5Obdo/45/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: IKF Service, s. r. o., so sídlom Karpatská 15, Poprad, IČO: 36 504 254, zastúpeného JUDr. Ivanom Schvarzom, PhD., advokátom, so sídlom Jarná 4, Sliač, proti žalovanému: Mgr. Y. C., nar. XX. marca XXXX, K., I., zastúpenému JUDr. Patrikom Holingom, advokátom, so sídlom Hlavná 25, Košice, o zaplatenie 4.742,86 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15Cb/50/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4Cob/115/2015- 235 zo 6. apríla 2016, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 15Cb/50/2011-165 z 9. júna 2015, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia škody v uplatnenej výške z dôvodu, že žalovaný ako štatutár žalobcu pri plnení povinností v zmysle čl. II ods. 13 zmluvy o výkone funkcie konateľa z 23. októbra 2009, bol povinný vyžiadať súhlas valného zhromaždenia pri uzatváraní obchodných zmlúv (písm. e/) a nakladaní s pohľadávkami a záväzkami spoločnosti mimo obvyklého hospodárenia, napr. postúpenie pohľadávky, prevzatie záväzku, odpustenie dlhu (písm. h/). Žalobca tvrdil, že žalovaný ako štatutárny zástupca žalobcu uzavrel zmluvu o dielo č. 01/2009 s objednávateľom GMT projekt, spol. s r. o., ktorej predmetom bola „Rekonštrukcia a modernizácia ZŠ Slovinky“ podľa projektovej dokumentácie a cenovej ponuky. Pred ukončením diela žalovaný ukončil zmluvný vzťah dohodou o ukončení zmluvy o dielo z 12. januára 2010, v dôsledku čoho spôsobil žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku vo výške 4.742,86 eura. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 66 ods. 3, § 135a ods. 1 až 3, § 379, § 380, § 381 a § 536 ods. 1 až 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“) a uviedol, že zmluvu o dielo č. 01/2009 z 24. augusta 2009 uzavrel so spoločnosťou GMT projekt, spol. s r.o., ako objednávateľom žalovaný akosplnomocnený zástupca, nie ako konateľ žalobcu, ktorým bol až od 23. októbra 2009 do 15. februára 2010. Dohodu o ukončení zmluvy o dielo z 12. januára 2010 podpísal žalovaný bez súhlasu valného zhromaždenia žalobcu, čo žalobca považoval za hrubé porušenie povinností žalovaného v zmysle § 135a ods. 1 a 2 ObZ, a preto žiadal, aby mu žalovaný nahradil takto spôsobenú škodu. Žalobca škodu vo forme ušlého zisku vyčíslil ako rozdiel medzi cenou dohodnutou a zaplatenou objednávateľom diela GMT projekt, spol. s r. o. Súd prvej inštancie uviedol, že dielo sa realizovalo v dvoch etapách - prvú etapu ako zhotoviteľ zabezpečoval žalobca, bola riadne vykonaná a zaplatená objednávateľom. S poukazom na svedeckú výpoveď konateľa objednávateľa, súd prvej inštancie uviedol, že objednávateľ nemal záruku na zvládnutie druhej etapy z hľadiska stavebného i časového harmonogramu, a preto navrhol žalovanému uzavretie dohody o ukončení zmluvného vzťahu. Poukázal aj na výpoveď Ing. Dany Sokolovskej, ktorá vykonávala na stavbe stavebný dozor a uviedla, že nedošlo k omeškaniu platieb jej, generálnemu dodávateľovi ani subdodávateľovi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody vo forme ušlého zisku, neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol.

2. Rozsudkom sp. zn. 4Cob/115/2015 zo 6. apríla 2016, Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 15Cb/50/2011-165 z 9. júna 2015 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.742,86 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 1. júna 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.684,35 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti o zamietnutí úrokov z omeškania potvrdil. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že na verejnom pojednávaní zopakoval a doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd považoval v predmetnej veci za podstatné posúdiť, či žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločníkov obchodnej spoločnosti, keď predčasne ukončil zmluvu o dielo č. 01/2009 alebo či boli dôvody, pre ktoré takéto konanie žalovaného naplnilo predpoklady pre zodpovednosť za škodu - stratu zisku žalobcu. Odvolací súd, vyhodnotiac svedecké výpovede a žalobcom predložené zápisy z porád, zastával názor, že nepreukazujú tvrdenie žalovaného o tom, že na stavbe boli problémy, ktoré by mali viesť až k odstúpeniu investora (obce) od zmluvy, prípadne majetkovým sankciám pre omeškanie s vykonaním prác, pretože starosta obce Slovinky existenciu takýchto problémov, prípadne žiadosť obce o zmenu žalobcu ako dodávateľa stavby nepotvrdil a ani Ing. arch. R. netvrdil, že dôvodom ukončenia zmluvy mala byť práve intervencia starostu obce, ako uvádzal žalovaný, ale len nejasne poukazoval na svoje pocity o nejakých vnútorných problémoch u žalobcu, ktoré nekonkretizoval, pričom ukončenie zmluvy o dielo na návrh žalovaného malo prípadným problémom predísť. Konkrétne problémy na stavbe nevyplývali ani z predloženého stavebného denníka, ktorý viedol pracovník žalobcu Ing. K.. Odvolací súd nepovažoval stanovisko Ing. K. k pomerom na stavbe za dôveryhodné, pretože nástupcom žalobcu ako zmluvného partnera hlavného dodávateľa stavby rekonštrukcia ZŠ Slovinky (GMT projekt, spol. s r. o.) bola obchodná spoločnosť OK management group, s. r. o., ktorej spoločníkom a konateľom bol Ing. K.. Navyše, v tomto stanovisku Ing. K. síce tvrdil, že (ako poverený zamestnanec žalobcu) nemohol dostatočne organizačne zabezpečiť stavbu, z jeho podania však nevyplýva, aké konkrétne problémy na stavbe s tým súviseli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastával názor, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o nevyhnutnosti ukončiť dohodou uzavretú zmluvu o dielo č. 01/2009 a teda nepreukázal, že v tejto veci konal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, ktorej bol konateľom, a jej všetkých spoločníkov. Ak žalovaný, ako konateľ žalobcu - obchodnej spoločnosti, porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 135a ObZ, zodpovedá aj za týmto konaním vzniknutú škodu, ak sú splnené podmienky stanovené v § 373 a nasl. ObZ a ak neboli naplnené liberačné dôvody vylučujúce zodpovednosť. Odvolací súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania zastáva názor, že v konaní bolo preukázané porušenie povinností žalovaného ako konateľa spoločnosti konať v jej záujme (protiprávny úkon), keď ukončil platne uzavretú už čiastočne realizovanú zmluvu o dielo bez toho, aby preukázal také okolnosti, ktoré žalobcovi objektívne znemožňovali vo vykonávaní diela pokračovať a žalobca tieto okolnosti nemohol ovplyvniť ani ich predvídať a nepreukázal, že ukončenie zmluvy o dielo bolo v záujme žalobcu. Týmto konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku, ktorý by bol nadobudol ukončením aj druhej etapy zmluvy o dielo č. 01/2009. Ušlý zisk vyčíslený žalobcom je suma rozdielu medzi cenou diela dohodnutou v zmluve č. 01/2009 za rekonštrukciu ZŠ Slovinky s hlavným dodávateľom stavbyspoločnosťou GMT projekt, s. r. o. vo výške 398.005,02 eura s DPH a zazmluvnenou cenou s poddodávateľom spoločnosťou Jagespiš, s. r. o. vo výške 385.536,20 eura (rozdiel 12.468,82 eura) s prihliadnutím na to, že hlavný dodávateľ stavby zaplatil žalobcovi za prvú etapu sumu 214.013,31 eura a žalobca zaplatil poddodávateľovi za túto etapu 206.814,34 eura (rozdiel 7.198,97 eura). Rozdiel zisku žalobcu z pôvodne zazmluvnenej sumy činí 5.269,85 eur (12.468,82 eura - 7.198,97 eura), od ktorej žalobca odrátal 10% ako režijné náklady (526,99 eura) a žiadal priznať sumu 4.742,86 eura ako škodu, ktorú utrpel tým, že o tento zisk sa nezvýšil jeho majetok neodborným konaním žalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Je nesporné, že žalobca mal uzavretú zmluvu na vykonanie diela, toto dielo aj sčasti vykonal a v dokončení diela mu zabránilo len neodborné rozhodnutie žalovaného ukončiť zmluvu o dielo. Dôsledkom tohto rozhodnutia žalovaného bolo, že majetok žalobcu sa nezvýšil o rozdiel medzi zazmluvnenou cenou diela a cenou diela dohodnutou s poddodávateľom, teda o zisk, ktorý by nadobudol pri riadnom chode veci, keďže je nepochybné, že dielo dokončila riadne a včas spoločnosť Jagespiš, s. r. o., ktorá pre žalobcu vykonávala prvú etapu predmetného diela. Úroky z omeškania priznal odvolací súd v žalobcom požadovanej sadzbe 9% ročne, pretože neprevyšovali maximálnu povolenú sadzbu úrokov z omeškania k 1. júnu 2011 podľa § 369 ods. 1 ObZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vzhľadom na výšku základnej úrokovej sadzby ECB (8% + 1,25%). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania (od 13. januára 2010 do 31. mája 2011) odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bol rozsudok prvej inštancie zmenený, podal žalovaný dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil podľa § 238 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.). Dovolateľ bol toho názoru, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vytvára v podnikateľskom prostredí precedens, ktorý núti štatutárnych zástupcov obchodných spoločností nechať si každé svoje manažérske rozhodnutie vopred odsúhlasiť rozhodnutím valného zhromaždenia. Podľa názoru dovolateľa je neprípustné, aby súdy svojou rozhodovacou činnosťou v takto naznačenom smere zasahovali do rozhodovacej činnosti štatutárov obchodných spoločností a de facto ju suplovali. K samotnému nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku dovolateľ uviedol, že uzavretím dohody o ukončení zmluvy o dielo, zaplatením ceny za časť vykonaného diela a prehlásením oboch zmluvných strán (teda aj žalobcu), že sa týmto záväzky zmluvných strán z tejto zmluvy považujú za vzájomne vysporiadané, došlo ku dňu podpisu tejto dohody zo strany oboch zmluvných strán k vzdaniu sa akýchkoľvek práv z tohto zmluvného vzťahu vyplývajúcich, preto je uplatňovanie nároku žalobcu v súdnom konaní bezpredmetné. Predmet sporu je nárokom vyplývajúcim z tohto záväzkového vzťahu, ktorý nárok si žalobca od žalovaného uplatňuje po dátume podpisu dohody o ukončení zmluvy o dielo. Dovolateľ mal za to, že ako konateľ žalobcu neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu, či už zo zmluvy o výkone funkcie konateľa, alebo z ustanovení ObZ. Žalobca si mylne odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z časovej následnosti dvoch udalostí, a to ukončenia zmluvy o dielo a jeho následným dokončením treťou osobou. Žalovaný v konaní opakovane niekoľkokrát uviedol, že v spoločnosti OK management group, s. r. o. nevystupoval ani ako spoločník, ani ako konateľ a už vôbec nemal dosah na výbere tejto spoločnosti ako následného zhotoviteľa diela. Preto žalovaný ani nemohol uprednostniť a ani neuprednostnil svoje záujmy pred záujmami žalobcu. Žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere. Zodpovednosť konateľa nastupuje až vtedy, ak škoda naozaj vznikla. Škoda v podobe ušlého zisku však žalobcovi nevznikla, dokonca sa jej nároku vzdal. Žalobca zákonné znaky nároku na náhradu škody v konaní nepreukázal, čím v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje za dostatočne odôvodnený, reflektujúci relevantnú právnu úpravu, spisovú dokumentáciu a odvolací súd v ňom vyslovil jednoznačný, jasný a správny právny názor k meritórnym otázkam súdneho konania a navrhol rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť (žalobca tu mal zrejme na mysli zamietnutie dovolania žalovaného - poznámka dovolacieho súdu).

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že toto neobsahuje žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu a je koncipované všeobecne. Žalovaný zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v dovolaní a mal za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ, konajúci prostredníctvom právneho zástupcu, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, (t. j. za účinnosti O. s. p.) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 a § 239 O. s. p. (v znení v čase podania dovolania).

8. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

9. Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej /§ 238 ods. 1 O.s.p./.

10. V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania je preto daná v zmysle ust. § 238 ods. 1 O.s.p.

11. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj uplatnenými dovolacími dôvodmi, vrátane jeho obsahového vymedzenia, obligatórne sa zaoberá len vadami konania, vymedzenými § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ majú za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa obsahu opravného prostriedku.

12. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom sporu je zaplatenie náhrady škody, vzniknutej porušením povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti žalobcu, konať v záujme tejto spoločnosti. Porušenia povinností sa mal dopustiť tým, že pred ukončením diela žalovaný ukončil zmluvný vzťah dohodou o ukončení zmluvy o dielo z 12. januára 2010 a túto dohodu za žalujúcu spoločnosť podpísal bez súhlasu valného zhromaždenia žalobcu, čo žalobca považoval za hrubé porušenie povinností žalovaného v zmysle § 135a ods. 1 a 2 ObZ,

13. Podľa § 135a ods.1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

14. Podľa § 135a ods.2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že:a/ poskytli plnenie spoločnosti v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

15. V zmysle citovaného ustanovenia zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone svojejpôsobnosti má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Na vznik zodpovednosti musia byť splnené tieto predpoklady: a/ vznik škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, môžu sa jej dopustiť úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. 16. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená, že konateľ zodpovedá za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie.

17. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných dôvodov. Konateľ nebude zodpovedať za vzniknutú škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v záujme spoločnosti. Ďalším okruhom dôvodov, kedy sa zbaví zodpovednosti za spôsobenú škodu, je vykonávanie uznesení valného zhromaždenia. Konateľ nezodpovedá za škodu vtedy, ak preukáže, že vykonával uznesenie valného zhromaždenia, pričom toto uznesenie je v súlade so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti.

18. Dovolateľ predovšetkým namieta, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď neprihliadol na dohodu o ukončení Zmluvy o dielo, uzavretej v súlade s čl. VIII Zmluvy o dielo, z 12. januára 2010, v ktorej okrem iného zmluvné strany prehlásili, že záväzky z tejto zmluvy považujú za vysporiadané. Tvrdí, že on ako konateľ žalujúcej spoločnosti neporušil žiadnu povinnosť.

19. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že sa podrobne a vyčerpávajúco zaoberal dôvodmi, resp. príčinami predčasného ukončenia zmluvy o dielo č. XX/XXXX.. Skúmal námietky účastníkov konania, produkované v priebehu celého konania z hľadiska naplnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá predstavuje stratu zisku na strane žalobcu. Vyhodnocoval jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dôkazy produkované účastníkmi, či to boli výpovede svedkov ako boli starosta obce Slovinky Michal Pačan, stavebný dozor Ing. Dana Sokolovská, konateľ spoločnosti Jagespiš, s.r.o. N. R., konateľ GMT projekt, s. r. o. Ing. arch. Gmitter. Výpoveďami svedkov nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že na stavbe boli problémy, pre ktoré bolo potrebné zmluvu o dielo predčasne ukončiť. Nevyplynulo to ani z listinných dôkazov -zápisov z porád. Naopak podľa vyjadrenia svedkyne Ing. J. U. na stavbe sa nevyskytli vážnejšie problémy, stavba bola riadne zrealizovaná a odovzdaná do užívania. Nebolo tým preukázané tvrdenie žalovaného o nevyhnutnosti predčasného ukončenia uzavretej zmluvy o dielo č. 01/2009 dohodou a tým ani nebolo preukázané, že žalovaný pri výkone svojej pôsobnosti konal v záujme spoločnosti. Je nesporné, že záujem žalujúcej spoločnosti bolo dielo riadne ukončiť a dosiahnuť predpokladaný zisk. Postup žalovaného preto nie je možné hodnotiť ako postup konateľa, ktorý koná s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ďalej v konaní nebolo ani namietané a ani preukázané, že by týmto konaním žalovaný plnil uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti. Dovolací súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný ani jeden liberačný dôvod, zbavujúci dovolateľa zodpovednosti za spôsobenú škodu.

20. Dovolací súd dospel na základe uvedeného k rovnakému záveru, ako odvolací súd, že v prejednávanej veci bolo preukázané porušenie povinností žalovaného ako konateľa spoločnosti konať v záujme spoločnosti a tým zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Dovolací súd preto dovolanie žalovaného ako neopodstatnené podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.

21. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal dovolací senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.