UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu JUS, spol. s r.o., Nižná, Závodná 459, IČO: 36 376 817, zastúpeného AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, proti žalovanému AVANS s.r.o., Bratislava, Holubyho 1, IČO: 31 318 967, zastúpenému Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Bernolákovo, Grobská 19, IČO: 36 860 646, o zaplatenie 12 994,50 eur s príslušenstvom, vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava I, aktuálne na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-31Cb/88/2005, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/69/2021-535 z 28. apríla 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/88/2005-447 zo dňa 29. mája 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 31Cb/88/2005-823 zo dňa 27. januára 2023 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/69/2021-535 zo dňa 28. apríla 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom pre zmeškanie č. k. 31Cb/88/2005-447 zo dňa 29.5.2018, v znení opravného uznesenia č. k. 31Cb/88/2005-823 zo dňa 27.1.2023, v prvom výroku žalobu zamietol. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 8.2.2005 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 12 994,95 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, titulom nezaplatenia ceny za dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. Ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu vzal termín pojednávaniastanovený na deň 29.5.2018 na vedomie na pojednávaní konanom dňa 6.2.2018. Právny zástupca žalobcu e-mailom doručeným súdu v deň pojednávania dňa 29.5.2018 o 7:50 hod. požiadal o odročenie pojednávania spolu s vyjadrením ošetrujúceho lekára MUDr. R. (ambulancia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti OrtoRei s.r.o. s kódom udeleným tomuto poskytovateľovi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou P92917011201). Vo vyjadrení ošetrujúci lekár uviedol, že právny zástupca žalobcu je práceneschopný a nie je schopný s ohľadom na jeho zdravotný stav zúčastniť sa pojednávania. K žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca žalobcu nedoložil potvrdenie o práceneschopnosti, na ktoré sa odvoláva i ošetrujúci lekár. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára neobsahuje diagnózu právneho zástupcu žalobcu a má rovnaký text ako vyjadrenie toho istého ošetrujúceho lekára, ktoré bolo súdu doručené spolu so žiadosťou o odročenie ešte dňa 27.11.2017. Konajúci súd sa pokúšal telefonicky spojiť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ambulanciou telovýchovného lekárstva OrtoRei s.r.o., avšak bezúspešne, pričom z webovej stránky tohto poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zistil, že predmetná ambulancia MUDr. R. je z dôvodu rekonštrukcie do odvolania zatvorená. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil konajúci súd žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania ako nedôvodnú a neakceptoval ju, o čom právneho zástupcu žalobcu informoval e-mailom zo dňa 29.5.2018.
3. Ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 29.5.2018 žalovaný navrhol rozhodnúť podľa § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Mal za to, že sa jedná o žalobu o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a) CSP a rovnako, že sú splnené zákonné predpoklady v zmysle § 278 písm. a) CSP, a to, že žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie. V predvolaní bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a rovnako aj § 278 písmena b) CSP. Žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, preto súd žalobu zamietol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
4. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 3Cob/69/2021-535 zo dňa 28.4.2021 tak, že v prvom výroku odvolanie žalobcu odmietol a druhým výrokom rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 29.5.2018 zobral žalobca na vedomie na pojednávaní dňa 6.2.2018. Poukázal na to, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie dňa 27.7.2017, kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 28.11.2017 spolu s poučením (č.l. 388).
5. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v podanom odvolaní nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku podľa § 278 CSP nepreukázal, pretože ospravedlnenie neúčasti neobsahovalo preukázanie tvrdení spočívajúcich v nemožnosti účasti na pojednávaní, teda riadne osvedčenie o práceneschopnosti právneho zástupcu. Žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, čiže ak sa žalobca síce ospravedlnil, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, alebo súd nepovažuje dôvody uvedené v ospravedlnení za vážne, napr. ide o banálne, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody, predpoklad pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je splnený a súd sa s hodnotením takéhoto ospravedlnenia vysporiada v odôvodnení (odsek 12. odvolaním napadnutého rozsudku). Odvolací súd zhrnul, že v konaní pred okresným súdom boli kumulatívne splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 CSP, preto odvolací súd odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
6. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ), rozsiahle dovolanie (86 strán ťažko čitateľného a často sa opakujúceho, redundantného textu, obsahujúceho rozsiahle kompiláciejudikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu, ktoré možno pri adekvátnej advokátskej zručnosti zhrnúť na pár strán kvalifikovaného odborného textu - pozn. dovolacieho súdu). Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, nakoľko podľa neho odvolací súd v rozpore so zákonom vyhodnotil podmienky na vydanie kontumačného rozsudku ako splnené, čím nielen odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, ale mu súčasne znemožnil uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Dovolateľ prípustnosť dovolania zároveň vyvodzoval aj z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
7. Dovolateľ videl porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, keďže súd prvej inštancie v rozpore s § 278 CSP nepoučil žalobcu v predvolaní o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti rozhodnúť kontumačne.
8. V dovolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodoval napriek skutočnosti, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže nebola splnená podmienka, že sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Namietal, že žalobca nebol na pojednávanie vôbec predvolaný, nemohol teda byť ani poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a je teda zrejmé, že nemohla byť splnená ani podmienka absencie ospravedlnenia neúčasti včas a vážnymi okolnosťami.
9. Dovolateľ ďalej uviedol, že na pojednávanie nebol predvolaný žalobca ani právny zástupca žalobcu, tento termín pojednávania zobral len na vedomie, nebolo mu doručené žiadne predvolanie, a tak nebol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom navyše ešte aj ospravedlnil svoju neúčasť ako včas, tak aj vážnymi okolnosťami - čo preukazoval vyjadrením ošetrujúceho lekára, ktorý uviedol, že zdravotný stav právneho zástupcu mal za následok práceneschopnosť, t.j. neumožňoval mu vykonanie práce/zamestnania, resp. prepravy.
10. Preto konštatoval, že nesprávnym procesným postupom súdy znemožnili strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to v dôsledku ako neodročenia pojednávania z dôležitého dôvodu, tak i z dôvodu, že súd bezodkladne neoznámil strane, že nepovažuje dôvod za dôležitý, čím znemožnil, aby právny zástupca mohol požiadať o substitučné zastúpenie na pojednávaní. Mal za to, že ak súd bezodkladne neoznámil, že dôvod (ospravedlnenia neúčasti) nepovažuje za dôležitý, tak sa žiadosť o odročenie považuje za dôvodnú, a ak napriek tomu bolo pojednávanie vykonané, došlo podľa dovolateľa k odňatiu možnosti konať pred súdom a znemožneniu realizácie procesných práv, porušujúc tak právo na spravodlivý proces.
11. Tiež spochybňoval formu rozhodovania odvolacieho súdu (uznesením) a namietal tiež spôsob komunikácie súdov s právnym zástupcom žalobcu tvrdiac, že súd so „žiadnym právnym zástupcom nekonal“, keďže úkony súdu boli vykonávané v rokoch 2017-2018 voči AK JUDr. Marek Hic s.r.o., IČO: 36 865 036, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, pričom zástupcom bol JUDr. Marek Hic, advokát, Jilemnického 4012/30 Martin, t. j. subjekt odlišný, ktorý však už v danom čase právne služby neposkytoval.
12. Prípustnosť dovolania odôvodnil dovolateľ zároveň aj § 421 ods. 1 písm. a) CSP, majúc za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pričom za túto považoval otázku „či choroba je vážny dôvod na odročenie pojednávania“.
13. Na záver navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, že zruší uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/69/2021 zo dňa 28.4.2021 a vec mu vráti na ďalšie konanie, resp. zruší aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/88/2005 z 29.5.2018 a vec vráti prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a prizná dovolateľovi náhradu trov konania.
14. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné ako aj dôvodné a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
K právnej úprave prípustnosti dovolania
16. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
17. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
19. Podľa ustanovenia § 431 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
20. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedenie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
21. Podľa ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.
K prípustnosti a dôvodnosti dovolania z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP.
22. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP, na ktoré dovolateľ odkazoval v dovolaní, zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykánielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
23. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo.
24. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie a rozhodnutie súdov tak, aby konanie ako celok bolo nielen zákonné, ale aj spravodlivé.
25. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom odvolacieho súdu, prípadne i postupom súdu prvej inštancie, bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces, pričom po oboznámení sa s námietkami dovolateľa ohľadom porušenia práva na spravodlivý súdny proces, dospel k záveru, že dovolanie v danej veci podané v zmysle § 420 písm. f) CSP je prípustné a aj dôvodné.
26. Dovolateľ vadu prípustnosti v dovolaní videl v tom, že odvolací súd, v rozpore so zákonom vyhodnotil podmienky na vydanie kontumačného rozsudku ako splnené a tým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a súčasne mu znemožnil aj uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práv žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
27. Podľa článku 2 ods. 1 a 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
28. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany.
29. Dovolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v dovolaní sa zameral na to, či boli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP. Podmienky normované v ustanovení § 278 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť splnené kumulatívne, teda kontumačný rozsudok prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v jeho hypotéze, a to druh nároku podľa § 137 písm. a) CSP, nedostavenie sa žalobcu na nariadené pojednávanie v sporovej veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku, neospravedlnenie neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami a napokon návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Rozsudok pre zmeškanie je teda následkom porušenia procesnej povinnosti strany sporu.
30. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.2.2018 (č. l. 424 a 425 súdneho spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie v tento deň odročil otvorené pojednávanie na deň 29.5.2018 o 9:20 hod, č. dverí 68, s tým, žev zápisnici uviedol, že strany sporu berú termín na vedomie a písomne volané nebudú. Písomne bude volaný len znalec za účelom položenia doplňujúcich otázok k znaleckému posudku. V zápisnici súd prvej inštancie teda uviedol, že písomne ani jednu zo sporových strán na pojednávanie vytýčené na deň 29.5.2018 nebude písomne predvolávať.
31. Podmienka riadneho predvolania žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 29.5.2018 (na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok) spolu s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, tak splnená nebola. Žalobca bol poučený o možnosti rozhodnutia kontumačným rozsudkom len v predvolaní zo dňa 27.7.2017, viazanom na vytýčené pojednávanie na deň 28.11.2017 (č.l. 388), ktoré bolo následne odročené na nový termín 6.2.2018 (z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu).
32. Dovolací súd vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu (tu s poukazom na výslovne formulované závery nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 339/2021-38 z 12.11.2021) uvádza, že nestačí, aby súd prvej inštancie poučil žalobcu len v skoršom predvolaní na pojednávanie. Pokiaľ súd rozhodoval rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, mal žalobcu v zmysle § 278 CSP poučiť aj pri predvolávaní na každé ďalšie pojednávanie vo veci, teda aj na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.5.2018, na ktorom vydal rozsudok pre zmeškanie. Keďže súd žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.5.2018 písomne nepredvolával na pojednávanie a tohto nepoučil podľa § 278 CSP, neboli v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
33. Ak má byť zachované oprávnenie súdu rozhodnúť na konkrétnom pojednávaní kontumačne, musí byť priamou súčasťou predvolania na takéto pojednávanie zákonné poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ide o neopomenuteľnú povinnosť, ktorá zaťažuje súd. Je možné dospieť k záveru, že kontumačný rozsudok môže byť na pojednávaní vydaný vtedy, ak je strana sporu na pojednávanie predvolaná písomne a zároveň v písomnom predvolaní poučená o možnosti vydania kontumačného rozsudku. Takisto splnenie týchto požiadaviek nemôže byť naplnené v predchádzajúcom poučení o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, ktoré nebolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, na ktorom bol vydaný kontumačný rozsudok, ale v predvolaní na niektoré z predchádzajúcich pojednávaní (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, Komentár, Praha, C.H.Beck, 2022, s. 1126- 1127). To, že zákon vyžaduje poučenie priamo v predvolaní na pojednávanie, nemožno vnímať ako samoúčelné, nakoľko samotnému predvolaniu totiž adresát spravidla venuje náležitú pozornosť, čím sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že bude oboznámený aj s potenciálnou možnosťou rozhodnúť kontumačne.
34. Dovolací súd zároveň podporne poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 339/2021-38 z 12.11.2021, podľa ktorého osobitným predpokladom rozsudku pre zmeškanie je to, že je následkom porušenia procesnej povinnosti strany sporu, no s tým, že strana musí byť o následkoch porušenia svojej povinnosti pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená. Osobitosť tohto poučenia nevyplýva len z toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškania nie je súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP, ale i z toho, že takéto poučenie je potrebné urobiť osobitne, a to formálne kvalifikovaným spôsobom. Ústavný súd tu konštatoval, že pri oboch typoch rozsudku pre zmeškanie musí byť strana podľa § 274 písm. a) CSP a § 278 písm. a) CSP poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie. Vyslovil názor, že takouto formou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom štandardného postupu, v ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Osobitná forma poučenia je predurčená osobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym rozhodnutím rozsudkom
pre zmeškanie. Ďalej konštatoval, že predvolanie na pojednávanie je osobitným, na rozdiel od všeobecného poučenia nielen čo sa týka formy, ale aj obsahu, zákonom upraveným úkonom súdu tak, ako to vyplýva z § 100 ods. 2 a 3 CSP, ktorý stanovuje formu a rozsah obsahu predvolania na pojednávanie. Zdôraznil, že aj keď Civilný sporový poriadok vo viacerých miestach upravuje obsah poučenia, len pri rozsudku pre zmeškanie v texte ustanovenia jasne zakotvuje, že poučenie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie. Výnimočnosť následku spočívajúca v rozhodnutí bez zohľadnenia skutkových a právnych námietok predurčuje výnimočnosť obsahu a formy poučenia o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie.
35. V uvedenom náleze sa ústavný súd nestotožnil s názorom najvyššieho súdu, ktorý v zhode s rozhodnutiami okresného a krajského súdu dospel k právnemu záveru, že poučenie môže byť obsiahnuté aj v inom úkone súdu ako v predvolaní na pojednávanie. Konštatoval, že takýto právny záver v Civilnom sporovom poriadku nemá žiadnu oporu. To, že takéto poučenie má byť obsiahnuté priamo v predvolaní, gramaticky nepochybne vyplýva z § 274 písm. a) CSP. To, že ide o v zásade jediné poučenie, ktoré musí byť vykonané takouto formou, je zrejmé i zo systematického výkladu, keďže žiadne ďalšie obligatórne poučenie súdu v civilnom spore okrem poučenia o opravnom prostriedku nie je prísne viazané na úkon súdu, pri ktorom takéto poučenie musí byť urobené. Tento prístup zákona ku konštrukcii poučovacej povinnosti zodpovedá účelu rozsudku pre zmeškanie, ktorým je sankcionovanie strany za nedostavenie sa na pojednávanie v zásade najprísnejším procesným následkom spočívajúcim v strate sporu. Uzavrel, že z pohľadu výkladu § 274 písm. a) CSP je nevyhnutné dospieť k tomu, že poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie, a nie akéhokoľvek iného úkonu súdu, ktorý v tomto ustanovení nie je, či priamo alebo nepriamo upravený. 36. Vo vzťahu k námietke dovolateľa, že súd so „žiadnym právnym zástupcom nekonal“, tvrdiac, že úkony súdu vykonávané v rokoch 2017-2018 boli smerované voči AK JUDr. Marek Hic s.r.o., IČO: 36 865 036, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, pričom však podľa udelenej plnej moci zástupcom bol JUDr. Marek Hic, advokát, Jilemnického 4012/30 Martin, t.j. subjekt odlišný (ktorý však už v danom čase právne služby neposkytoval) dovolací súd uvádza, že samotný právny zástupca sa v konaní na listinách doručovaných súdu od roku 2010 označoval ako AK JUDr. Marek Hic s.r.o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036 (čl. 153, 181, 186, 203, 217 a ďalšie). Na podaní právneho zástupcu žalobcu označenom ako “Žiadosť o ospravedlnenie resp. o odročenie pojednávania v konaní vedenom na OS Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/88/2005“ zo dňa 5.3.2012 (čl. 203 spisu) tento dal do pozornosti súdu, že advokáciu vykonáva už iba výlučne v mene a na účet AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin. Napriek tomu, že právny zástupca žalobcu po udelení plnej moci, kedy vykonával samostatný výkon advokácie, nedoručil súdu po zmene právnej formy na obchodnú spoločnosť, v mene a na účet ktorej začal vykonávať advokáciu, novú plnú moc. Súdy tak síce doručovali právnemu zástupcovi žalobcu, označovanému ako JUDr. Marek Hic, avšak na správnu adresu P. O. Hviezdoslava 10625/23B, kde si tieto listiny aj preberal, čo vyplýva z doručeniek založených v súdnom spise. Právny zástupca žalobcu bol zároveň aj v elektronických dokumentoch, ktoré mu boli súdmi zasielané, správne označený jemu prideleným identifikačným číslom IČO: 36 865 036, keďže advokát JUDr. Marek Hic už samostatný výkon advokácie nevykonával (od 7.10.2009). Nesprávne označenie právneho zástupcu žalobcu v rozsudku súdu prvej inštancie bolo opravené opravným uznesením č. k. 31Cb/88/2005-823 zo dňa 27.1.2023, kde súd prvej inštancie opravil označenie právneho zástupcu žalobcu ako aj nesprávne označenie právneho zástupcu žalovaného. Dovolací súd tu kriticky poznamenáva, že nepovažuje za súladné s advokátskou etikou prenášať pochybenie advokáta a nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči súdu a vlastnému klientovi, na súd, ktorý v dôsledku jeho zmätočného označovania sa pri výkone advokátskej činnosti tým spôsobuje procesné obštrukcie a spochybňuje doručovanie istín, ktoré si jednoznačne prevzal.
K prípustnosti a dôvodnosti dovolania z dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP
37. Dovolateľ tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktorého prípustnosť vyvodil z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, argumentujúc nesprávnym právnym posúdením odvolacím súdom v otázke, či choroba je vážny dôvod na odročenie pojednávania“. Uviedol, že pri riešení tejto otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (bez jej bližšej identifikácie).
38. Dovolací súd má za to, že použitá argumentácia dovolateľa vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v zásade smerovala skôr k namietanej vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Tu dovolací súd len stručne (keďže minimálne judikatúru najvyššieho súdu publikovanú v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky by advokát pri konaní s odbornou starostlivosťou mal poznať a v prípade tvrdeného judikatórneho odklonu alebo interpretačnej medzery by mal ňou argumentovať) dáva do pozornosti právneho zástupcu žalobcu už ustálenú prax dovolacieho súdu čo do úpravy kontumačných rozsudkov a ich interpretácie (a to ako otázok formy rozhodnutia, tak predpokladov pre vydanie týchto rozhodnutí, pričom závery v citovanej judikatúre obsiahnuté sa analogicky vzťahujú aj na rozhodnutia pre zmeškanie žalobcu):
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/26/2019, publikované ako R 53/2020: Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu, ktorým sa žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 277 ods. 2 C. s. p. nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/50/2019, publikované ako R 54/2020: Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného vydaného súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 273 C. s. p., odvolanie žalovaného odmietne uznesením podľa § 386 písm. c/ C. s. p. a v takomto prípade vo veci nerozhoduje rozsudkom.
39. Podľa dovolacieho súdu úspešné uplatnenie dovolania je podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný, pričom až následne, sekundárnym záverom dovolacieho súdu je, že dovolanie je aj dôvodné.
40. Dovolací súd uvádza, že dovolaním napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania žalobcu, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto procesná prípustnosť dovolania žalobcu v zmysle § 421 ods. 1 CSP nie je daná. Dovolanie žalobcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci teda smeruje proti rozhodnutiu (uzneseniu) odvolacieho súdu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je procesne prípustný. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie žalobcu uplatnené podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.
41. Dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdov došlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže nebola naplnená formálna podmienka vydania rozsudku pre zmeškanie, ustanovená v § 278 písm. a) CSP, a to poučenie procesnej strany, ktoré by bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, na ktorom sa rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 450 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí rozhodne aj otrovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.