5Obdo/41/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Humenská energetická spoločnosť, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 728 812, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Kováčska 6, Košice, proti žalovanému: Mesto Humenné, so sídlom Kukorelliho 34, Humenné, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Havlát & Partners, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 1 050 195,98 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 759 876,14 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2016, č. k. 4Cob/71/2015-303, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné medzitýmnym rozsudkom z 25. 06. 2015 č. k. 12Cb/15/2013-189 určil, že nájomná zmluva č. 410/2005 o prenájme energetických zariadení Mesta Humenné uzavretá medzi prenajímateľom Mesto Humenné a nájomcom Humenská energetická spoločnosť, s.r.o., Humenné na 20. 12. 2005, ako aj doplnky č. 1, 2, 3 a 4 k tejto nájomnej zmluve sú neplatné.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z 21. 01. 2016 č. k. 4Cob/71/2015-303 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že nebol dôvod na postup súdu prvej inštancie spochybniť otázku predmetu nájmu, ak nebola pochybnosť o predmete nájmu medzi účastníkmi konania. Po vykonanom dokazovaní nemá oporu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie riešiť otázku neplatnosti nájomnej zmluvy pre neurčitosť predmetu nájmu, ak predmet nájmu nebol medzi účastníkmi sporný, pričom na č. l. 138 spisu je protokol o odovzdaní prenajatého dlhodobého nehmotného a hmotného majetku tepelných energetických zariadení Mesta Humenné spolu so súpisom obstaraného dlhodobého majetku vedeného na účte XXX XX na základe inventarizácie k 31. 12. 2004, ktorý definuje majetok s účtovným stavom k 31. 12. 2004 v hodnote brutto 190 669 546,- Sk. Zoznam odovzdaného majetku je prílohou tohto protokolu a tento protokol spolu so súpisom tvorí predmet nájmu medzi účastníkmi. Aj keď zmluva bola podpísaná 20. 12. 2005, je účinná od 01. 01. 2005, teda aj so súpisom majetku a účtovným stavom k 31. 12. 2004. Čo satýkalo druhej otázky neplatnosti zmluvy riešenej súdom prvej inštancie, že jednotlivé články zmluvy o výške a spôsobe úhrady nájomného si vzájomne odporujú a tieto články je potrebné považovať za neurčité a nezrozumiteľné, tak odvolací súd nezdieľal takéto právne zhodnotenie neplatnosti nájomnej zmluvy v čl. VII. Odvolací súd nemal pochybnosť o jasnom dojednaní platenia nájomného v bode 7.1. písm. a/ a b/, spor je len v tom, aká je splatnosť nájomného. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4Cdo/78/2013 a konštatoval, že otázku platnosti, či neplatnosti nájomnej zmluvy môže súd riešiť ako predbežnú otázku a nemal a nemusel to riešiť vydaním medzitýmneho rozsudku. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/188/2013 výrok medzitýmneho rozsudku mal byť vyslovený v tom zmysle, či je nárok opodstatnený (daný). Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd zrušil medzitýmny rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K námietke žalovaného o zaujatosti JUDr. Mareka Košča, ktorý od 01. 11. 2015 je členom odvolacieho senátu krajského súdu, odvolací súd uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 26. 11. 2015 č. k. 1Ndob/16/2015-295 nevylúčil sudcu Krajského súdu v Prešove JUDr. Mareka Košca z prejednávania a rozhodovania veci na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4Cob/71/2015. V súvislosti s námietkou zaujatosti vo vzťahu k JUDr. Jozefovi Engelovi odvolací súd poukázal na ust. § 14 ods. 1 a ods. 3 O. s. p., ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 25. 02. 2014 č. k. 1Ncb/1/2014-80, ktorý rozhodol, že sudca JUDr. Jozef Engel nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, odvolací súd tiež uviedol, že námietky zaujatosti zo strany žalovaného sú rovnaké ako ich posudzoval odvolací súd v uznesení z 25. 02. 2014, nie je dôvod na vylúčenie sudcu JUDr. Engela z prejednávania a rozhodovania veci. Naviac námietka zaujatosti vznesená žalobcom sa týka postupu sudcu v konaní, kde vo veci rozhodol arbitrárne, svojvoľne, vychádzal z nesprávnej interpretácie aplikácie hmotného práva, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, tak takéto dôvody podľa § 14 ods. 3 O. s. p. nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Takáto námietka zaujatosti sa nemá predkladať nadriadenému súdu, a naviac podľa § 15a ods. 4 O. s. p. na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu sa neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd. V tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Preto ani odvolací súd na opakované námietky zaujatosti vo vzťahu ku konajúcemu sudcovi neprihliadol.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený podľa ust. § 237 písm. g/ O. s. p.. Žalovaný namieta absenciu zákonného dôvodu na vykonanie zmeny v zložení senátu 4 Cob a absenciu náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov. Prerozdelenie veci na rozhodnutie v senáte 4 Cob bolo vykonané autoritatívnym aktom riadenia predsedu súdu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nepreskúmateľnosť postupu súdu pri zmene, dôvodov zmeny, ako aj nepreskúmateľnosť Opatrenia predsedu krajského súdu č. 15 z 15. 10. 2015 je sama o sebe vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. V závere žalovaný navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby súd v prvom rade preskúmal prípustnosť dovolania. Ďalej uviedol, že námietka žalovaného podľa § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p. nie je dôvodná, pretože vo veci rozhodoval senát kreovaný v súlade so zákonnými a internými pravidlami pre obsadenie Krajského súdu v Prešove. Žalobca tiež poukázal na ust. § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za neopodstatnenú považoval žalobca aj námietku žalovaného podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., pretože nepreskúmateľnosť opatrenia predsedu Krajského súdu v Prešove sa nepovažuje za postup konajúceho odvolacieho súdu v prejednávanej veci. Žalobca navrhol dovolanie odmietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške 3 040,08 eur (1 úkon právnej služby v hodnote 2 524,82 eur - podanie dovolania + 1 x režijný paušál v hodnote 8,58 eur + DPH 506,68 eur).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas a riadne zastúpená strana sporu, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu,proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p..

7. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa § 239 O. s. p., prípustnosť dovolania z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. Občiansky súdny poriadok taxatívne uvádza proti ktorým rozhodnutiam je dovolanie prípustné. Ustanovenie § 236 ods. 1 O. s. p. neumožňuje rozšíriť prípustnosť dovolania proti uzneseniu na ďalšie rozhodnutia, ktoré nie sú uvedené v § 239 O. s. p.. Občiansky súdny poriadok výslovne neuvádza, že dovolanie je prípustné proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, a preto prípustnosť dovolania proti takémuto uzneseniu v zmysle § 236 ods. 1 a § 239 O. s. p., nie je daná.

8. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ O. s. p. nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

9. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v konaní súdov nedošlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

10. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strane sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane sporu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

12. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

13. Z obsahu dovolania, v ktorom žalovaný napáda postup odvolacieho súdu tykajúci sa zmien v rozvrhu práce má dovolací súd za to, že týmto postupom mu nemohla byť spôsobená ujma, ktorá by mala za následok odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s.p. z dôvodov, ktoré dovolací súd vysvetľuje v ďalších bodoch tohto rozhodnutia v súvislosti so žalovaným namietanou vadou podľa ust. § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p..

14. V zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O. s. p. dôvodom prípustnosti dovolania je aj to, že súd nebolsprávne obsadený, pričom o prípad nesprávne obsadeného súdu ide aj vtedy, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona o súdoch).

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu, ako aj z Dodatku č. 11 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2015 a z Opatrenia predsedu Krajského súdu v Prešove č. 15, že podľa Dodatku č. 11 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove k zmene v zložení senátu 4 Cob došlo v dôsledku zmeny v obsadení súdu sudcami. Zodpovedajúc ust. § 51 ods. 4 písm. b/ zákona o súdoch a ust. bodu b/ Pravidiel prerozdeľovania vecí sa ostatné veci doterajších súdnych oddelení uvedených pod bodom A/ - J/ sa opatrením predsedníčky súdu prerozdelia tak, že budú prejednané v novom zložení senátu, v ktorom je zaradený predseda senátu - sudca spravodajca. Následne z Opatrenia predsedu Krajského súdu v Prešove č. 15 je zrejmé, že doteraz nerozhodnuté veci, ktoré napadli (okrem iných aj) do súdneho oddelenia 4 Cob a v ktorých je predsedom senátu a zároveň sudcom spravodajcom JUDr. Roman Tóth sa prejednajú v zložení senátu určenom v bode I., 2 písm. D, J Dodatku č. 11: JUDr. Roman Tóth, predseda senátu, sudca spravodajca, JUDr. Milan Majerník, člen senátu, JUDr. Marek Koščo, člen senátu.

16. Podľa dovolacieho súdu spôsob, akým bol v danom prípade zmenený senát 4 Cob, nevybočuje z rámca Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2015, Dodatku č. 11 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove, resp. z rámca zákona o súdoch, najmä tých jeho ustanovení, ktoré sa týkajú spôsobu prideľovania vecí. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. f/ a g/ O. s. p. nevyplýva.

17. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalovaného proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.