5 Obdo 39/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. R. Č., K., zast. JUDr. E. K., advokátom so sídlom I., proti žalovanému: F. F., s. r. o., D., IČO: X., zast. I., s. r. o., F., o určenie neplatnosti uznesení spoločníkov prijatých mimo valného zhromaždenia spoločnosti, o nariadenie predbežného opatrenia vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 7 Cb/46/2012,na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. decembra 2012, č. k. 21 Cob/231/2012-271, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti uznesení,ktoré presne označil v žalobnom návrhu prijatých spoločníkmi žalovaného hlasovaním “per rollam“ na návrh z 12. júna 2012, ktorými okrem iného bol odvolaný z funkcie konateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti, pričom do funkcie konateľa bol zvolený Ing. D. D. a do funkcie prokuristu O. M. Poukázal na to, že návrh rozhodnutia, ku ktorému sa podľa jeho obsahu bolo potrebné vyjadriť do 15. júna 2012, mu bol doručený až dňa 19. júna 2012 a spoločníkovi Ing. J. K. nebol doručený vôbec, pričom už dňa 20. júna 2012 boli navrhované rozhodnutia zapísané do obchodného registra. Bez relevantného rozhodnutia došlo aj ku zmene spoločenskej zmluvy spoločnosti vypustením ustanovenia o potrebe súhlasu dvojtretinovej väčšiny všetkých spoločníkov na odvolanie a vymenovanie konateľa spoločnosti z jej textu. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo 17. augusta 2012 tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým - žalovanému a konateľom žalovaného V. M. a Ing. D. D. uložil povinnosť strpieť miesto spôsobu konania menom spoločnosti žalovaného tak, ako je tento spôsob zapísaný v obchodnom registri, taký spôsob konania v mene spoločnosti žalovaného, pri ktorom budú v mene spoločnosti žalovaného konať a podpisovať vo všetkých veciach vždy spoločne žalobca a konateľ žalovaného V. M., nar. X., bytom U.,

- Ing. D. D. uložil povinnosť zdržať sa úkonov, v ktorých koná ako oprávnená osoba žalovaného,

- žalovanému uložil povinnosť pri výkone pôsobnosti akcionára A., a. s. zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov, na základe ktorých by mohlo dôjsť k odvolaniu žalobcu z funkcie predsedu a člena predstavenstva spoločnosti A., a. s., IČO: X., so sídlom D.,

- žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov, na základe ktorých by mohlo dôjsť k odvolaniu Ing. J. K., nar. X., bytom D., z funkcie člena predstavenstva spoločnosti A., a. s. IČO:X., so sídlom D.,

- žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov, na základe ktorých by mohlo dôjsť k odvolaniu žalobcu z funkcie predsedu a člena predstavenstva P. D. so sídlom v H., IČO: X., so sídlom D.,

- žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov, na základe ktorých by mohlo dôjsť k odvolaniu Ing. J. K., nar. X., bytom D., z funkcie člena predstavenstva P. D. so sídlom v H., IČO: X., so sídlom D.,

- a O. M. uložil povinnosť zdržať sa úkonov, v ktorých koná ako prokurista žalovaného.

Súd prvého stupňa z dokazovania mal za osvedčené, že sú dané dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia a tieto odôvodňujú potrebu nariadenia predbežného opatrenia i z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu.

Namietal, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa opiera o nepravdivé skutočnosti a podklady, z ktorých súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca neuviedol komplexné informácie, prekrútil fakty a zamlčal súvislosti. Nariadením predbežného opatrenia súd neprimerane zasiahol do práv tretích osôb bez vysporiadania sa s aplikovateľnosťou § 76 ods. 2 O. s. p. Rozhodnutie súdu je naviac bezpredmetné a nevykonateľné, nakoľko Ing. Č. a Ing. K. boli už pred vydaním predbežného opatrenia odvolaní zo svojich pozícií v predstavenstve A., a. s. a v predstavenstve PD D., z funkcie konateľa bol odvolaný žalobca ako i V. M., súd prikázaním im konať v mene žalovaného paralyzuje spoločnosť a spôsobuje jej škodu. Súd odvolanie žalobcu z funkcie konateľa ignoroval a hlasovanie spoločníkov vyhodnotil za nezákonné, hoci toto rozhodnutie môže byť zmenené iba právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej, teda táto otázka môže byť riešená výlučne meritórnym rozhodnutím na základe dokazovania, pričom postupom súdu došlo k odňatiu spravodlivosti pre všetky dotknuté osoby, na ktoré sa výroky uznesenia vzťahujú. Žalobca a Ing. J. K. mohli hlasovať “per rollam“, úmyselne a účelovo ho bojkotovali, takýto postup by bol v rozpore so zásadou “bdelým patrí právo“ a išlo by o zneužívanie postavenia menšinového účastníka na úkor väčšiny. Uviedol, že iná ako nadpolovičná väčšina hlasov na udelenie a odobratie prokúry nebola potrebná ani podľa tzv. “pravej“ spoločenskej zmluvy spoločnosti. Odmietol akékoľvek podozrenie z falšovania spoločenskej zmluvy s tým, že k jej zmene došlo na mimoriadnom valnom zhromaždení 27. januára 2010, zápisnicu z ktorého podpísal aj žalobca, rovnako ako aj úplné znenie spoločenskej zmluvy. Odôvodnenie uznesenia odvolateľ považoval za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne navrhuje potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v súlade s námietkou odvolateľa konštatoval bezpredmetnosť a nevykonateľnosť predbežného opatrenia v časti ukladajúcej žalovanému povinnosť pri výkone pôsobnosti akcionára A., a. s. a člena P. D. so sídlom v H. v súvislosti s účasťou žalobcu a Ing. J. K. v orgánoch uvedenej spoločnosti a družstva, ktorá podľa aktuálnych výpisov z obchodného registra zanikla u oboch pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa(ku dňu 1. augusta, resp. 10. augusta 2012).

Odvolací súd preto v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

K odvolaniu žalovaného do časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá smeruje voči tretím osobám - V. M., Ing. D. D. a O. M., poukázal odvolací súd na § 201 O. s. p., podľa ktorého môže rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním napadnúť účastník konania navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) ako subjekt, voči ktorému návrh (žaloba) smeruje, ďalej subjekt, ktorému rozhodnutie súdu ukladá určité povinnosti, priznáva mu práva alebo mu práva v prospech iného obmedzuje. V danom prípade je žalovaný účastníkom konania o veci samej, v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je však účastníkom konania iba v rozsahu, v akom sa ho návrh a nariadené predbežné opatrenie dotýka - ukladá mu povinnosti alebo obmedzenia. Preto žalovaný nie je účastníkom konania o tej časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá smeruje voči tretím osobám - V. M., Ing. D. D. a O. M. a neprislúcha mu ani oprávnenie podať odvolanie voči tej časti rozhodnutia, ktorá smeruje voči menovaným (bod II.,VII. A čiastočne bod I. výroku uznesenia súdu prvého stupňa).

Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov odvolanie žalovaného v tomto rozsahu podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol ako podané k takémuto procesnému úkonu neoprávnenou osobou bez skúmania vecnej dôvodnosti jeho argumentácie.

Odvolací súd preskúmal výrok súdu prvého stupňa v bode I. a stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu o existencii vážnych pochybností o zákonnosti a platnosti odvolania žalobcu z funkcie konateľa vyplývajúcich zo spôsobu hlasovania spoločníkov a zo zistení o neoprávnenom zásahu do súvisiacich ustanovení spoločenskej zmluvy žalovaného. V súvislosti s existenciou bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej nariadenie predbežného opatrenia sa súd s poukazom na ust. § 76 ods. 1 O. s. p. stotožnil s tvrdeniami obsiahnutými v návrhu, podľa ktorých nerušené trvanie stavu založeného uzneseniami, ktorých platnosť je predmetom konania vo veci samej, prináša riziko možného budúceho spochybňovania právnych úkonov vykonaných v mene žalovaného, umožňuje vykonávanie úkonov smerujúcich k legalizácii protiprávnych úkonov V. M. a k vykonávaniu ďalších protiprávnych krokov smerujúcich k znižovaniu majetku spoločnosti, ako aj obchádzanie už skôr nariadeného predbežného opatrenia Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Cb/21/2012-168 z 24. apríla 2012.

Ďalej odvolací súd uviedol, že z okolností prípadu je naviac zrejmé, že daný spor je následkom vnútorného boja spoločníkov o ovládnutie žalovanej spoločnosti, ktorý nepochybne môže mať vplyv na ďalšiu existenciu spoločnosti, v kontexte čoho je nariadené predbežné opatrenie výnimočným opatrením vyplývajúcim z výnimočných okolností, neznevýhodňujúce žiadnu z procesných strán, ktoré čiastočne (a dočasne) prejudikuje rozhodnutie vo veci samej, avšak zákonom dovoleným spôsobom. Dôvodnosť voči žalovanému smerujúceho výroku uznesenia bolo pritom potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na výroky týkajúce sa tretích osôb nenapadnuté odvolaniami.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správne podľa ust.§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný. Uviedol, že   dovolanie podáva v súlade s ust. § 237 písm. f/ O. s. p.,§ 239 ods. 3 O. s. p., pričom toto dovolanie smeruje do celého uznesenia odvolacieho súdu.

1) Dovolateľ nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že odvolanie, ktoré podal proti tej časti rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré smeruje voči tretím osobám -V. M., Ing, D. D. a O. M., bolo podané niekým, kto v tejto časti nie je účastníkom konania. Má za to, že tento právny záver odvolacieho súdu nemá oporu v zákonnej úprave. Jediným účastníkom v predmetnej veci je odporca, pričom p. M., D. a pani M. neboli v návrhu za účastníkov označení. A ani neboli súdom pribratí do konania ako ďalší účastníci, či vedľajší účastníci. Dovolateľovi bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručený až pri vydaní predbežného opatrenia a nemal vedomosť o tom, či uznesenie bolo doručované aj tretím stranám. Dovolateľ má zato, že jedinou osobou oprávnenou podať odvolanie   v celom rozsahu bol odporca. Postup odvolacieho súdu, podľa ktorého odporca nebol oprávnený podať odvolanie voči výrokom, ktorými on nie je dotknutý, znamená   porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu, nakoľko znemožňuje odporcovi efektívne sa brániť pred súdom.

2) Dovolateľ má zato, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné s ohľadom na nedostatok dôvodov pričom sanoval nepreskúmateľnosť záverov prvostupňového súdu.

Dovolateľ preto navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a priznal mu trovy doterajšieho konania.

Žalobca sa písomne k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili tretie osoby, a to V. M., K., O. M., B. a Ing. D. D., J., ktorí navrhli, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil a vydanie predbežného opatrenia zamietol a zároveň, aby priznal žalovanému náhradu doterajších trov konania. Ako dôvod uviedli, že postup odvolacieho súdu, kedy tento odmietol preskúmať odvolanie žalovaného aj vo vzťahu k výrokom predbežného opatrenia, ktoré zaväzovali len tretie osoby bol nezákonný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania žalovaného, po tom ako zistil, že dovolanie je podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a má náležitosti vyžadované podľa ust. § 241 O. s. p., skúmal, či dovolanie je v danej veci prípustné.

Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, preto ustanovenie § 238 O. s. p. pre toto dovolanie nie je možné použiť a vyvodiť z neho prípustnosť dovolania, pretože v tomto ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania voči rozhodnutiam odvolacích súdov vo forme rozsudku.

Prípustnosť dovolania voči rozhodnutiu odvolacieho súdu vo forme uznesenia umožňuje ust. § 239 O. s. p., a to podľa odseku 1 a 2, t. j. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska.

Podľa odseku 2 ust. § 239 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Vyššie citované ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. však neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesení.

V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktoré zákon – Občiansky súdny poriadok nepripúšťa (§ 239 ods. 3 O. s. p.).

Dovolací súd preto konštatoval, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., pretože zákon, t. j. O. s. p. v § 239 ods. 3 výslovne dovolanie nepripúšťa proti uzneseniu odvolacieho súdu vo veci predbežného opatrenia.

Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. nie je daná tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád taxatívne uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti zisťuje jej existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou, zruší toto rozhodnutie.

Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj konania, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo dospel k názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadami uvedenými v ust. § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/.

Dovolateľ ani tieto vady vo svojom dovolaní neuvádza, tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., že účastníkovi konania – žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Túto vadu vidí v postupe odvolacieho súdu, kedy tento vecne neprejednal odvolanie žalovaného, podané aj do výrokov uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré uložili povinnosť tretím osobám ako aj porušením ust. § 157 ods. 2 O. s. p. - neodôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu.

Žalobca dňa 26. júna 2012 podal návrh o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti a zároveň podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa postupoval pri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s ust. § 75 O. s. p., keďže odsek 6 tohto ustanovenia súdu umožňuje vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Taktiež o nariadení predbežného opatrenia súd rozhodne aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa, uznesenie odvolacieho súdu im súd doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie (§ 75 ods. 8 O. s. p.).

Postup súdu prvého stupňa bol v súlade s ust. § 75 O. s. p., a preto dovolací súd konštatoval, že v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k vade podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov konania, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom. Pri vlastnom osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcim úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Takýto postup súdu vyplýva jednak z právnej úpravy (O. s. p.), ktorá je výsledkom zmyslu cieľa predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie je dočasná úprava pomerov účastníkov, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej s konečnou platnosťou, pričom táto úprava má obmedzené trvanie, keďže nie je rozhodnutím vo veci samej a musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiadal, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese však   nemôže sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej alebo právnickej osoby (I. ÚS 46/2000).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj samotné jeho rozhodnutie a dospel k názoru, že odvolací súd postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Dovolateľ v dovolaní poukázal na stanovisko odvolacieho súdu, ktorým vyslovil svoj názor, že odvolanie dovolateľa voči uzneseniu prvého stupňa, a to do výroku tohto rozhodnutia, ktoré sa týkalo uloženej povinnosti tretím osobám, bolo podané osobou neoprávnenou, s čím   dovolateľ vyslovil nesúhlas.

Podľa ust. § 76 ods. 2 O. s. p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že pokiaľ ide o postavenie tretej osoby v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to bez zreteľa na to, či jej postavenie budeme kvalifikovať ako postavenie účastníka konania alebo zúčastnenej osoby, že tretia osoba môže v konaní uplatňovať všetky procesné práva, pokiaľ sa týkajú jej povinnosti. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, osoby, ktorým mala byť uložená predbežným opatrením nejaká povinnosť, boli v návrhu predbežného opatrenia - petite označené. Preto dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že právo podať odvolanie voči výrokom nariadeného predbežného opatrenia, týkajúcich sa tretích osôb, mali tieto tretie osoby právo na podanie odvolania a nie odporca.

Dovolací súd poukazuje aj na správny postup súdu prvého stupňa, ktorý uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručil právnym zástupcom navrhovateľa a odporcu, ako aj V. M., Ing. D. D. a O. M.. Tretie osoby preto mohli podať odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o nariadení predbežného opatrenia.

Dovolateľ v dovolaní namieta aj odôvodnenie   rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedá kritériám stanovených v ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Dovolací súd sa s touto námietkou nestotožnil a považuje ju za nedôvodnú.

Keďže cieľom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktnej požiadavke na formu predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu nie je potrebné trvať na vypracovaní   siahodlhého odôvodnenia v prípade, že súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožní sa s dôvodmi, uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Preto v odôvodnení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia postačí, ak sa súd obmedzí len na skonštatovanie správnosti skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čo odvolací súd vo svojom rozhodnutí aj urobil.

Rovnako sa dovolací súd stotožňuje so záverom odvolacieho súdu v časti napadnutého uznesenia, ukladajúcej žalovanému povinnosť pri výkone pôsobnosti akcionára A., a. s. a člena P. D. so sídlom v H. v súvislosti s účasťou žalobcu a Ing. J. K. v orgánoch uvedenej spoločnosti a družstva, ktorá podľa aktuálnych výpisov z obchodného registra zanikla u oboch pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, a preto odvolací súd správne zmenil v tejto časti uznesenie prvostupňového súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti zamietol pre jeho nedôvodnosť.

Dovolací súd záverom dodáva, že postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní odporcu proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa bol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Dovolací súd v konaní a rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nezistil vadu konania ani podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, keďže prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 239 O. s. p. a ani podľa ust. § 237 O. s. p., dovolanie odporcu podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O náhrade trov predbežného opatrenia v súlade s ust. § 145 O. s. p. rozhodne súd súčasne s rozhodnutím vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním v pomere 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. septembra 2013  

JUDr. Darina Ličková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová