listiny

majú povahu verejnej listiny. Súdy ani na jeden z argumentov nereagovali a vôbec sa

s nimi nevysporiadali. Prvostupňový súd sa v rozsudku nezaoberal žalovaným uvádzaným

porušením zmluvy a právnych predpisov, ale podstatu sporu zredukoval na jediný dôvod

odstúpenia. Nenaplnenie predmetu sporu a ostatným vytýkaným porušeniam zmluvy sa

nevenoval ani v rámci dokazovania. Odvolací súd prevzal absurdný argument žalovaného,

že každá ním vyprodukovaná listina je verejnou listinou a súd z nej musí vychádzať. Takýmto

postupom bola porušená rovnosť zbraní, pretože žalobcovi nebolo vôbec umožnené vykonať

jeho dôkazy, naopak, od žalovaného sa to ani nevyžadovalo a ním vyprodukovaná listina,

označená ako Správa z kontroly, bola zohľadnená ako verejná listina, ktorej pravdivosť sa

predpokladá, pričom nebolo umožnené vykonať dôkazy vyvracajúce jej pravdivosť. Odvolací

súd úplne evidentne a prvostupňový súd implicitne pristupoval k žalovanému ako štátnemu

orgánu, ktorý je v konaní dôveryhodnejší a sú naň kladené menšie nároky v otázke dôkazného

bremena, ako na žalobcu. Žalovaný pritom neuniesol dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje

účastníka konania, aby svoje tvrdenia preukázal. Naviac, odvolací súd nemal k dispozícii

všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval prvostupňový súd. Prvostupňovému súdu

žalovaný predložil svoju kompletnú spisovú dokumentáciu k projektu. Po rozhodnutí prvostupňového súdu sa však na súd dostavil žalovaný, ktorý prevzal originály všetkých

spisov žalovaného a následne vrátil iba ich nekompletné kópie. Takýmto spôsobom boli

odvolaciemu súdu zatajené kontrolné listy k monitorovacím správam, z ktorých vyplýva,

že žalovaný priebežne schvaľoval plnenie projektu žalobcom a ani pri poslednom kontrolnom

liste k záverečnej správe, ktorý bol spísaný až po ukončení kontroly, sa tento záver

žalovaného nezmenil. Uvedené mal opäť za následok porušenia rovností zbraní ako súčasti

práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže odvolací súd

pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii odlišný okruh dôkazov ako súd prvostupňový,

pričom boli vylúčené iba dôkazy v prospech žalobcu. Dôsledkom uvedeného je vada

rozsudku v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. zakladajúca príslušnosť dovolania.

Žalovaný sa napriek výzve súdu k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ vec prejednal podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po zistení,

že dovolanie podal účastník konania včas, dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Okresný súd Bratislava III v predkladacej správe, ktorou spis predkladal na Najvyšší

súd SR, nesprávne uviedol, že dovolanie bolo podané po lehote jedného mesiaca

od právoplatnosti. Podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2010. Posledným

dňom na podanie dovolania bol 04.09.2010. Keďže tento deň pripadol na sobotu,

je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O. s. p.). Lehota

na podanie dovolania bola s poukazom na ust. § 57 ods. 3 O. s. p. zachovaná, keďže

v posledný deň lehoty bolo dovolanie odovzdané na pošte (06.09.2010). Preto bolo dovolanie

zo strany žalobcu podané včas.

Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa ust. § 238 ods. 2 dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto

veci.

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

Dovolací súd zistil, že prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3

O. s. p., keďže rozsudkom odvolacieho súdu nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa,

rozhodnutie odvolacieho súdu sa neodchýlilo od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil

vo výroku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

právneho významu.

Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak došlo k vadám taxatívne uvedeným vo vyššie uvedenom ustanovení

pod písmenami a/ až g/. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania odôvodňuje ust. § 237

písm. f/ O. s. p., t. j., že účastníkovi konania - žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým

znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom

v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 10.07.2007 sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 366 174,20 Sk /12 154,76 eur/ s príslušenstvom. Počas konania zobral žalobca návrh

v časti späť a žiadal konanie o zaplatenie 168 054,61 Sk /5 578,39 eur/ s úrokom z omeškania

zastaviť. Podaním zo dňa 16.02.2009 žalobca požiadal o zmenu návrhu a žiadal o úhradu

sumy 41 456,68 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 18.02.2009 súd uznesením

pripustil zmenu návrhu v súlade s podaním žalobcu zo dňa 16.02.2009. Súd na pojednávaní

dňa 14.10.2009 rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že odstúpenie od zmluvy

o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku č. SORO/JPD3-1/2005 zo dňa 17.01.2006 je platné. Tento medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III Krajský súd

v Bratislave potvrdil.

Podľa ust. § 152 ods. 1 O. s. p. rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon

ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže

súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe (§ 152 ods. 2 O. s. p.).

Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Základ

uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra. Základom predmetu konania budú všetky

okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky,

od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Za základ prejednávanej veci,

o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravila považovať všetky

sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci

rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968). Posúdenie predbežnej otázky nemožno

v žiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale sa môže prejaviť len v spôsobe rozhodnutia

o návrhu vo veci samej a možno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia (R61/1965).

Medzitýmnym rozsudkom môže byť rozhodnuté len o základe prejednávanej veci, nikdy len o dielčej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného návrhu (R44/1996).

Rozhodnutím o základe prejednávanej veci nie je riešenie predbežnej otázky

pre rozhodovanie vo veci samej.

Dovolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa tým, že medzitýmnym rozsudkom

rozhodol, že odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného prostriedku

č. SORO/JPD3-1/2005 zo dňa 13.01.2006 je platné, nerozhodol o základe nároku ani o jeho

časti, a preto porušil ustanovenie § 152 ods. 2 O. s. p. Základom nároku by v danom prípade

bolo, že žalobca má nárok, resp. nemá nárok na nenavrátny finančný príspevok po vyriešení

všetkých sporných otázok vyplývajúcich z uplatneného nároku, ktoré musí posúdiť súd,

s výnimkou výšky nároku. Súd prvého stupňa výrokom rozsudku, ktorým rozhodol,

že odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku je platné, rozhodol

len o predbežnej otázke. Túto otázku mal posúdiť len v rámci odôvodnenia rozhodnutia a táto

otázka sa mohla prejaviť v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.

Rozhodnutie o základe veci (§ 152 ods. 2 O. s. p.) je v prvom rade rozhodnutím

o skutkovom základe sporu (skutkovom deji), ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný

a z neho sa odvíja právne posúdenie základu veci; ak nie je základ nároku skutkovo

preukázaný, nie je ho možné posúdiť ani právne.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.). Účastníci majú právo vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.).

Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak,

že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje

za významné. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravdivosti

a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri

vykonávaní ohliadky a podobne) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania

(t. j. pred jeho skončením). Zo zápisníc o pojednávaní (č. l. 320, 438, 466, 493) vyplýva,

že súd nevykonal na pojednávaní riadne dokazovanie, pričom na pojednávaní dňa 03.12.2008

súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, taktiež nevykonal žiadne dokazovanie

na pojednávaní dňa 18.02.2009 ani 01.04.2009. K tomu je potrebné uviesť, že vyjadrenia

zástupcov účastníkov konania nemožno považovať za riadne vykonanie dôkazu výsluchom

účastníka s poučením podľa § 131 O. s. p., ani oboznámenie s doterajším priebehom

dokazovania tak, ako je to konštatované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.10.2009 nie je

možné považovať za riadne vykonanie dokazovania, a to predovšetkým vykonanie dôkazov

listinami tak, ako to upravuje ust. § 129 O. s. p. Bez riadneho vykonania dôkazov tieto nie je

možné vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a nie je možné robiť z nich

skutkové závery. Preto podľa názoru dovolacieho súdu bolo porušené právo účastníka

konania na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Aj rozsudok všeobecného súdu len o základe prejednávanej veci - medzitýmny

rozsudok - musí obsahovať odôvodnenie preskúmateľné, vychádzajúce z objektívneho

postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Ak sa všeobecný súd

v odôvodnení takéhoto rozsudku vôbec nezaoberá zásadnou odvolacou námietkou účastníka

konania, ktorá by mohla v konečnom dôsledku spochybniť základ nároku druhého účastníka

konania a ústavne akceptovateľným spôsobom sa s ňou nevysporiada, treba absenciu

argumentácie všeobecného súdu v tomto smere považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS

410/06).

V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvého stupňa ani odvolací nevysporiadali

s namietanou otázkou zo strany žalobcu, ktorý uvádzal, že časť zmluvy týkajúca sa aj

odstúpenia od zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je tu výrazná asymetria

v postavení zmluvných strán, a preto je v časti zmluva neplatná. Taktiež sa nezaoberali

otázkou, či bolo možné odstúpiť od zmluvy zo strany žalovaného po zániku zmluvy a po splnení predmetu zmluvy zo strany žalobcu. Odôvodnenie rozsudku (súdu prvého stupňa

aj odvolacieho súdu) musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 3 O. s. p. (§ 211 O. s. p.).

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na skutkové zistenia vyvodené z výsledkov vykonaného dokazovania,

ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň

prostriedkom kontroly v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje

náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný. Aj týmto postupom súdov

došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces a tým aj k naplneniu dovolacieho

dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

K náprave negatívnych dopadov procesných nesprávností súdu prvého stupňa

v odvolacom konaní nedošlo - odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O. s. p.) a napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Z vyššie uvedených dôvodov zrušil Najvyšší súd rozsudky oboch súdov nižších

stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O. s. p. v spojení s § 243b

O. s. p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách dovolacieho konania

v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová