5Obdo/35/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: FC Senec, a.s., Rybárska 29, Senec, IČO: 35 874 660, zastúpenému advokátskou kanceláriou Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, Bratislava, IČO: 50 289 934, o zaplatenie 2.647,71 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 33Cb/112/2012, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2015, č.k. 1Cob/225/2015-118, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo 14. júna 2013, č.k. 33Cb/112/2012-74 vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.647,71 eur s úrokom z omeškania 14,25 % od 12.08.2008 až do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak s odôvodnením, že účastníci uzavreli nepomenovanú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému pitnú vodu a odvádzať splaškovú vodu. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za poskytnuté služby. Žalobca zmluvnú povinnosť splnil a žalovaný za poskytnuté služby za obdobie od 27.02.2008 do 01.07.2008 cenu dodávky v sume 79.765 Sk /2.647,71 eur/ nezaplatil. Žalovaný sa nezaplatením dohodnutej ceny včas dostal do omeškania, preto súd mu priznal aj uplatnené úroky z omeškania vo výške v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 30. novembra 2015, č. k. 1Cob/225/2015-118odvolanie žalovaného odmietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,82 eur náhrady trov odvolacieho konania.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolateľ namietal voči postupu súdu prvej inštancie, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, pretože o rozhodnutí súdu sa dozvedel až po uplynutí lehoty a to pochybením Slovenskej pošty - pošty Senec. Po preskúmaní postupu súdu a poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri doručovaní predmetného rozsudku nepochybil, zásielka bola doručovaná na adresu uvedenú v obchodnom registri a žalovaný zásielku opakovane nepreberal. Z toho nemožno vyvodiť, že do jeho sídla nie je možné písomnosť doručiť, keďže existencia sídla na tejto adrese nebola spochybnená. Ďalej zdôraznil, že spisový materiál neobsahoval údaj o poštovej adrese P. O. Box č. 201, túto informáciu neuviedol ani samotný žalovaný v čase, keď ešte preberal zásielky adresované zo strany súdu, na ktoré reagoval a to aj napriek tomu, že v čase kedy na písomnosti súdu reagoval mal už P. O. Box č. 201 zriadený.

6. Odvolací súd zdôraznil, že ak by aj došlo k pochybeniu poštového doručovateľa, nezakladalo by to neprávoplatnosť rozhodnutia súdu, ak súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie sa stalo právoplatným 27. augusta 2013 a žalovaný podal odvolanie proti tomuto rozsudku 25. mája 2015 a nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty, podal odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty. Odvolací súd preto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané, odmietol.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie. Žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Prípustnosť dovolania zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatie možnosti konať pred súdom mu malo nastať tým, že súd prvej inštancie doručoval rozsudok v rozpore s ustanovením § 48 ods. 1 O.s.p., keď tento rozsudok, resp. oznam o uložení zásielky doručil cudzej osobe namiesto žalovaného. Dovolateľ tvrdí, že doručovanie rozsudku cudzej osobe vyplýva z vyjadrenia Slovenskej pošty z 23.01.2015. Podľa neho je úplne irelevantné, či si mal zásielku prevziať na adrese uvedenej v obchodnom registri, t.j., či sa doručovalo do vlastných rúk, alebo prostredníctvom zriadeného P. O. Boxu, lebo v tomto prípade došlo k vadnému doručeniu rozsudku tým, že oznam o uložení zásielky sa doručil cudzej osobe namiesto žalovanému. Preto odmietnutie odvolania odvolacím súdom považuje za nezákonné, pre ktoré neboli splnené podmienky, lebo nebolo preukázané, že žalovaný podal odvolanie oneskorene.

9. Ďalej namieta, že miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje na doručenke, ktorú pošta vracia späť odosielaciemu súdu. Odvolací súd založil záver o riadnom doručení rozsudku na tom, že žalovaný si zásielku prevzal. Na obálke v rubrike pre poznámky pošty v bode 1. /neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa.../, ani v bode 2. /opakované doručenie.../, ani v bode 3. /deň uloženia zásielky.../ a ani v bode 4. /deň odopretia zásielky.../ nie je vyznačený žiadny dátum. Z obsahu spisu teda nemožno vyvodiť, že by doručovateľ pri doručovaní zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvej inštancie zachoval postup podľa ustanovenia § 48 ods.1 a nasl. O.s.p. Tvrdí, že skutočnosť, že na druhej strane obálky sa nachádza odtlačok pečiatky Okresného súdu Pezinok, nemôže vyvrátiť, že pri doručovaní zásielky žalovanému sa vyskytli pochybnosti o jej riadnom doručení. Podľa názoru žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie nebol doručený správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon a táto vada má za následok nezákonnosť doručenia, s ktorou sú spojené závažné procesnoprávne účinky. Odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného hodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom.

10. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že súd prvej inštancie postupoval pri doručovaní v súlade so zákonom a ak k pochybeniu došlo zo strany poštového doručovateľa, nepredstavuje to zároveň aj pochybenie súdu. Vyslovil názor, že súd nie je kontrolným orgánom poštovej doručovacej služby a nie je povinný v každom prípade doručovania súdnej zásielky kontrolovať, či poštová doručovacia služba vykonala všetky úkony, ktoré bola povinná vykonať v súvislosti s riadne odoslanou zásielkou súdu.Preto podľa žalobcu žalovanému nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhol dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietnuť.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p./, po zistení, že dovolanie podal včas a riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania /§ 443 C.s.p./ skúmal, či je napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku prípustné.

12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti O.s.p., dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C.s.p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovenia § 236, §237 a §238 O.s.p. v znení platnom v čase podania dovolania.

13. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa /§ 236 ods. 1 O.s.p./.

14. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak: a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdneho dvoru európskych spoločenstiev /§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p./ na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak: a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní /neuznaní/ cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné /nevykonateľné/ na území Slovenskej republiky.

15. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V prejednávanej veci odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podané. Nejde ani o jeden prípad upravený v § 239 ods. 1 O.s.p., preto prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. nie je daná.

16. Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p./, dovolací súd sa zaoberal otázkou, či konanie netrpí niektorou z nich.

17. Podľa ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

18. Žalovaný v dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 237písm. f/ O.s.p., ktorým ustanovením odôvodnil prípustnosť dovolania.

19. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o realizáciu konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

20. Žalovaný v dovolaní prípustnosť dovolania odôvodňuje tým, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., čo zdôvodnil tým, že odvolací súd odmietol prejednať jeho odvolanie, ako odvolanie podané oneskorene a to aj napriek tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol mu riadne doručený, keďže ho doručil cudzej osobe namiesto dovolateľovi, čo malo vyplývať z vyjadrenia Slovenskej pošty pobočky Senec z 23. januára 2015, ktoré doložil do spisu.

21. Dovolací súd na vyjadrenie pošty z 23. januára 2015 neprihliadol, lebo pošta v uvedenom vyjadrení reaguje na žiadosť žalovaného o súčinnosť, lebo mal dôvodné podozrenie, že jemu adresované zásielky boli odovzdávané neoprávneným osobám, konkretizoval obdobie, kedy sa tak malo stať na december 2015. Okresný súd Pezinok prostredníctvom pošty doručoval predmetný rozsudok žalovanému v júli 2013, teda viac ako rok pred tým, ako sa žalovaný domáhal nápravy pri doručovaní zásielok na Slovenskej pošte. Preto námietke žalovaného, že rozsudok bol doručovaný neoprávnenej osobe nevyhovel.

22. Podľa § 48 ods. 2 O.s.p. ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvedel.

23. Citované ustanovenie upravuje špecifickú formu náhradného doručenia zásielky adresovanej právnickej osobe. Pri právnickej osobe je pojmovo vylúčené uvažovať o tom, či sa zdržuje v mieste svojho sídla. Úprava doručenia do sídla zapísaného v obchodnom registri alebo v inom registri vychádza zo záväznosti údajov uvedených v obchodnom registri alebo v inom registri. Nevyžaduje sa už pokus o opakované doručenie, ani upovedomenie o tom, prípadne o uložení zásielky na pošte.

24. Odvolací súd dospel k správnemu záveru, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanovením § 48 ods.1 a ods. 2 O.s.p. a rozsudok bol doručený tri dni od vrátenia Okresnému súdu Pezinok a to 9. augusta 2013. Odvolanie podané 22. mája 2015 na poštu bolo zjavne podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto odmietnutím odvolania žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Jeho odvolanie nebolo odvolacím súdom prejednané z dôvodu nesplnenia zákonom stanovenej podmienky a to včas podať odvolanie, samotným žalovaným.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou procesnou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 O.s.p.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné.

27. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje /§ 451 ods.3 C.s.p./.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.