5Obdo/3/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TECHNOALPIN EAST EUROPE, s. r. o., Priemyselná 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 411 922, zastúpený Advokátskou kanceláriou Laššák, s. r. o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: JUDr. Janka Grolmusová, E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu ŠPORTCENTRUM-LIPT.JÁN, s. r. o., Jánska dolina 194, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 011 614, o zaplatenie 230 232,45 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.: 9Cb/198/2014, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2016, č. k.: 13Cob/126/2016, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2016, č. k.: 13Cob/126/2016-196 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 15. júna 2015, č. k.: 9Cb/198/2014-88 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ 230 232,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne od 1. mája 2014 do zaplatenia a 2/ paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur. Zároveň rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania tak, že žalobcovi priznal právo na ich náhradu vo výške súdneho poplatku 13 813,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3 561,68 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Následne žalobca podaním z 10. mája 2016 označeným ako „Podnet na zastavenie konania a žiadosť o vrátenie súdneho poplatku v celom rozsahu“ odôvodnil svoj návrh na zastavenie konania tým, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a je vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 4K/13/2015. Uviedol, že svoju pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie sumy 230 232,45 eur s príslušenstvom, ako aj ďalšie pohľadávky prihlásil do konkurzuprihláškou. Pohľadávka žalobcu nebola správcom v konkurze popretá, a to ani čiastočne, teda sa považuje za zistenú a nárok žalobcu je nesporný. Odpadnutím spornosti v tomto konaní zároveň odpadla podmienka konania. Mal za to, že konanie by malo byť z tohto dôvodu zastavené. V súlade s § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku.

4. Odvolací súd predmetné podanie žalobcu vyhodnotil ako späťvzatie žaloby a vyzval výzvou dňa 25. mája 2016 (§ 47 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. v spojení s § 208 O. s. p.) JUDr. Janku Grolmusovú, správkyňu konkurznej podstaty úpadcu ŠPORTCENTRUM-LIP.JÁN, Jánska dolina, aby sa v lehote 7 dní od doručenia výzvy vyjadrila, či podľa § 47 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. dáva súhlas na pokračovanie v konaní pred odvolacím súdom, a to na rozhodnutie o podnete žalobcu na zastavenie konania a či súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcom, keďže podnet žalobcu odvolací súd podľa obsahu postupom podľa § 41 ods. 2 O. s. p. vyhodnotil ako späťvzatie žaloby.

5. JUDr. Janka Grolmusová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu ŠPORTCENTRUM-LIPT:JÁN, s. r. o., Jánska dolina, podaním z 1. júna 2016 oznámila, že podľa § 47 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z., dáva súhlas na pokračovanie v konaní pred odvolacím súdom, a to na rozhodnutie o podnete žalobcu na zastavenie konania. Zároveň oznámila, že súhlasí so späťvzatím žaloby, a to najmä z dôvodu, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, nebola zo strany správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní sp. zn.: 4K/13/2015 popretá, a preto sa považuje za zistenú.

6. Odvolací súd následne pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie o zaplatenie 230 232,45 eur s prísl. zastavil. K takému rozhodnutiu dospel odvolací súd po preskúmaní podania žalobcu, ktoré vyhodnotil ako žalobcovu dispozíciu so žalobou. Následne konštatoval, že boli pre takéto rozhodnutie splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 208 O. s. p. (napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, žalobcove podanie z 10. mája 2016 odvolací súd kvalifikoval ako späťvzatie žaloby, sporová strana - žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby).

7. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok a žalobcovi tak bolo procesným postupom odvolacieho súdu znemožnené poukázať na nesprávny výklad vôle žalobcu, ktorý mal pre žalobcu závažné dôsledky, čím odvolací súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. V dovolaní poukázal na § 103 O. s. p. v čase podania „Podnetu“ žalobcu účinného zákona č. 99/1963 Zb., podľa ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Dovolateľ má za to, že v dôsledku zániku spornosti predmetu sporu zanikla základná podmienka konania (spornosť), v dôsledku čoho malo byť konanie ex offo zastavené súdom, a to bez ďalšieho úkonu ktoréhokoľvek účastníka konania. Negatívne dôsledky postupu odvolacieho súdu, ktorý podanie žalobcu z 10. mája 2016 vyhodnotil ako späťvzatie žaloby, spočívajú v tom, že pokiaľ by bolo konanie zastavené ex offo zo strany súdu, t. j. bez dispozičného úkonu žalobcu, vo vzťahu k zaplatenému súdnemu súdnemu poplatku by sa uplatnilo ust. § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch tak, že žalobcovi by bol vrátený zaplatený súdny poplatok vo výške 13 813,50 eur. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a sám konanie zastavil z dôvodov opadnutia podmienky konania (spornosť) a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku.

8. Strana sporu - žalovaný sa písomne k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) s poukazom na zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016, a to ust. § 470 CSP, dovolanie sporovej strany - žalobcu preskúmal a konštatoval, že ho podala strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), pričom prípustnosť dovolania dovolateľ odvodzuje podľa ust. § 420 písm. f/ CSP) a dovolanie má náležitosti v súlade s ust.§ 428 CSP.

10. Podľa ust. § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súduvo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ má za to, že k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo nesprávnym vyhodnotením je úkonu z 10. mája 2016 - „Podnet..“, ktorým nevzal žalobu späť, ako nesprávne tento úkon bol vyhodnotený odvolacím súdom.

11. V čase podania „Podnetu“ (10. mája 2016) žalobcom na súd prvej inštancie bol účinný zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov. Odvolací súd, ktorému bolo toto podanie odstúpené súdom prvej inštancie vyhodnotil „Podnet“ ako späťvzatie žaloby, a preto následne postupoval v súlade s ust. § 208 O. s. p.

12. Podľa ust. § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

13. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav navrhovateľa, že na prejednaní svojho návrhu celkom, prípadne v presne vymedzenej časti, nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Musí však ísť o procesný úkon navrhovateľa, ktorý je jednoznačný a neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle, ak sa súdu nepodarí odstrániť, nemôže takýto úkon vyvolať zamýšľané účinky a súd k nemu nemôže prihliadať.

14. Z celého textu „Podnetu“ nie je možné vyvodiť úmysel žalobcu späťvziať žalobu. Žalobca navrhol súdu konanie zastaviť ex offo, keďže zanikla podmienka konania -spornosť pohľadávky.

15. Podľa ust. § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Pretože žalobca podal „Podnet“ za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, podmienkami konania podľa O. s. p. sú: právomoc súdu, litispendencia, res iudicatea, spôsobilosť byť účastníkom konania, odstraňovanie nedostatku návrhu, miestna a vecná nepríslušnosť, procesná nespôsobilosť, zastúpenie, neúplnosť návrhu na začatie konania, nedostatok príslušnosti a zastúpenie účastníka. Prekážky, ktoré bránia súdu vo veci konať, rozlišujeme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Podanie žalobcu z 10. mája 2016 vykazuje znaky neúplnosti jeho podania z 10. mája 2016, keďže žiada zastaviť konanie ex offo, majúc za to, že chýba podmienka konania - spornosť pohľadávky. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, spornosť pohľadávky nie je podmienkou konania podľa § 103 O. s. p. (čomu nasvedčuje napr. ust. § 153a O. s. p., kedy súd rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu rozsudkom na základe uznania).

16. Dovolací súd však vyhodnotil „Podnet“ žalobcu z 10. mája 2016 ako neúplný, zmätočný, keďže súd prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, mal výzvou v prvom rade vyzvať žalobcu na odstránenie, resp. doplnenie jeho podania z 10. mája 2016 výzvou podľa ust. § 43 ods. 1 O. s. p. Medzi iným mal súd zistiť aj, či „Podnet“ žalobca považuje za návrh. Až po odstránení vady podania žalobcu, t. j., ak by z podania bolo jednoznačné, čoho sa žalobca svojím „Podaním“ domáha, súd mal postupovať podľa § 208 O. s. p. a následne podľa ust. § 47 ods. 1, resp. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty. Pri neodstránení nedostatku návrhu žalobcom na výzvu súdu, súd mal „Podnet“ vyhodnotiť podľa § 43 ods. 3 O. s. p.

17. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k názoru, že procesný úkon účastníka konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie (späťvzatie návrhu), je treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto právny úkon v danej veci žalobcu bolo potrebné náležite preskúmať a vyhodnotiť tak, aby názor konajúceho súdu nenahrádzal vôľu žalobcu. Vyhodnotenie „Podnetu“ žalobcu z 10. mája 2016 ako späťvzatie žaloby bez ďalšieho spôsobilo zmätočnosť jeho rozhodnutia, a preto dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa ust. 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil v súlade s ust. § 450 CSP na ďalšiekonanie.

18. O trovách konania v súlade s ust. § 453 ods. 3 CSP rozhodne odvolací súd.

19. To rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.