5Obdo/40/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., s. r. o., M.S., zastúpený: J. K., advokát, H., proti žalovanému: U., a. s., L., B.B., o splnenie povinnosti vyplývajúcej z poistnej zmluvy vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 14Cb/185/2006, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. februára
2010, č. k.: 13Cob/203/2009-191, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Martin rozsudkom zo 16. apríla 2009, č. k.: 14Cb/185/2006-137 žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol a trovy konania žalovanému nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa návrhom
z 12. apríla 2006 domáhal zaplatenia sumy 5.495,85 Eur spolu s 13% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 5.495,85 Eur od 06. 08. 2003 do zaplatenia, titulom zaplatenia
poistného plnenia z poistnej zmluvy.
Súd prvého stupňa zmluvný vzťah, ktorý medzi účastníkmi vznikol, vyhodnotil ako
obchodno-záväzkový v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na zmluvu, ktorá bola
uzatvorená medzi účastníkmi konania, súd prvého stupňa v súlade s ust. § 261 ods. 6
Obchodného zákonníka aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2 5Obdo/40/2010
Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená Poistná zmluva č. X. (ďalej len „poistná zmluva“) v zmysle ust. § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Predmetom poistnej zmluvy, okrem iného, bolo poistenie
prevádzkovo-obchodného zariadenia aj pre prípad krádeže a lúpeže. Súčasťou poistnej
zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku proti krádeži a lúpeži – 1999
(ďalej len „Všeobecné poistné podmienky“). Žalobca si návrhom z 12. 04. 2006 uplatnil
nárok voči žalovanému na poistné plnenie z poistnej zmluvy, z dôvodu, že nastala poistná
udalosť – krádež strojového zariadenia z priestorov žalobcu, ktorej sa mali dopustiť I. K. a I.
B.. Rozsudkom Okresného súdu Martin z 28. 07. 2008, sp. zn.: 13T/70/2003, ktorý spolu
s uznesením Krajského súdu v Žiline z 26.11.2008, sp. zn.: 2To/70/2008, nadobudol
26.11.2008 právoplatnosť, mal súd preukázané, že poistná udalosť, na základe ktorej žalobca
žiadal od žalovaného vyplatiť poistné plnenie nenastala. Uvedeným rozsudkom boli
obžalovaní I. K. a I. B. oslobodení spod obžaloby, pre skutok právne kvalifikovaný ako
trestný čin krádeže, nakoľko tento skutok, ktorého sa obžalovaní mali dopustiť tak, že dňa 25.
05. 2002 vnikli do priestorov firmy M., s. r. o., M. a z priestorov firmy odniesli 8 kusov
vysoko špecializovaných strojov na výrobu zipsov, podľa právoplatného rozsudku nie je
trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn.: 13T/70/2003 súd prvého stupňa zistil, že
opísaný skutok súd nevyhodnotil ako trestný čin, ale ako uplatnenie zádržného práva v zmysle
ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na uplatnenie zádržného práva boli splnené všetky
zákonné predpoklady. O úmysle obžalovaných uplatniť zádržné právo, svedčí, že jeho
plánované uplatnenie nahlásili predstavitelia P., s. r. o.. B. na polícii, následne v zákonnej
lehote požiadali o súpis súdneho vykonávateľa.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že nenastala poistná udalosť predpokladaná
v poistnej zmluve, a tým ani nevzniklo právo žalobcu na plnenie v zmysle ust. § 797 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nebol ustálený právny základ žalobcu na poistné plnenie,
že poistná udalosť – krádeže nastala, nemohla na strane žalovaného vzniknúť povinnosť plniť
a z toho dôvodu nemožno hovoriť, že nastala splatnosť poistného plnenia. Súd prvého stupňa
sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný mal povinnosť plniť
v lehote 15 dní od oznámenia skončenia vyšetrovania, ktoré vykonajú orgány polície
poistiteľovi v zmysle čl. 6 všeobecných poistných podmienok. K tomu oznámenie došlo
21. 07. 2003, kde polícia poistiteľovi oznámila, že prípravné konanie sa skončilo podaním
obžaloby. Pokiaľ nebola preukázaná poistná udalosť podľa poistnej zmluvy – krádež
strojového zariadenia, nevznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie zo strany žalovaného ako 3 5Obdo/40/2010
poistiteľa. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej repuliky z 27. 03. 2003, sp. zn.: 2CDo/122/2002, podľa ktorého právny základ
práva poisteného na poistné plnenie je ustálené právoplatným rozsudkom. Súd zamietol návrh
právneho zástupcu žalobcu na výsluch svedka I., ktorý bol v čase, kedy došlo k spornej
udalosti štatutárnym orgánom žalobcu. Podľa názoru súdu prvého stupňa skutočnosti, ktoré
mali byť preukázané svedeckou výpoveďou I. – že žalobca si splnil povinnosť a oznámil túto
udalosť príslušným orgánom, neboli sporné s ohľadom na právoplatný rozsudok Okresného
súdu Martin z 28. 07. 2008, sp. zn.: 13T/70/2003.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil, žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací
súd v odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje so skutkovým zhodnotením a právnym záverom
súdu prvého stupňa. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa v spojení
s odvolacími dôvodmi uviedol, že bolo nepochybné, že žalobca sa žalobou zo dňa
12. 04. 2005 domáhal zaplatenie 165.568,-- Sk, titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01. 04. 2001, podľa čl. 6 Splatnosť poistného
plnenia všeobecných poistných podmienok, na tom skutkovom základe, že dňa 25. 05. 2002
do priestorov žalobcu, vnikli dvaja páchatelia I. K. a I. B., ktorí svojím konaním spôsobili
škodu. Uvedené konanie bolo vyšetrované pod ČVS: OÚJP – X.-2002 a bolo skončené dňa 18. 07. 2003 s návrhom na podanie obžaloby. Túto skutočnosť oznámil žalovaný žalobcovi
listom zo dňa 23. 09. 2009. Z ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik poistiteľa plniť (poistná udalosť), musí spĺňať dve
podmienky – dve zložky, a takouto je vznik náhodnej udalosti v zmluve bližšie označenej,
a následne že z nej vznikla škoda. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie základu pre
vznik práva na poistné plnenie k momentu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, a to že
nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, v súvislosti s tým, že
sa vychádzalo z právoplatných rozhodnutí v trestnej veci, a to rozsudku Okresného súdu
Martin sp. zn.: 13T/70/2003 zo dňa 28. 07. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn.: 2To/70/2008 zo dňa 26. 11. 2008. Na to, aby súd prvého stupňa mohol prijať
záver, či skutočne došlo k poistnej udalosti, pre ktorú bol v poistenej zmluvy dojednaný druh
poistenia (krádež a lúpež), podstatným bolo zhodnotenie vo vyššie uvedenej trestnej veci,
s vysloveným právnym záverom, že skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže, súd
po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov neposúdil ako trestný čin krádeže, ale 4 5Obdo/40/2010
uplatnenie zádržného práva v zmysle § 672 ods. 2 (druhá veta) Občianskeho zákonníka. Ak
teda poistná udalosť – krádež preukázaná nebola, tak nebol preukázaný prvý atribút, pre vznik
povinnosti poistiteľa plniť v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto ani nemohla
nastúpiť „splatnosť“ v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Samotný poukaz na list
žalovaného z 23. 09. 2003, ktorým žalobcovi oznámil, že listom zo dňa 21. 07. 2003 mu
OÚJP PZ SR v M. oznámil, že vyšetrovanie bolo skončené s návrhom na podanie obžaloby
voči obvineným z trestného činu krádeže, vo väzbe k tvrdeniu splatnosti poistného plnenia
podľa čl. 6 všeobecných poistných podmienok, ako doručenie rozhodnutia orgánov polície
poistiteľovi, je relevantné len potiaľ, pokiaľ už v rámci vyvolaného súdneho konania dôjde
k preukázaniu skutočnosti, že základ – poistná udalosť, bol daný. Vzhľadom k tomu, že súdne
konanie skončilo právoplatným rozhodnutím so záverom, že nedošlo ku krádeži, t. z. nedošlo
k poistnej udalosti definovanej vo všeobecných poistných podmienkach, nebol daný základ
pre vznik práva na plnenie žalobcovi. Splatnosť nároku je sekundárna a nastupuje len v tom
prípade, ak je preukázaný základ.
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov
odvolacieho konania a vznik takýchto trov nebol preukázaný, preto odvolací súd žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom navrhol, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
5.495,85 Eur s úrokom z omeškania 13 % p. a. z tejto sumy od 06. 08. 2003 do zaplatenia
a trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, že sa mu postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p.
Dovolateľ k samotným dôvodom dovolania uviedol, že dovolací súd odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa prejednal a o odvolaní rozhodol v zmysle
ust. 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. V zmysle napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu sa k odvolaniu písomne vyjadril aj žalovaný, pričom toto vyjadrenie
konajúci súd žalobcovi nedoručil. Odvolací súd teda rozhodol bez toho, aby považoval 5 5Obdo/40/2010
za potrebné žalobcu oboznámiť so všetkými tvrdeniami žalovaného, a aby dal žalobcovi
možnosť sa s týmito tvrdeniami vysporiadať. Táto skutočnosť je o to závažnejšia, že odvolací
súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, t. j. aj prípadné nahliadnutie do súdneho spisu
(ktoré, vzhľadom na rozhodovaciu prax Európske súdu pre ľudské práva, nemá žiadnu právnu
relevanciu) nebolo realizovateľné (žalobca nemal k dispozícii spisovú značku odvolacieho
konania). Dovolateľ má za to, že takýmto postupom súdu bolo porušené jeho právo
na spravodlivý súdny proces (minimálne v obsahovej zložke tohto práva týkajúcej sa rovnosti
zbraní), t. j. právo ustanovené v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dovolateľ
má za to, že princíp rovnosti zbraní, jedna z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu
vyžaduje, aby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť
za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči jej oponentovi (ESĽP – Dombo
Beheer B.V. v. Holandsko, 1993, Ankerl v. Switzerland, 1996, Komanický v. Slovensko,
2002). Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahrňuje aj právo na kontradiktórne
konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné
na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň zoznámiť sa a vyjadriť sa ku všetkým
predloženým dôkazom alebo stanoviskám s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie (Nideröst-
Huber v. Švajčiarsko, 1997, Mantovanelli v. Francúzsko, 1997). Odňatie možnosti konať pred
súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie v odvolacom konaní a v konaní pred súdom
prvého stupňa dovolateľ vidí aj v skutočnostiach, ktoré uviedol vo vyjadreniach v konaní pred
súdom prvého stupňa, ako aj vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa.
Dovolateľ ďalej uviedol, že súd prvého stupňa mal rozsudkom Okresného súdu Martin
sp. zn.: 13T/70/2003 zo dňa 28. 07. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
sp. zn.: zo dňa 26. 11. 2008, za preukázané, že predpokladaná poistná udalosť – krádež
strojového zariadenia, nenastala. Pokiaľ nebola preukázaná poistná udalosť, nevznikla
povinnosť žalovaného plniť. Súd prvého stupňa oprel argumentáciu o rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27. 03. 2003, sp. zn.: 2Cdo 122/02. Žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú
zmluvu, v ktorej suma pre prípad krádeže a lúpeže bola dohodnutá na 1.281.674,-- Sk
s ročným poistným pre túto udalosť 2.310,-- Sk. Poistná udalosť nastala dňa 25. 02. 2002
a bola oznámená orgánom činným v trestnom konaní. V zmysle všeobecných zmluvných
podmienok považovalo šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného plniť
za skončené doručením rozhodnutia orgánov polície poistiteľovi. Prokurátor nie je orgánom
polície, ale orgán činný v trestnom konaní. Postup žalovaného, ktorý odďaľoval poskytnutie
poistného plnenia po doručení obžaloby prokurátorom, je konaním v rozpore s poistnou 6 5Obdo/40/2010
zmluvou. Rozhodnutie orgánov polície bolo žalovanému doručené dňa 21. 07. 2003 a od tejto
doby začala plynúť 15–dňová lehota splatnosti poistného. Tomuto zmluvnému ustanoveniu
zodpovedá ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom ide o kogentné ustanovenie,
ktoré poskytuje poistenému širšiu ochranu ako všeobecné zmluvné podmienky, pretože
stanovuje lehotu 1 mesiaca na skončenie vyšetrovania, inak je povinný poskytnúť primeraný
preddavok. Širšia ochrana spočíva v tom, že poistený nahlasuje poistnú udalosť okamžite
a poistiteľ musí už za mesiac poskytnúť primeraný preddavok. Škoda spôsobená poistnou
udalosťou vychádza v tomto prípade z presne zdokumentovaného stavu prípravného konania
a znaleckého posudku. Pokiaľ sa súd prvého stupňa a odvolací súd odvolávajú na rozhodnutia
súdov v trestnom konaní, ktoré im boli oznámené v roku 2009, aplikujúc tak ust. § 154
O. s. p., ide o nesprávne právne posúdenie, pretože toto ustanovenie sa nedotýka
hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv, či povinností viažu
na určitý okamih. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je hmotnoprávnym predpisom
v spojení s čl. 6 všeobecných poistných podmienok určuje, kedy vznikla povinnosť
žalovaného plniť. Orgány polície resp. súdy môžu trestné veci rozhodovať aj 7 či 8 rokov,
a ustanovenia Občianskeho zákonníka sú potom v praxi neaplikovateľné. Skutočnosť
rozhodnutia súdu v trestnom konaní, je irelevantná vzhľadom na právny vzťah poistiteľa a poisteného, pretože tento vzťah je výlučne občianskoprávny a rozhodnutie v trestnom
konaní, môže mať výlučne vplyv na postavenie poistiteľa voči tretím osobám, s ktorými nie je v zmluvnom vzťahu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že trvá na svojich
prednesoch a písomných stanoviskách a žiada, aby Najvyšší súd SR potvrdil rozsudky
Okresného súdu Martin a Krajského súdu v Žiline ako právne odôvodnené a vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku 7 5Obdo/40/2010
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie
prípustné, a preto prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p. nie je daná.
Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, že sa mu postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. V ustanovení § 237
O. s. p., sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania, lebo v konaní
došlo k vadám v tomto ustanovení uvedených. Dovolací súd je vždy povinný prihliadnuť
na tieto procesné vady, aj keď ich účastník nenamieta.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Dovolateľ naplnenie ust. § 237 písm. f/ O. s. p. vidí v tom, že odvolací súd nedoručil
dovolateľovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, a následne o odvolaní žalobcu
rozhodol v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd teda
rozhodol bez toho, aby žalobcu oboznámil so všetkými tvrdeniami žalovaného, a aby dal
žalobcovi možnosť sa s týmito tvrdeniami vysporiadať. Žalobca nemohol nahliadnuť
do spisu, nakoľko nedisponoval spisovou značkou odvolacieho konania.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom. Občiansky súdny poriadok neobsahuje ustanovenie podľa 8 5Obdo/40/2010
ktorého má súd prvého stupňa alebo odvolací súd povinnosť doručiť žalobcovi resp.
účastníkovi, ktorý podal odvolanie vyjadrenie k tomuto odvolaniu.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody dovolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bol odvolací súd v danej veci rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.
S poukazom na uvedené ustanovenia, ak by odvolací súd doručil žalobcovi vyjadrenie
k odvolaniu, žalobcovi by uplynula lehota na podanie odvolania, a tým by nemohol relevantne
reagovať na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu.
Odvolací súd vždy nariadi pojednávanie v prípadoch uvedených v ust. § 214
ods. 1O. s. p. Je na úvahe odvolacieho súdu, či v ostatných prípadoch nariadi pojednávania.
Odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, keď v danej veci nenariadil pojednávanie,
nakoľko dôvod uvedený v § 214 ods. 1 nie je daný, t. z. nariadenie pojednávania bolo na vôli
odvolacieho súdu, a tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu.
Tvrdenie, že žalobca nedisponoval spisovou značkou v danej veci sa nezakladá
na pravde, nakoľko 28. 12. 2009 bolo žalobcovi doručené uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým bol žalobcovi oznámený deň a miesto vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Spisová
značka odvolacieho súdu bola v predmetnom uznesení uvedená.
Dovolací súd konštatoval, že uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou
v § 237 písm. f/ O. s. p.
Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou
vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.
Najvyšší súd preto dovolanie žalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je tento opravný prostriedok prípustný.
9 5Obdo/40/2010
Pokiaľ žalobca v dovolaní poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci, ide
o skutočnosti, ktorými v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. možno dovolanie odôvodniť, ale
v dovolacom konaní ich možno zohľadniť, až vtedy, ak je dovolanie prípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Keďže
úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanému, trovy dovolacieho konania nevznikli, dovolací súd
mu ich preto nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková