5Obdo/45/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: P., Z.G., IČO: X, zastúpený: A., H., B., IČO: X, proti žalovanej: E.F., K.R., IČO: X, zastúpená: JUDr. A. M.,

advokát, C.R., o zaplatenie 2 456,35 eur (74 000,-Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.: 12Cb 2/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2011, č. k.: 2Cob 16/2011-481, takto  

r o z h o d o l:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2011, č. k.:

2Cob 16/2011-481 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 26. októbra 2010, č. k.: 12 Cb 2/2010-448 žalobu

zamietol a uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči

žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2 456,35 eur (74 000,-Sk) s príslušenstvom, ako nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu zániku Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy  

č. 98/33-01/01, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté plnenie bez toho, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy predpokladanej v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Žalovaná,

ako budúca predávajúca uzavrela so spoločnosťou T., a. s., ako budúcim kupujúcim zmluvu

o uzavretí budúcej zmluvy. Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť T, a. s. žalovanej

zálohu na budúcu kúpu vo výške 500 000,- Sk. K uzavretiu tejto kúpnej zmluvy nedošlo,

a preto bola žalovaná povinná vrátiť zálohu v lehote 3 dní od skončenia lehoty, na ktorú bola

zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Pre prípad, že žalovaná túto povinnosť nesplní bola

dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 8 700,-Sk. Svoju povinnosť žalovaná nesplnila, dlh

splácala postupne a sumu 74 000,- Sk nezaplatila. Spoločnosť T, a.s., ako postupca uzavrela

so spoločnosťou I., spol. s r.o., ako postupníkom 1. februára 2000 zmluvu o postúpení

pohľadávok, ktorou bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej v tom čase vyčíslená na

sumu 290 000,-Sk. Následne bola pohľadávka postúpená na spoločnosť R., s. r. o.. Uznesením

z 27. júla 2000 súd pripustil vstup spoločnosti žalobcu do konania namiesto spoločnosti

R., s. r. o.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 150

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) a účastníkom ich náhradu nepriznal.  

Na odvolanie žalobcu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, tak že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobcovi sumu 153 559,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy  

82 700,-Sk od 27. septembra 1998 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške  

137 429,90 Sk. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo

výške 25 544,-Sk.

Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, rozhodnutie

odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa aktívnej legitimácie žalobcu, kde odvolací súd poukázal

na dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bez toho, aby sa zaoberal námietkami

žalovanej, ktoré sa týkali existencie pohľadávky žalobcu v čase jej uplatnenia, je

nepreskúmateľné.

Následne odvolací súd uznesením z 27. novembra 2009 zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa, hlavne z dôvodu, že z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti uvedené súdom prvého

stupňa, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a nie je možné zistiť, na základe čoho dospel

k uvedeným záverom.

Súd prvého stupňa sa okrem výsluchu účastníkov oboznámil s vykonaným

dokazovaním a aj s poukazom na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn.: 3Obdo 6/2008, ktorým bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený sa v prvom

rade zameral na aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetom konaní.

Súd prvého stupňa s poukazom na opätovnú námietku aktívnej legitimácie žalobcu zo

strany žalovanej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu od počiatku súdneho konania, t. j. v čase

jej uplatnenia z 23. apríla 2001. Súd z predložených dôkazov zistil, že žalobu podala

spoločnosť R., s. r. o., T.B. 23. apríla 2001, ktorá odvodila nadobudnutie pohľadávky, a tým

aj aktívnu legitimáciu pre podanie žaloby zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretú so

spoločnosťou I., spol. s. r. o. z 23. februára 2000. Spoločnosť I., spol. s. r. o. nadobudla

spornú pohľadávku až 24. februára 2000 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok od

pôvodného veriteľa T., a. s.. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi T, a. s. a I., spol. s. r. o.,

aj keď bola vyhotovená 1. februára 2000, k postúpeniu pohľadávky v zmysle článku I tejto

zmluvy došlo dňom podpisu tejto zmluvy 24. februára 2000, o čom svedčia doložky pravosti

podpisov notára. Spoločnosť I., spol. s. r. o. teda nadobudla pohľadávku až   24.

februára 2000, a preto ju nemohla postúpiť spoločnosti R., s. r. o. 23. februára 2000.

Z uvedeného je zrejmé, že pôvodný žalobca nenadobudol spornú pohľadávku Zmluvou

o postúpení pohľadávky uzavretou 23. februára 2000 so spoločnosťou I., spol. s. r. o., pretože

spoločnosť I., spol. s. r..o. takúto pohľadávku nemala.

Súd prvého stupňa je toho názoru, že spoločnosť R., s. r. o. v čase podania žaloby na

súd 23. apríla 2001 nedisponovala uplatnenou pohľadávkou, ktorú odvodzuje od Zmluvy

o postúpení pohľadávok, uzavretú so spoločnosťou I., spol. s. r. o. 23. februára 2000, a preto

nemohla byť aktívne legitimovaná na podanie tejto žaloby na súd.  

Súd prvého stupňa sa zaoberal námietkami žalovanej, ktoré sa týkajú aktívnej

legitimácie a existencie pohľadávky žalobcu v čase jej uplatnenia. Súd v zmysle § 103 má

povinnosť skúmať podmienky konania v ktoromkoľvek jeho štádiu a je povinný skúmať

vecnú legitimáciu, ktorej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu. Keďže aktívna

legitimácia je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd tento nedostatok

v priebehu konania odstrániť nemôže, súd žalobu zamietol, keďže má za to, že pokiaľ žalobca

nebol od počiatku súdneho konania aktívne legitimovaný, tento nedostatok nebolo možné

následne zhojiť, ako to súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol, keď vyslovil, že došlo k zhojeniu platnosti postúpenia pohľadávky, a to platným postúpením medzi spoločnosťou I.,

spol. s. r. o. na spoločnosť R., s. r. o. zo 7. marca 2002.

Súd prvého stupňa sa nezaoberal meritom veci, nezaujal svoje stanovisko k úhrade

uplatnenej pohľadávke, k námietke premlčania, nároku žalobcu, prípadne započítacej

námietke, a to z dôvodu, že vo veci je potrebné pre odlišné postoje účastníkov konania

a rozpory v tvrdeniach účastníkov konania, vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie, čo by bolo

nehospodárne a zbytočné. Vzhľadom aj na to, že už aj trovy konania výrazne prevyšujú

žalovanú istinu súd ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a žalobu zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne aby

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca považuje rozsudok za nesprávny a svoje odvolanie odôvodnil tým, že citoval

dôvody uvedené v § 205 ods. 2 O. s. p..

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalobca v odvolaní uvádza len citáciu zákonných

dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p. a neuvádza v čom konkrétnom vidí nesprávnosť

postupu súdu, preto sa žalovaná k odvolaniu nevie vyjadriť. Navrhla odvolanie žalobcu

odmietnuť.

Odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Náhradu

trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa

správne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s § 132 O. s. p., vec

správne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd poukázal na úplné a rozsiahle

dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu

stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. O. s. p.

a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania

nevznikli, nebola ich náhrada účastníkom priznaná.

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p.. Uviedol, že

predovšetkým postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom. Odvolací súd porušil ust. § 211 ods. 1 O. s. p. tým, že

o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol bez toho, aby predtým podľa

§ 211 ods. 1 O. s. p. vyzval žalobcu na doplnenie chýbajúcich náležitostí jeho odvolania

uvedených v § 205 ods. 1 a 2 O. s. p. (ide o náležitosť, spočívajúcu v uvedení toho, v čom sa

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny), ktoré žalobcom podané odvolanie

proti rozsudku súdu prvého stupňa nemalo, nakoľko ani súd prvého stupňa nevyzval žalobcu

podľa § 209 ods. 1 O. s. p., aby chýbajúce náležitosti jeho odvolania doplnil. Žalobca splnenie

tejto povinnosti očakával, ak by bol vyzvaný, svoje odvolanie by doplnil o uvedenie toho,

v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny. Za takých okolností by

odvolací súd nemohol svoj rozsudok odôvodniť len odkázaním na dôvody uvedené

v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca súčasne podal návrh na

prerušenie konania vedeného na súde prvého stupňa o rozhodovaní o trovách tohto konania,

a to až do právoplatného skončenia dovolacieho konania.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v

zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., a preto prípustnosť dovolania podľa § 238 O. s. p.

nie je daná.

V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p.,

ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a) až g)

O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľ naplnenie ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p. vidí v tom, že odvolací súd ho

v zmysle § 211 ods. 1 O. s. p. nevyzval na doplnenie chýbajúcich náležitostí jeho odvolania

proti rozsudku súdu prvého stupňa. Zároveň poukázal na nedostatočné odôvodnenie

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

Podľa § 237 písm. f) O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Z obsahu spisu je zrejmé že žalobca podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa  

z 26. októbra 2010 odvolanie. Odvolanie odôvodnil iba citáciou zákonných ustanovení

uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p.. Z odvolania nevyplýva v čom žalobca považuje postup

súdu za nesprávny v zmysle § 205 ods. 1 O. s. p.. Z ust. § 209 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ak odvolanie účastníka konania neobsahuje náležitosti uvedené § 205 ods. 1 a 2 O. s. p., súd

prvého stupňa má vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučiť ho

o následkoch neodstránenia vád odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p..  

Je evidentné, že predmetné odvolanie žalobcu má vady a súd prvého stupňa mal žalobcu

vyzvať na doplnenie odvolania o skutočnosti vyplývajúce z § 205 ods. 1 O. s. p. - v čom

žalobca považuje postup súdu za nesprávny. V danom prípade súd prvého stupňa nesprávne

postupoval keď žalobcu nevyzval na odstránenie vád odvolania, a preto mal odvolací súd

v zmysle § 211 ods. 1 sám odvolateľa vyzvať, aby doplnil chýbajúce náležitosti a poučiť ho

o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p..

Tým, že odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu bez toho, aby ho predtým v zmysle

§ 211 ods. 1 O. s. p. vyzval na doplnenie chýbajúcich náležitostí jeho odvolania a nepoučil ho

podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p., svojím postupom žalobcovi odňal možnosť konať pred

súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p..

V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a v odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa

stotožnil. Takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutie nemožno považovať za odôvodnenie

v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p.

dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného rozhodnutia, ak sa odvolací

súd stotožní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, môže sa obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť ďalšie dôvody

na zdôraznenie správnosti. Odvolací súd však pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval

v rozpore s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. keď neuviedol konkrétne dôvody správnosti napadnutého

rozhodnutia. Dovolací súd má za to, že ak odvolací súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia

postupuje podľa § 219 ods. 2 musí aspoň v krátkosti uviesť ktoré dôvody preukazujú

správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, aby bolo zachované právo účastníka na

spravodlivý súdny proces v zmysle § čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne  

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace   s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží,

ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia  

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy,  

a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto

odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 O.s.p.).

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie súdu nemusí byť

totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať limity zákonného

rozhodnutia   (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné otázky

spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach (Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21. januára 1999, Van der Hurk

c/a Holandsko z 19. apríla 1994). Rozsah povinností súdu uviesť v rozhodnutí presvedčivé

a dostatočné dôvody sa mení podľa povahy rozhodnutia a posúdenia konkrétnej veci. Ak ide

však o taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Higgis c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Tým že odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením

§ 157 ods. 2 O. s. p. (219 ods. 2 O. s. p.), odňal účastníkom možnosť konať pred súdom

v zmysle § 237 písm. f) O. s. p., čím porušil právo účastníka na spravodlivý súdny proces

v zmysle § čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Keďže dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom odňal

účastníkom konania možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. a ide o vadu

konania, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konania.

V novom konaní odvolací súd podľa ust. § 211 vyzve žalobcu, aby svoje odvolanie

z 10. decembra 2010 proti rozsudku súdu prvého stupňa doplnil o chýbajúce náležitosti

a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p..

O odvolaní žalobcu opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania v zmysle  

§ 243d ods. 1 O. s. p..

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. októbra 2011

JUDr. Anna Marková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: