5Obdo/43/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Spoje, s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 288/8, 974 01 Banská Bystrica, zast. JUDr. Juraj Takáč, advokát so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PROGRES-HL, s. r. o. so sídlom Mičinská cesta 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 632 718, zast. Advokátska kancelária Laššák, s. r. o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Martin Laššák, o zaplatenie sumy 2.950,95.-eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 64Cb/481/2015-61, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. júna 2017, č. k.: 43Cob/79/2017-97, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Súd prvej inštancie rozhodnutím zo 6. septembra 2016, č. k.: 64Cb/481/2015-61 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.950,95.-eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 3.570,40.-eur od 23. septembra 2014 do 22. októbra 2015 a zo sumy 2.950,95.-eur od 23. októbra 2015 do zaplatenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe písomnej objednávky žalovaného č. OBJ 20140251 z 28. marca 2014, ktorou si u žalobcu objednal dodávku a inštaláciu špecifikovaného kamerového systému označeného jednotlivými položkami vrátane ceny bez DPH k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, za zhotovenie ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi ním vyfaktúrovanú sumu 3.570,40.-eur. Žalovaný rozsah prác a ich cenu vykonaných žalobcom pre neho zohľadnil vo forme jednostranného zápočtu vykonaného dňa 22. októbra 2015, keď z fakturovanej sumy 3.570,40.-eur na základe faktúry č. 20004/003122 z 8. septembra 2014 odpočítal sumu 619,45.-eur, v dôsledku čoho predmetom sporu zostala len suma 2.950,95.- eur.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe ktorého považoval za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok je vrátane úroku z omeškania dôvodný.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Namietal, že konanie súdu bolo zaťažené vadami /§ 365 písm. a/ a b/ C.s.p. a to, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a znemožnil strane, aby jej patriace procesné práva mohla uplatniť v takej miere, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom z 8. júna 2017, č. k. 43Cob/79/2017-97 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacie konania voči žalovanému.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento sa dôkladne zaoberal všetkými námietkami uvedenými odvolaní žalovaného pričom dospel následne k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, pričom prípustnosť dovolania odvodzuje z ust. § 420 písm. f/ C.s.p. Dovolateľ má zato, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zásahu clo práv dovolateľa na spravodlivý proces.

7. Za porušenie práv dovolateľa na spravodlivý proces dovolateľ uviedol: a/ dohodu uzatvorenú medzi štatutárnymi zástupcami dovolateľa a žalobcu z roku 2013 o poskytnutí žalovaným pre žalobcu výkopové práce na základe objednávok žalobcu do výšky hodnoty plnenia poskytnutého žalobcom, pričom hodnota takto vzájomných poskytnutých plnení bude fakturovaná s následným započítaním pohľadávok vzniknutých v tejto súvislosti. Išlo o ústnu dohodu a v súvislosti s touto dohodou bola navrhnutá výpoveď svedka p. P. B. a štatutárneho zástupcu žalovaného p. P. O., b/ žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobcom nainštalovaný kamerový systém nebol dokončený a teda žalobcom poskytnuté plnenie nemožno považovať za riadne vykonané dielo. Kamerový systém nebol nikdy protokolárne a ani inak dovolateľom prevzatý a užívaný. Kópia preberacieho protokolu je fabrikovaným dôkazom, ktorý vznikol neoprávnenou manipuláciou s inou listinou-podpis súpisu potrebných komponentov kamerového systému za účelom ich vyskladnenia zo skladových zásob žalobcu. Pokiaľ listina označená ako „preberací protokol“ je datovaná 10. júna 2014 /podpísaná však neskôr/, žalobca pôvodne fakturoval dovolateľovi kamerový systém f. č. G. z 3. marca 2013, ktorú ako neoprávnenú dovolateľ žalobcovi vrátil, c/ dovolateľ uviedol, že ani spornosť skutočnosti, ohľadom ktorej má byť svedok vypočutý, nemôže byť dôvodom nepripustenia takéhoto dôkazného prostriedku to ani v prípade, ak sa jedná o zamestnanca dovolateľa /p. J. B./. d/ dovolateľ namietol, že štatutárny zástupca dovolateľa nebol na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 6. septembra 2016 vypočutý. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Taktiež navrhol, aby dovolací súd povolil odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

8. K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu považuje v celom rozsahu za zákonné, vecne a právne skutkovo preukázané a náležité odôvodnené. Dovolanie žalovaného sa opiera o totožnú argumentáciu ako v jeho odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Z reálneho stavu ako aj zo skutkových zistení je nepopierateľné, že mu bol nainštalovaný kamerový systém. Tento fakt konštatuje aj žalovaný vo svojom dovolaní. Žiadnym z predložených dôkazov nebolo preukázané, že dielo by malo vady o aké údajné vady by sa malo jednať a ani to, že by si žalovaný relevantne uplatnil právo zo zodpovednosti za údajné vady. Tvrdenia o vyfabrikovanom preberacom protokole a údajnom neprebratí diela sú nepravdivé, účelové. Je zrejmé, že jeho cieľom je vyhnúť sa riadnemu plneniu povinnosti, ktorá mu objektívne vznikla a robiť prieťahy v konaní. Žalobca preukázal prevzatie diela na základe podpísaného a opečiatkovaného preberacieho protokolu, že ho žalovaný prevzal. Kamerový systém sa montoval v areály žalovaného, tento mal možnosť s dielom nakladať a užívať ho, bol zhotovený riadne opak čoho žalovaný nepreukázal. K nevypočutiu navrhovaných svedkov p. J. B. a p. J. O. k skutočnosti, že malo dôjsť k dohode o nepeňažnom protiplnení, zo žiadneho z predložených dôkazovnevyplynulo, že by j takejto dohode medzi stranami sporu došlo. Vyjadrenie navrhovaných svedkov /zamestnanec žalovaného a konateľ žalovaného/ by bolo iba tvrdením proti tvrdeniu žalobcu a teda išlo by len o zbytočný úkon nič neriešiaci. V právnej praxi je veľmi rozšíreným javom také uplatňovanie základného práva na súdnu ochranu, kde účastník konania bez hmotného práva sa domáha procesného práva, aby mohol ďalej svojvoľne porušovať hmotné práva účastníka konania, s ktorým je v spore. Rozlíšením medzi uplatnením základného práva účastníka na súdnu ochranu a medzi zneužitím základného práva na súdnu ochraňuje hodnotiacim kritériom, ktoré treba podriadiť všetkým ostatným hodnotiacim kritériám. Žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 35 C.s.p./ po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote /§ 427 ods. l C.s.p./ stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté /§ 424 C.s.p/, pričom dovolateľ je zastúpený advokátom v súlade s ust.§ 429 ods. l C.s.p. a dovolanie má náležitosti vyžadované podľa ust. §428 C.s.p, skúmal, či v danej veci je dovolanie prípustné.

10. Podľa ust. § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Podľa ust. § 420 C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p., pretože súdy neakceptovali jeho návrhy na dokazovanie výsluchmi ním navrhovanými svedkami.

13. Následkom nesprávneho procesnému postupu súdu je znemožnenie strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. O porušenie práva na spravodlivý proces však nejde, ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s procesným právom, pretože súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemožno bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu/ IV.ÚS 329/04/. Ak teda súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, tento postup súdu nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ C.s.p. Podľa ust. § 185 ods. l C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Oba súdy nižších stupňov sa náležité vysporiadali prečo sa navrhované dôkazy zo strany žalovaného - výsluchy svedkov nevykonali.

14. Dovolací súd preto konštatoval, že prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p. a táto nie je daná ani podľa ust. § 421 C.s.p. s poukazom na ust. § 421 ods. 2 C.s.p. a preto dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa ust. § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.

15. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust.§451 ods. 3 druhá veta C.s.p. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.