5 Obdo 34/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: Mgr. I. K.. L., zastúpená: JUDr. M. V., advokátka, Z. proti žalovanému: I. B. G., spol. s r. o., R. IČO: X.,

zastúpený: JUDr. M. P., advokát, K. o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 30Cb 107/2007, o dovolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2011, č. k. 3Cob 87/2010-211, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne   o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo 16. novembra 2009, č. k.: 30Cb 107/2007-173

určil, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného - spoločnosti I. B. G., spol. s r. o., R.,

IČO: X., z 18. januára 2007 sú neplatné. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy

konania vo výške 666,81 EUR.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobkyňa si žalobou ako

právna nástupkyňa JUDr. Ľ. Š., zosnulého X., uplatnila jeho právo spoločníka

v spoločnosti žalovaného na podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného

zhromaždenia z 18. januára 2007 z dôvodu, že valne zhromaždenie nebolo zvolané, nakoľko

zvolávateľ ho nezvolal písomnou pozvánkou a termín jeho konania a program

neoznámil najmenej 15 dní pred dňom jeho konania všetkým spoločníkom, najmä žalobkyni,

čím došlo k obmedzeniu jej práv spoločníka. Ďalším dôvodom je rozpor uznesenia so

spoločenskou zmluvou, ktorú možno zmeniť iba so súhlasom všetkých spoločníkov. Na túto zmenu spoločenskej zmluvy nedal súhlas ani zosnulý spoločník Ľ. Š. a ani jeho právni

nástupcovia.

Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že

spoločník spoločnosti žalovaného JUDr. Ľ. Š. zomrel X., a že žalobkyňa je dedička zo zákona

v I. dedičskej skupine aj s manželkou poručiteľa M. Š. rod. C. Podľa § 460 Občianskeho

zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. To znamená, že dedič vstupuje smrťou

poručiteľa do jeho majetkovoprávnych vzťahov, tak do jeho práv i povinností, a teda aj

obchodný podiel nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Podľa § 116 ods. 2 Obchodného

zákonníka obchodný podiel sa dedí, ak to spoločenská zmluva nevylučuje. Podľa čl. 5 bod 5

spoločenskej zmluvy úmrtím spoločníka prechádza obchodný podiel na dediča. Uviedol, že

bez ohľadu na to, že dedičské konanie po zomrelom spoločníkovi JUDr. Ľ. Š. nie je

právoplatne skončené, dedičia poručiteľa nadobudli jeho obchodný podiel ku dňu jeho smrti.

Aj keď nie je známy podiel jeho dedičov na obchodnom podiely spoločnosti, sú v

postavení spoločníka spoločnosti v súlade s ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka

oprávnení na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, a

teda žalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná na podanie tohto návrhu. Ďalej uviedol, že

žalovaný pred valným zhromaždením zvolaným na deň 18. januára 2007 nezisťoval okruh

dedičov po zomrelom spoločníkovi, neoznámil žalobkyni termín a program valného

zhromaždenia. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný nedodržal postup pre zvolávanie

valného zhromaždenia podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom spoločenská zmluva

tento postup neupravovala. Keďže valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, pre podanie

návrhu na určenie neplatnosti valného zhromaždenia platí v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného

zákonníka trojmesačná lehota, odo dňa, kedy sa žalobkyňa mohla o uznesení dozvedieť, t.j.

15. februára 2007, kedy boli zmeny zverejnené v obchodnom vestníku a kedy jej začala

plynúť trojmesačná lehota. Žaloba bola súdu doručená 14. mája. teda v zákonom stanovenej

lehote. Valné zhromaždenie schválilo prevod časti obchodného podielu po zomrelom Ľ. Š.

vo výške 18% na Ing, S., na dedičov zostala časť obchodného podielu vo výške 2%. Ďalej

valné zhromaždenie schválilo prerozdelenie nerozdeleného zisku a navýšenie základného

imania z nerozdeleného zisku na výšku 5 mil. Sk. Prevod časti obchodného podielu

valné zhromaždenie schválilo na základe zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností

z 18. júna 1996, uzavretej medzi J. S. a Ľ. Š. Súd prvého stupňa uviedol, že zmluva, na základe

ktorej valné zhromaždenie previedlo časť obchodného podielu, nie je zmluvou o prevode obchodného podielu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na § 460

Občianskeho zákonníka a uviedol, že pokiaľ medzi J. S. a Ľ. Š. bola platne uzavretá

zmluva z 18. júna 1996 mal si J. S. uplatniť svoje práva voči dedičom v dedičskom konaní.

Valné zhromaždenie nebolo oprávnené na posúdenie a určenie platnosti alebo neplatnosti

tejto zmluvy, keďže sa nejednalo o zmluvu o prevode obchodného podielu. Prijatím

uznesenia o prevode časti obchodného podielu došlo k porušeniu zákona (§ 115

Obchodného zákonníka), ako aj spoločenskej zmluvy. Ďalej uviedol, že v čase konania

valného zhromaždenia bol JUDr. Ľ. Š. mŕtvy. Žalobkyňa ako dedička nebola oboznámená

s konaním valného zhromaždenia, nebola jej zaslaná písomná pozvánka, a to ani ďalšej

dedičke - manželke poručiteľa, hoci jej podľa tvrdenia štatutára žalovaného táto skutočnosť

bola ním oznámená ústne. Keďže žalobkyňa o konaní valného zhromaždenia nevedela, a

teda sa ho nezúčastnila, nemohla ani súhlasiť so zmenami spoločenskej zmluvy. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, z dôvodu nedodržania postupu pre zvolávanie

valného zhromaždenia podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj z dôvodu, že

predmetné uznesenie bolo prijaté v rozpore s ust. § 141 Obchodného zákonníka, nakoľko

žalobkyňa ako jedna z dedičov po zomrelom spoločníkovi, ktorej zmena spoločenskej

zmluvy obmedzuje jej práva nedala súhlas na takéto zmeny. O trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O. s. p.") a úspešnej žalobkyni priznal

právo na ich náhradu.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa

okrem toho, že napáda, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, domáha sa, aby súd

určil že všetky uznesenia valného zhromaždenia, konaného po 18. januári 2007 sú neplatné.

Odvolací súd preto prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že petit žaloby je nejasný, ale z jej textu

vyplýva, čoho sa domáha v konaní. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací

súd zistil, že súd prvého stupňa rozhodoval v týchto intenciách o všetkých uzneseniach

prijatých na valnom zhromaždení žalovaného po 18. januári 2007. Odvolací súd sa

nestotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, ani s vykonaným dokazovaním. Súd

prvého stupňa bez vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobkyňa sa stala spoločníčkou spoločnosti žalovaného dňom smrti poručiteľa JUDr. Ľ. Š. s poukazom na § 460 Občianskeho

zákonníka. Poukázal na čl. 5 bod 5 spoločenskej zmluvy, podľa ktorého,,úmrtím spoločníka

prechádza obchodný podiel na dediča, dedič sa prihlási o účasť v spoločnosti

do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením nadobúda dedič obchodný

podiel ku dňu smrti poručiteľa. Dedič je povinný pristúpiť ku spoločenskej zmluve."

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver, že žalobkyňa sa stala

spoločníčkou spoločnosti žalovaného dňom smrti poručiteľa. Obchodný podiel poručiteľa

nadobúda síce dedič smrťou poručiteľa, pokiaľ nedošlo k odmietnutiu dedičstva.

Podmienkou, aby súd vyslovil, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná, je právoplatné

rozhodnutie, že je dedičkou obchodného podielu. Takýto úkon pôsobí spätne ku dňu smrti

poručiteľa, ale bez právoplatného rozhodnutia súd v tomto konaní si túto otázku nemôže

vyriešiť ako otázku predbežnú. Odvolací súd ďalej poukázal na zápisnicu napísanú notárom

20. novembra 2008, z ktorej vyplýva, že je sporné, či predmetný podiel tvorí bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov a nie je rozhodnuté o dedičstve ani o podiele dedičiek.

V prípade, ak bude rozhodnuté, že obchodný podiel je dedičstvom viacerých dedičov, ide

o spoločný obchodný podiel podľa § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka a jeho rozdelenie je

možné v prípade, keď spoločenská zmluva jeho rozdelenie nevylučuje a keď

s rozdelením súhlasí valné zhromaždenie. Ide o spoločné a nerozdielne spoločenstvo

vlastníkov obchodného podielu vo vzťahu k tretím osobám. Z procesného hľadiska je

potrebné na takéto spoločenstvo aplikovať § 91 ods. 2 O. s. p., t.j. spoločenstvo nerozlučné.

Z povahy nerozlučného spoločenstva vyplýva, že úkony jedného zo spoločníkov zaväzujú

všetkých spoločníkov, je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Ak by niektorý úkon urobil len

jeden z nerozlučných spoločníkov, súd na takýto úkon nemôže prihliadať Uviedol, že súd

prvého stupňa bude v novom konaní zisťovať, či žalobkyňa má aktívnu legitimáciu

na podanie žaloby, t.j., či je dedičkou obchodného podielu, či je dedičov viac a v akom

dedičskom podiele. Súd prvého stupňa sa v konaní nadbytočne zaoberal posúdením platnosti

zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretej medzi žalovaným a S., nakoľko to nie je

predmetom tohto konania a nemá vplyv na rozhodnutie o návrhu žalobkyne. Naviac sa

nezaoberal platnosťou zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností z 18. júna 1996,

ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu.

Proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie,

v ktorom navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že

potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.

Dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., konkrétne účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Uviedla, že proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie,

ku ktorému sa vyjadrila podaním, doručeným súdu 15. februára 2010. Na vyjadrenie

žalobkyne žalovaný reagoval podaním, doručeným súdu 10. marca 2010. Súd toto podanie

žalobkyne nedoručil pred prvým pojednávaním. Až na pojednávaní 10. novembra sa

žalobkyňa dozvedela o tomto podaní a súd z dôvodu potreby žalobkyne na jeho

naštudovanie a vyjadrenie sa k nemu odročil pojednávanie na neurčito. Uvedené podanie

bolo žalobkyni doručené 9. decembra 2010 bez výzvy vyjadriť sa a bez určenia lehoty

na vyjadrenie. Žalobkyňa nemala právneho zástupcu, na svojom vyjadrení pracovala

sama a objavili sa v ňom použité i nové ustanovenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo

žalobkyni doručené 4. apríla 2011, v ktorom bolo uvedené, že žalobkyňa k vyjadreniu

žalovaného stanovisko nezaslala. Uviedla, že odvolací súd jej nedal možnosť vyjadriť sa

k použitiu nového ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p. tak, ako to ukladá § 213 ods. 2 O. s. p.

Poukázala na § 18 O. s. p. a uviedla, že súd jej nedal priestor vyjadriť sa k podaniu žalovaného

na pojednávaní, zatiaľ čo žalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podaniam

žalobkyne pred vynesením rozhodnutia do 10. novembra 2010, čo žalobkyňa vníma ako

porušenie ust. § 18 O. s. p. Ďalej poukázala na § 5 ods. 1 O. s. p. a uviedla, že nebola

poučená, že ak nevyužije svoje právo vyjadriť sa k podaniu žalovaného, súd jej toto právo

odníme (nedá jej možnosť vyjadriť sa ani ústne na pojednávaní). Nakoľko v zmysle § 226

O. s. p. má byť súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, takýmto

postupom súd odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom (vyjadriť k rozhodujúcim

otázkam). Právny názor, ktorým má byť súd prvého stupňa viazaný, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, a teda súd prvého stupňa sa bude uberať nesprávnym smerom.

Ďalej z obsahu dovolania vyplýva, že podľa žalobkyne odvolací súd nevzal do úvahy

znenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že každý spoločník

môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je

v rozpore so zákonom. Toto právo nie je závislé na súhlase prípadných spoluvlastníkov

obchodného podielu. K tvrdeniu odvolacieho súdu, že ide o spoločný obchodný podiel podľa

§ 114 ods. 3 Obchodného zákonníka a procesne o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91

ods. 2 O. s. p., poukázala na § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý zakazuje zneužitie

práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti. Z pohľadu

§ 131 Obchodného zákonníka sa podľa žalobkyne nejedná o nerozdielne spoločenstvo,

nakoľko zakladá právo na podanie návrhu a prisudzuje ho každému spoločníkovi. Ak by išlo

o nerozlučné spoločenstvo, žalobkyňa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.

5 Cdo 264/2007, kde je interpretácia ustanovenia opačná. Teda úkon jedného

z nerozlučných spoločníkov je nutne účinný i pre ostatných, a nie na účinnosť jedného z nich

treba súhlas všetkých, ako uvádza odvolací súd. Uviedla, že podľa odvolacieho súdu nemalo

byť použité ust. § 460 Občianskeho zákonníka, na určenie dňa, kedy žalobkyňa vstúpila

do práv spoločníka. V ďalšom však odvolací súd používa znenie spoločenskej zmluvy, nie

Obchodného zákonníka. Znenie spoločenskej zmluvy je skoro totožné, ako právna úprava,

obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, platná do 31. decembra 2001. Avšak právna úprava,

platná v čase smrti zomrelého spoločníka ustanovuje, že obchodný podiel sa dedí.

Ustanovenie spoločenskej zmluvy nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa

žalobkyne odvolací súd mal postupovať v súlade s § 460 Občianskeho zákonníka,

nakoľko dedenie nie je bližšie špecifikované v Obchodnom zákonníku. Keby aj

pre posudzovanie veci malo byť relevantné prihlásenie sa dediča o účasť v spoločnosti, je

splnená i táto podmienka - v spise sa nachádza list z 3. decembra 2008. Do práv poručiteľa

však žalobkyňa vstúpila dňom jeho smrti.

K aktívnej legitimácii v závislosti od skončenia dedičského konania žalobkyňa

poukázala na ust. § 175r O. s. p. V prípade obchodného podielu nejde o vec, ale o inú

majetkovú hodnotu, to znamená, že na obvyklé hospodárenie privolenie súdu netreba. Podanie

návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nie je úkon presahujúci rámec

obvyklého hospodárenia, kedy sa žalovaný snaží znížiť hodnotu majetku, ktorý je predmetom

dedičstva. Ďalej poukázala na § 107 ods. 3 O. s. p. a uviedla, že povaha veci v tomto konaní nebráni, aby bolo o veci rozhodnuté pred skončením dedičského konania,

nakoľko všetky práva spoločníka prešli na dedičov dňom smrti poručiteľa. Dedičské

konanie je prerušené do skončenia konania, predmetom ktorého je spor dedičiek o výške

obchodného podielu a výšku podielu jednotlivých dedičiek. Predmetom toho konania

však nie je spoločníctvo ani jednej z dedičiek. Žalobkyňa sa tiež nestotožňuje

s vyjadrením odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa sa nadbytočne zaoberal posúdením

platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko nie je zrejmé, o akú listinu ide.

Nakoľko práva žalobkyne boli v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka ako spoločníka

porušené, nestotožňuje sa s právnym záverom odvolacieho súdu, že by mala pre

rozhodnutie v tomto konaní význam platnosť' Zmluva o úprave vzájomných práv

a povinností z 18. septembra 1996.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedol, že dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je prípustné. V prípade podania dovolania postupom podľa § 237

písm. f/, čiže z hľadiska samotného posúdenia prípustnosti dovolania bez toho, aby bola

posudzovaná dôvodnosť dovolania, je dovolanie prípustné. Žalovaný má za to, že vo vzťahu

k žalobkyňou uvádzaným dôvodom dovolania (iná vada konania a nesprávne právne

posúdenie veci) dovolanie nie je prípustné. Ust § 241 O. s. p. nerieši otázku prípustnosti

dovolania, ale iba otázku dovolacích dôvodov. Dovolanie je prípustné iba v prípadoch

uvedených v ust. § 236 až § 239 O. s. p., v prípade zrušujúceho rozhodnutia len z dôvodov

uvedených v § 237 O. s. p. Žalovaný ďalej uviedol, že dôvod uvádzaný žalobkyňou, že jej

bola odňatá možnosť vyjadriť sa k podaniu žalovaného z 10. marca 2010, neobstojí.

Vyjadrenie žalovaného uvádza ust. § 91 ods. 2 O. s. p., avšak nejde o žiadnu novú právnu

skutočnosť keďže táto argumentácia bola už uvedená v odvolaní, pričom žalobkyňa sa

k tomu nevyjadrila, teda vyjadrenie žalovaného neobsahovalo žiadnu novú právnu

skutočnosť. Uviedol, že odvolací súd odročil pojednávanie z 10. novembra 2010

na neurčito z dôvodu, že žalobkyňa považovala za potrebné oboznámiť sa s predmetným

vyjadrením. Uvedené vyjadrenie bolo až do 31. januára 2011 (10 mesiacov) súčasťou

súdneho spisu, do ktorého mohla žalobkyňa kedykoľvek nahliadnuť Samotné dodatočné

vyjadrenie žalobkyne nie je prekážkou postupu krajského súdu, naopak súd podľa § 101

ods. 2 O. s. p. pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Žalovaný je toho názoru, že

odvolací súd neporušil povinnosť uvedenú v § 213 ods. 2 O. s. p. tým, že nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k použitiu ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p., je nutné

rozlišovať medzi dôvodmi zrušenia pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa a následne

právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil pre účely ďalšieho konania. Prevažná časť

dovolania smeruje voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom,

pri ktorom má žalovaný za to, že dovolanie nie je prípustné. Ďalej uviedol, že

v prípade, ak by z rozhodnutia bolo preukázané právne nástupníctvo žalobkyne, je

zrejmé, že obchodný podiel by v súlade s dedením bol prededený do podielového

spoluvlastníctva žalobkyne a M. Š.. Vznik podielového spoluvlastníctva vyplýva

z ust. § 117 ods. 1 Obchodného zákonníka a samotná existencia spoluvlastníctva obchodného

podielu a spôsob výkonu jeho práv je upravená v § 117 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Uvedenými zákonnými ustanoveniami je upravený vznik a existencia spoločného

a nerozdielneho spoločenstva spoluvlastníkov obchodného podielu vo vzťahu k tretím

osobám, vrátane samotnej obchodnej spoločnosti. Z procesného hľadiska s poukazom na ust.

§ 91 ods. 2 O. s. p. platí, že ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného

z nich i pre ostatných. Pre podanie žaloby sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov,

v inom prípade ide o neúčinný prejav, v dôsledku čoho nie je daná vecná legitimácia.

V prípade, ak jeden z nerozlučných spoločníkov nesúhlasí s podaním žaloby, je nutné

z hľadiska zachovania účinkov rozsudku voči všetkým spoločným a nerozdielnym

spoločníkom, aby v konaní vystupoval na strane žalovaného, k čomu v danom prípade nedošlo.

Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ l0a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že

dovolanie bolo podané v lehote, stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci

v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil   na nové konanie.

Z ustanovenia § 239, ktoré upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu

vyplýva, že neupravuje prípady, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa.

S poukazom na § 236 ods. 1 O. s. p. prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. nie je daná,

nakoľko ju zákon v danom prípade nepripúšťa.

V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. (druhá veta) je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237

písm. a/ až g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka konania riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným). Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo

postihnuté niektorou z uvedených vád.

Dovolateľka v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, že postupom

odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

O. s. p., a to tým, že jej odvolací súd neumožnil vyjadriť sa k stanovisku žalovaného,

ktorým žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného. Uvedené

stanovisko žalovaného jej bolo doručené 9. decembra 2010 bez výzvy vyjadriť sa k nemu

a bez určenia lehoty na vyjadrenie. V rozhodnutí odvolacieho súdu sa uvádza, že žalobkyňa

k vyjadreniu žalovaného stanovisko nezaslala.

Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, že by postupom súdu

bola žalobkyni znemožnená realizácia procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok

priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

Doručovanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu je upravené v ust. § 209a a § 210 O. s. p.

Občiansky súdny poriadok neukladá povinnosť odvolaciemu súdu, prípadne súdu prvého

stupňa, aby vyjadrenie k odvolaniu doručoval druhému účastníkovi opätovne na vyjadrenie.

Odvolací súd žalobkyni poskytol dostatok času na oboznámenie sa s vyjadrením žalovaného

z 10. marca 2010, nakoľko odročil pojednávanie 10. novembra 2010 na neurčito z dôvodu

poskytnutia času na preštudovanie a vyjadrenie sa k podaniu žalovaného. Podanie žalovaného

bolo žalobkyni doručené 9. decembra 2010 a odvolací súd vo veci rozhodol uznesením

z 31. januára 2011. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa mala dostatok času na preštudovanie

a vyjadrenie sa k stanovisku žalovaného. V danom prípade súd už ďalšie pojednávanie

nenariaďoval a o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O. s. p.

Tvrdenie žalobkyne, že odvolací súd mal účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p.

vyzvať aby sa vyjadrili k použitiu nového ustanovenia (§ 91 ods. 2 O. s. p.), nie je

dôvodné. Ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p. sleduje, aby účastníci konania neboli vystavení

k tzv.,,prekvapivým rozhodnutiam". Použitie § 91 ods. 2 O. s. p. žalovaný uviedol

aj v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a žalobkyňa mala možnosť sa k nemu

vyjadriť. Dovolací súd je toho názoru, že aplikácia § 213 ods. 2 O. s. p. je

na mieste v konaniach, keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí alebo

zmení, kedy sa právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konanie končí. V prípade

zrušenia rozhodnutia sa o veci opätovne rozhoduje pred súdom prvého stupňa, kde účastníci

môžu opätovne uplatniť dôkazy a uviesť ďalšie tvrdenia. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že

vyjadrenie žalovaného z 10. marca 2010 obsahovalo nové skutočnosti, resp. nové

ustanovenia, nie je dôvodné. Žalovaný svojím podaním reagoval na vyjadrenie žalobkyne

k jeho odvolaniu a len zdôraznil a zhrnul doteraz v konaní uvedené skutočnosti. V konaní pred odvolacím súdom mala žalobkyňa rovnaké možnosti na uplatnenie svojich práv ako

žalovaný.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR zo 17. marca

2009, sp. zn.: III. ÚS 402/08, podľa ktorého: Aplikácia princípu rovnosti zbraní

v postupe konajúceho súdu má zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môže

reagovať na relevantné argumenty druhého účastníka konania, z čoho vyplýva, že je

na uvážení konajúceho súdu, či bude predostreté argumenty považovať za podstatné, a ako

také ich predloží ku konfrontácii druhej strane. Konajúci súd totiž popri rovnosti účastníkov

konania musí zaručiť aj plynulosť a rýchlosť konania, čo predpokladá selekciu len

podstatných argumentov, ktoré bude súd predkladať na vyjadrenie protistrane.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, že uznesenie odvolacieho súdu

netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p.

Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.

Správnosť skutkových a právnych záverov založených na dokazovaní, by bolo možné

v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,

ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. O taký prípad

v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/

O. s. p.

Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p.

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovanému v zmysle § 243b ods.

5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretože v dovolacom

konaní nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júla 2011

JUDr. Anna Marková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová