5Obdo/35/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: R. V., nar. XX. F. XXXX, bytom D., zastúpenej: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovaným: 1/ SANAGRO a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 508 348, 2/ VS Agro, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 51 830 663, zastúpeným: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 52 791 777, o určenie vlastníckeho práva k obchodnému podielu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/116/2019, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2021, č. k. 3Cob/216/2020-753, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) proti žalovaným domáha určenia, že je spoločníčkou a majiteľkou obchodného podielu v obchodnej spoločnosti AFG s.r.o., so sídlom Dĺžiny 122/40, Turčianske Teplice, IČO: 36 383 422 (ďalej len „AFG s.r.o.“), ktorý zodpovedá peňažnému vkladu vo výške 1.660 eur.

2. V priebehu konania podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením z 1. júla 2020, č. k. 33Cb/116/2019-512 tak, že výrokom I. žalovanému 1/ uložil povinnosť až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržať sa v plnom rozsahu výkonu záložného práva na obchodný podiel žalobkyne v obchodnej spoločnosti AFG s.r.o, zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva na obchodný podiel uzatvorenou 24. novembra 2010 medzi S Slovensko, spol. s r.o. ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom, a to v rozsahu celého tohto obchodného podielu alebo jeho časti. Výrokom II. žalovanému 1/ uložil povinnosť až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržať sa v plnom rozsahu výkonu záložných práv zriadených Zmluvami o zriadení záložného práva, špecifikovanými vovýrokovej časti uznesenia súdu prvej inštancie. Vo výroku III. žalovanému 1/ uložil povinnosť až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržať sa voči AFG s.r.o. v plnom rozsahu výkonu práv zo zmenky špecifikovanej v čl. I bode 1. Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve z 24. novembra 2010, uzavretej medzi S Slovensko spol. s r.o ako veriteľom - remitentom, AFG s.r.o. ako dlžníkom - vystaviteľom blankozmenky, žalobkyňou a Jaroslavom Fidrikom ako ručiteľmi.

3. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „odvolací súd“) uznesením z 13. januára 2021, sp. zn. 3Cob/216/2020, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej tiež „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila § 420 písm. e/ a písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP odôvodnila najmä nepreskúmateľnosťou uznesenia odvolacieho súdu, keďže sa odvolací súd v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami osvedčenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu žalovaného 1/. Dovolanie v časti namietanej vady podľa § 420 písm. e/ CSP dovolateľka odôvodnila tým, že odvolací súd napadnutým uznesením v podstate prejudikoval rozhodnutie o otázke ne/platnosti výkonu záložného práva na obchodný podiel žalobkyne, pričom predmetná otázka je predmetom konania na súde prvej inštancie vo veci samej. Senát odvolacieho súdu nebol vecne a miestne príslušným na rozhodovanie o predmetnej otázke, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu dovolateľky podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok (správne uznesenie - pozn. dovolacieho súdu) odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolanie žalobkyne považujú za nedôvodné a navrhli, aby ho dovolací súd zamietol. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa (podľa § 427 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 9 ods. 1 a § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.

7. V predloženej veci dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 písm. e/ a písm. f/ CSP.

8. V zmysle ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť dovolaním.

9. Podľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v ustanovení § 420 písm. a/ až f/ CSP.

10. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2017 ako rozhodnutie R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie

vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

11. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

12. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nie.

13. Najvyšší súd už opakovane konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v priebehu konania vo veci samej, ktorým bolo potvrdené (prípadne zmenené) rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v dôsledku čoho voči takémuto rozhodnutiu nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/157/2017 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 ako rozhodnutie R 21/2018, ako aj rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/167/2017, 5Cdo/103/2017, 5Cdo/73/2018, 8Cdo/61/2018, 8Cdo/26/2019).

14. Najvyšší súd tiež judikoval, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je podľa ustanovenia § 420 CSP prípustné, ak má charakter rozhodnutia vo veci samej (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/66/2017 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2018 ako rozhodnutie R 76/2018). Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu (charakter) rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (k tomu pozri Záhradníková, R. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 438 a nasl.). Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP), a rovnako tak v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, kedy konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.

15. V predmetnej veci však nejde ani o jeden z vyššie vymenovaných prípadov, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V predmetnom spore je konanie vo veci samej (o určenie vlastníckeho práva k obchodnému podielu) na súde prvej inštancie vedené pod sp. zn. 33Cb/116/2019 a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonzumuje vec samu. Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie bolo vydané v priebehu civilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom (§ 305 CSP). Pokiaľ súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nie je zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 420 CSP. Uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, nie je (ani) rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Aj po rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia civilné sporové konanie žalobkyne proti žalovaným pokračuje a súd prvej inštancie o veci samej ďalej koná a rozhodne.

16. Dovolanie žalobkyne podané v zmysle ust. § 420 písm. e/ a f/ CSP preto prípustné nie je a dovolací súd ho ako procesne neprípustné podľa ust. § 477 písm. c/ CSP odmietol bez toho, aby sa ním vecne zaoberal z hľadiska jeho dôvodnosti.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.