Najvyšší súd
5Obdo/3/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1) M., miesto podnikania N., X., 2) V., miesto podnikania N., X., oboch zastúpených JUDr. Ľ. H., advokátom, V., X. proti žalovanej: M., bytom P., X., zastúpenej JUDr. M., advokátom, N.5, X., o zaplatenie 149 633 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde K. pod sp. zn. 8Cb/63/2008, na dovolanie oboch žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. novembra 2008 č. k. 2Cob/68/2008-87, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcov z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalovanej zákaz previesť vlastnícke právo a nakladať spôsobom smerujúcim k scudzeniu, zriadeniu vecného bremena alebo záložného práva k nehnuteľnosti v jej bezpodielovom spoluvlastníctve 1/1 zapísanej na LV č. X. parcela č. X. o výmere 469 m² druh pozemku ostatné plochy, parcela č. X. o výmere 131 m², druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavená stavba – rodinný dom súpisné číslo X., parcela č. X. o výmere 131 m², druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vedených Správou katastra K., obec S. B., nachádzajúcej sa v katastrálnom území S. Bela až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Vychádzal z toho, že návrh na vydanie uvedeného predbežného opatrenia bol podaný v konaní, v ktorom žalobcovia sa proti žalovanej domáhajú náhrady škody vzniknutej im nezaplatením pohľadávok právoplatne priznaných proti spoločnosti B., s.r.o., v konaní na Okresnom súde K. pod sp. zn. 2Cb 140/2006 vo výške 96 787,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 15 % zo sumy 60 900,- Sk od 17. 09. 2004 do zaplatenia, ďalej trov uvedeného konania vo výške 8 322,- Sk, trov právneho zastúpenia 38 186,- Sk, trov exekučného konania 500 Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 5 838,- Sk. Ani v exekučnom konaní na základe uvedeného exekučného titulu neboli tieto pohľadávky žalobcov uspokojené. Poverený súdny exekútor podal informáciu o stave exekučného konania, podľa ktorej spoločnosť B. s.r.o., nevlastní nehnuteľnosti, ani obchodné podiely v iných spoločnostiach. Na adrese sídla je spoločnosť neznáma. Toto súd považoval za osvedčenie skutočností, že nároky žalobcov nemôžu byť z majetku obchodnej spoločnosti uspokojené. Žalovaná bola konateľkou označenej spoločnosti a nároky žalobcov vznikli v čase, keď ona v tejto funkcii pôsobila.
Podľa § 135a ods. 5 prvá veta Obch. zák., nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
Proti spoločnosti B., s.r.o., sa vedú na súde ďalšie konania, je preto reálne ohrozený výkon rozhodnutia. Žalobcovia v návrhu riadne opísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Uviedli podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnili aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie o vydanom predbežnom opatrení nepotreboval súd zisťovať jednotlivé skutočnosti pri dodržaní procesných formalít dokazovania tak, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Osvedčené skutočnosti vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa javia nanajvýš pravdepodobné. Preto návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie žalovaná. Podľa jej názoru neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd rozhodol o neúplnom a nejasnom návrhu, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne sa súd predovšetkým vysporiadal s aplikáciou ust. § 135a Obch. zák. na predmetnú vec. Ani žalobcovia v návrhu, a ani súd v uznesení sa nezaoberal otázkou, či žalovaná spôsobila spoločnosti B., spol. s r.o., škodu. Žalobcovia návrh neodôvodnili zodpovednosťou žalovanej za škodu, ktorú mala spôsobiť spoločnosti B., spol. s r.o. Tejto spoločnosti žalovaná nespôsobila vôbec žiadnu škodu. Pri výkone svojej pôsobnosti konateľa vždy postupovala s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Druhotná platobná neschopnosť spoločnosti v žiadnom prípade nezakladá zodpovednosť konateľa za škodu voči tejto spoločnosti. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale i v odôvodnení napadnutého uznesenia chýba akékoľvek zdôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd sa len okrajovo zaoberal pomerom žalovanej sumy a hodnoty nehnuteľností, ktoré sú nariadením predbežného opatrenia postihnuté. Predbežné opatrenie postihuje aj rodinný dom, v ktorom žije so svojím manželom a deťmi. Pohľadávka, ktorú uplatňujú žalobcovia proti nej v konaní, je vo veľkom nepomere k hodnote nehnuteľností. Formulácia výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa je taká, že podľa nej nie je postihnutá aj stavba – rodinný dom súp. č. X.. Napriek tomu Správa katastra K. na LV č. X. k. ú. S. B. vyznačila obmedzujúcu poznámku vzťahujúcu sa aj na stavby. Výrok uznesenia, pokiaľ sa týka formulovania toho, na čo sa má predbežné opatrenie vzťahovať, označila za zmätočný. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 19. novembra 2008 č. k. 2Cob/68/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol podaný do konania, v ktorom podľa žaloby z 21. 07. 2008 žalobcovia uplatňujú proti žalovanej finančné nároky súvisiace s tým, že spoločnosť B., s.r.o., v ktorej žalovaná pôsobila ako spoločníčka a konateľka, neuspokojila ich nároky priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Treba súhlasiť s tým, že z podaného návrhu, i jeho príloh, možno mať za osvedčené, že žalobcovia nemôžu uspokojiť svoje pohľadávky z majetku spoločnosti B., s.r.o.. Žalobcovia však v žalobe z 21. 07. 2008, ani v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, neuvádzajú také skutočnosti a nepredkladajú také listinné dôkazy, ktoré by osvedčovali zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú spoločnosti. Tento nedostatok žalobcovia v podstate uznávajú aj tým, že žalobný návrh upresňujú podaním z 10. 10. 2008, v ktorom zdôrazňujú, že uplatňujú nárok na náhradu škody, ktorú žalovaná spôsobila spoločnosti B., s.r.o., vo vlastnom mene a na vlastný účet. Netvrdia a neosvedčujú kedy, akým konaním, či opomenutím (aké má na mysli ust. § 135a ods. 1, 2 Obch. zák.) spôsobila žalovaná ako konateľka spoločnosti B., s.r.o., tejto spoločnosti škodu a v akej výške.
Z ust. § 135a ods. 5 Obch. zák. vyplýva, že ak veritelia nemôžu svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. z dôvodu jej platobnej neschopnosti, ako je to v tejto veci), majú možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť dlžníka voči vlastným konateľom.
Ak žalobcovia neosvedčili existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má spoločnosť B., s.r.o., proti žalovanej, neosvedčili ani existenciu takéhoto právneho vzťahu medzi nimi a žalovanou v zmysle § 135a ods. 5 Obch. zák. Toto zakladalo dôvod na zamietnutie podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uvedenú odvolaciu námietku spočívajúcu v popieraní osvedčenia zodpovednosti žalovanej za škodu voči spoločnosti B., s.r.o., odvolací súd teda uznal za opodstatnenú.
Odvolací súd je toho názoru, že súdu prvého stupňa nemožno uprieť snahu vysporiadať sa so zákonnými podmienkami pre nariadenie predbežného opatrenia Z hľadiska ďalších zákonných podmienok, aké vyžadujú ustanovenia § 74, či §102 O.s.p. Ak však nebol osvedčený právny vzťah medzi účastníkmi konania, nebolo potrebné, či relevantné zaoberať sa ani nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy, potreby dočasnej úpravy, či primeranosti zásahu do práv žalovanej.
Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Uvedený záver neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Účastníci v konaní o žalobe majú možnosť v rámci dokazovania produkovať rozhodujúce skutočnosti i označovať na ne dôkazy tak, ako sa to od nich žiada v civilnom súdnom konaní v zmysle zásady prejednacej s prvkami kontradiktórnosti (§ 101 ods. 1, § 102 ods. 1, 4, § 153 ods. 1 O.s.p.).
Aj keď to je nad rámec potrieb rozhodnutia o podanom odvolaní, pretože návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý, odvolací súd považuje za žiaduce sa vyjadriť aj k ďalšej námietke týkajúcej sa neúplnosti, či nepresnosti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tomto smere treba súhlasiť s tým, že ani samotný návrh na vydanie predbežného opatrenia nekonkretizuje presne a určite, či sa navrhované predbežné opatrenie má týkať aj stavby na pozemku. Ak má sa navrhované predbežné opatrenie dotýkať aj tejto stavby, treba to výslovne, konkrétne a určite uviesť aj v návrhu a potom aj v rozhodnutí súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 1. decembra 2008.
Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dovolanie a navrhli, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. 11. 2008 č. k. 2Cob/68/2008-86 zrušil alebo zmenil tak, že uznesenie súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.
Poukázal, že odvolací súd vo svojom uznesení, osvojac si nezmyselný názor žalovanej uvedený v jej odvolaní, že medzi žalobcami a žalovanou nie je právny vzťah, že ho žalobcovia neosvedčili, a to z dôvodu, že žalobcovia neosvedčili zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenej spoločnosti B., spol. s r.o., v ktorej bola žalovaná konateľkou, a že žalobcovia tiež neosvedčili, že spoločnosti žalovaná škodu (a konkrétnu výšku) spôsobila, zamietol na základe uvedeného návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu, ak žalobcovia neosvedčili existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má spoločnosť B. proti žalovanej, tak neosvedčili ani existenciu právneho vzťahu medzi nimi a žalovanou v zmysle § 135a ods. 5 O.s.p. Čo sa týka tvrdenia odvolacieho súdu, že žalobcovia neosvedčili zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú spoločnosti B., tak odvolací súd obracia význam a znenie ustanovenia § 135a ods. 3 O.s.p. hore nohami, lebo uvedené ustanovenia jednoznačne určuje, kto má preukazovať, či konateľ spoločnosti zodpovedá za škodu. A tým zákonom určeným povinným subjektom na preukázanie danej zodpovednosti, resp. „nezodpovednosti“, je explicitne konateľ spoločnosti. Konateľ je povinný preukázať, že za škodu nezodpovedá. Jeho zodpovednosť za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, a tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len preukázaním liberačného dôvodu uvedeného v § 135a ods. 3 O.s.p. Dôkazné bremeno je na žalovanej, aby preukázala, že za škodu nezodpovedá. Odvolací súd, nevychádzajúc zo žiadneho zákonného ustanovenia, opiera jeden zo svojich dôvodov, prečo zamietol návrh žalobcov, o tvrdenie, že dôkazné bremeno o preukazovaní zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú spoločnosti B. je na žalobcoch. Odvolací súd takýmto svojím tvrdením prekrúca zákonné ustanovenie, vytvára a požaduje od žalobcov povinnosť, ktorá v žiadnom zákone nie je, a takýmto svojím postupom robí svoje rozhodnutie nepreskúmateľné. Čo sa týka tvrdenia odvolacieho súdu, že žalobcovia neosvedčili, že spoločnosti B. žalovaná škodu spôsobila, a nesvedčili ani jej výšku, tak odvolací súd v tomto dôvode zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vôbec nevychádza zo skutočností o škode, ktorú žalovaná spoločnosti B. spôsobila, a ktoré žalobcovia súdu preukázali. Žalovaná vo svojom odvolaní voči uzneseniu i odvolací súd majú evidentný problém vyporiadať sa s pojmom „škoda spôsobená spoločnosti B.“ a s „pojmom náhrada tejto škody“.
Škodou v danou prípade je hmotná ujma bez pochybností vyjadriteľná v peniazoch, ktorá vznikla spoločnosti B., v ktorej mene konala žalovaná. Spoločnosť B. je podnikateľským subjektom, čiže má podnikať a účelom podnikania je dosahovanie zisku. Konateľ je zo zákona povinný postupovať v záujme spoločnosti, ktorej je konateľom, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Žalovaná – konateľka zrejme záujmy spoločnosti B. nepoznala, zrejme jej nebolo známe, že záujmom spoločnosti ako každého podnikateľa je dosahovanie zisku. Zisk možno okrem iného hodnotiť i ako nadobudnutie hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch. Z uvedeného pohľadu možno zisk považovať za protipól škody, resp. hmotnej ujmy. Zisk môže byť vyjadriteľný i ako splatná a uhradená pohľadávka oprávneného – spoločnosti. Opakom zisku z tohto pohľadu je dlh povinného – spoločnosti, t. j. pohľadávka oprávneného – iného subjektu ako povinnej spoločnosti, a berúc do úvahy vyššie uvedené, opakom zisku je škoda – hmotná ujma spredmetnená v dlhu povinnej spoločnosti, čím by mala byť pohľadávka žalobcov, presne špecifikovaná a preukázaná, a súdne vymáhané pohľadávky iných spoločností voči spoločnosti B. vo výške cca 5 mil. slovenských korún? Mala by byť pohľadávka žalobcov voči spoločnosti B. ziskom či iným benefitom? Nijako inak, ako škodou spoločnosti B., sa pohľadávka žalobcov ani nazvať nedá. To len žalovaná a odvolací súd tomu nemôžu prísť na meno. Následkom nehospodárneho konania žalovanej ako konateľky v spoločnosti B. je škoda. Žalovaná – konateľka spoločnosti B. neviedla spoločnosť k dosahovaniu zisku, ale žalovaná viedla spoločnosť k dlhom – čo je jednoznačne škoda. Spoločnosť B. je bez všetkých pochybností oprávnená požadovať od svojej konateľky – žalovanej náhradu takto spôsobenej škody. Že si náhradu škody spoločnosť B. voči žalovanej neuplatňuje, neuplatňovala, vyplýva len z prirodzeného následku skutočnosti že konateľka – žalovaná bola aj zároveň len jedinou spoločníčkou v spoločnosti B.. Avšak to, že sa spoločnosť B. nedomáha náhrady škody, ktorú jej žalovaná spôsobila, nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že náhradu škody voči žalovanej, namiesto spoločnosti B. môžu uplatňovať veritelia spoločnosti B. – žalobcovia vo svojom mene a na svoj účet, keď nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti B.. Aký iný význam by ináč malo ustanovenia § 135a O.s.p. vo vzťahu k veriteľom? Významom tohto ustanovenia je jednoznačne to, že konateľ je plne zodpovedný za konanie svojej spoločnosti, ak sa zodpovednosti nezbaví, a keď viedol spoločnosť tak, že jej spôsobil škodu spredmetnenú v dlhu, ktorý spoločnosť nie je schopná svojím veriteľom splácať, veritelia sú plne oprávnení postihovať takéhoto „dobrého“ konateľa, domáhať sa nárokov na náhradu škody. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že žalovaná spoločnosti B. škodu spôsobila, a výška tejto škody je minimálne 149 633 Sk, s prísl., t. j. výška pohľadávky žalobcov, spoločnosť B. má nárok domáhať sa náhrady tejto škody voči žalovanej – bývalej konateľke, žalobcovia teda jednoznačne preukázali a osvedčili právny vzťah medzi nimi a žalovanou. (5) Na základe uvedeného žalobcovia (dovolatelia) navrhujú, aby dovolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušil alebo zmenil tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.
Žalovaná vo vyjadrení na dovolanie žalobcov uviedla, že absenciu elementárnych predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu a vzniku samotnej škody sa dovolatelia pokúsili v podanom dovolaní odstrániť absurdnou konštrukciou, podľa ktorej nezaplatená pohľadávka dovolateľov sa rovná nedosiahnutý zisk spoločností B. spol. s r. o. = škoda spoločnosti B., spol. s r.o. = zodpovednosť konateľky za škodu spoločnosti B., spol. s r.o., a túto myšlienku v odôvodnení podaného dovolania ďalej rozvíjajú. Táto konštrukcia je tak z hľadiska právneho, ako aj z hľadiska ekonomického a akejkoľvek logickej argumentácie absolútny nezmysel. Ani ten „nedosiahnutý zisk“, ktorý má zakladať zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú spoločnosti B., spol. s r.o., nikde dovolatelia nevyčíslili ani len rádovo. Žalovaná však tvrdí, že žiadna škoda spoločnosti B., spol. s r.o., nevznikla, teda nemôže ani preukázať, že ju nezavinila. Žalobcovia musia najskôr preukázať vznik škody, a to vznik škody na strane materskej spoločnosti B., spol. s r.o., výšku škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou a konečne príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti konateľa a vznikom škody. Až následne má žalovaná možnosť preukázať liberačný dôvod. Žalobcovia však ani náznakom neuniesli dôkazné bremeno, namiesto toho sa v odôvodnení dovolania zaoberajú podivnými konštrukciami o ušlom zisku. Navrhuje, aby najvyšší súd dovolanie žalobcov zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), preskúmal dovolanie žalovaných a zistil, že dovolanie je prípustné podľa ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 O.s.p., a dospel k zisteniu, že dovolanie žalobcov nie je dôvodné.
Obrana žalovanej proti nariadenému predbežnému opatreniu súdom prvého stupňa bola v odvolaní založená na tom, že pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
Z citácie ustanovenia § 74 ods. 1O.s.p. vyplýva, že pred začatím konania môžu byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia nasledovné skutočnosti: 1), ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, 2), ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Súd však môže nariadiť predbežné opatrenie iba v tom prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ (žalobca) bol vecne legitimovaný a taktiež, aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Tieto skutočnosti, rovnako ako potrebu dočasnej úpravy preukazuje navrhovateľ. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb.
Pre obmedzenie výkonu vlastníckeho práva nariadením predbežného opatrenia súdom je potrebné, aby súd mal za preukázané splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Pri vlastnom osvedčovaní nároku súd vychádza zo skutočností preukázaných, či osvedčených žalobcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré skutočnosti ovplyvňujú úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Z návrhu nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby. Nariadeniu predbežného opatrenia nebráni, ak žalobca k návrhu na predbežné opatrenie nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predbežným opatrením postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer. V rámci konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia síce nie je potrebné, aby žalobca svoje tvrdenie aj preukázal, avšak vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy.
Ani samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu (žalovaného), ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
V prejednávanej veci bolo konanie začaté dňa 28. 07. 2008, kedy súdu prvého stupňa bola doručená „poddlžnícka žaloba žalobcov a návrh na vydanie predbežného opatrenia“ (§ 82 ods. 1 O.s.p.). V poddlžníckej žalobe žalobcovia uviedli, že sú veritelia judikovanej pohľadávky vo výške 96 787 Sk s príslušenstvom voči spoločnosti B., spol. s r.o. V exekučnom konaní súdom poverený exekútor žalobcom oznámil, že od dlžníka nevymohol žiadne finančné prostriedky, spoločnosť nevlastní žiadne nehnuteľnosti a ani obchodné podiely, na adrese sídla je neznáma. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia ako veritelia si nemôžu uspokojiť pohľadávku z majetku spoločnosti B., spol. s r.o., pričom z výpisu z obchodného registra zistili, že došlo k prevodu 100% obchodného podielu jediného spoločníka ako aj k zmene konateľa spoločnosti na inú osobu. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti od 09. 06. 2003 do 17. 04. 2007 spoločnosti B., spol. s r.o., bola žalovaná. Žalobcom pohľadávka so splatnosťou 16. 09. 2005 vznikla v čase, keď konateľkou spoločnosti bola žalovaná. Žalovaná je ako bývalá konateľka spoločnosti B., spol. s r.o., v zmysle ustanovení § 135a, § 373 až § 386 Obchodného zákonníka priamo a objektívne zodpovedná. Žalobcovia preto s poukazom na § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatňujú voči žalovanej náhradu škody, ktorá im vznikla porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu voči žalovanej v celkovej výške 149 633 Sk s príslušenstvom.
Žalobcovia ďalej uviedli, že z dôvodu obavy, že by sa žalovaná mohla zbaviť svojho majetku za účelom, aby z neho nemohli byť uspokojení žalovaní, žiadajú o vydanie predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p., v navrhovanom znení.
Vzhľadom na rozdielne závery súdu prvého stupňa a súdu odvolacieho ohľadne splnenia zákonných podmienok pre vydanie predbežného opatrenia proti žalovanej, dovolací súd skúmal správnosť záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého „žalobcovia neosvedčili existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má spoločnosť B., spol. s r.o., proti žalovanej. Neosvedčili ani existenciu takéhoto právneho vzťahu medzi nimi a žalovanou v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, čo zakladalo dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia“.
Dovolací súd nezistil žiaden dôvod, ktorým by dovolatelia v podanom dovolaní spochybnili správnosť úsudku odvolacieho súdu v tom, že žalobcovia neosvedčili danosť práva na náhradu škody voči žalovanej, ako základného predpokladu na vydanie predbežného opatrenia.
Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka (1), konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Podľa ods. 3 cit. ust., konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Porušením uvedených právnych povinností zo strany konateľa vzniká obchodno- právna zodpovednosť, vrátane sankcie v podobe náhrady škody, ktorá tým spoločnosti vznikla a nastupuje ako nepriaznivý dôsledok vzniku sekundárnej povinnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou obchodno-právnou, ktorá sa podrobuje ustanoveniam § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Aj v prípade, ak spoločnosť konateľovi porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, ak napr. preukáže liberačné dôvody v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, liberačné dôvody v zmysle § 374 Obchodného zákonníka.
Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
V prejednávanej veci sa jedná o takýto prípad, keď žalobcovia nároky spoločnosti B., spol. s r.o., na náhradu škody voči žalovanej ako jej bývalej konateľke uplatňujú vo svojom mene a na vlastný účet, ako veritelia tejto spoločnosti, pretože nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti v exekučnom konaní vedenom na majetok spoločnosti B., spol. s r.o.
Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v občianskom zákonníku a predpoklady obchodno-právnej zodpovednosti za škodu v obchodnom zákonníku sú zhodne právnym inštitútom, ktorý je v praxi zásadne dotváraný jednak právnou teóriou, a jednak judikatúrou. V tomto zmysle, či už občiansky, alebo obchodný zákonník výslovne nestanovuje, aké sú predpoklady zodpovednosti za škodu; tieto predpoklady sú preto definované len teóriou a ich obsah je naplňovaný praxou. V prípade zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahov platí špeciálna úprava zodpovednosti za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti (§ 373 Obchodného zákonníka). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasledujúcich sa ďalej rozširuje ustanovením § 757 Obchodného zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom. Pojem zodpovednosti za škodu treba považovať za nepriaznivý právny následok predvídateľný sankčnou zložkou právnej normy, postihujúceho toho, kto porušil primárnu právnu povinnosť. Takýto právny následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti následne vzniká sekundárna povinnosť, ktorú doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť, ktorá je zameraná na reparáciu a prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu. Predpoklady vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej vznikla určitá škoda, a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť musí byť poškodeným preukázané. V občianskom súdnom konaní je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. Medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu ako príčiny a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku, musí byť objektívna existencia príčinnej súvislosti. Otázku príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku.
V návrhu na začatie konania žalobcovia ako pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností uviedli, že spoločnosť B., spol. s r.o., do 17. 04. 2007, dokedy bola žalovaná jej konateľkou, nebola schopná žalobcom zaplatiť celú pohľadávku, dostala sa úmyselne do útlmu a žalobcovia nevylučujú, že za sebou zanechala i ďalších veriteľov. Táto skutočnosť podľa žalobcov svedčí o tom, že žalovaná ako konateľka spoločnosti nevykonávala svoju pôsobnosť hospodárne s odbornou starostlivosťou, ako jej ukladá ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Žalobcovia ako veritelia spoločnosti B., spol. s r.o., majú právo uplatňovať svoju pohľadávku proti žalovanej ako konateľke tejto spoločnosti, pretože sú splnené všetky potrebné podmienky, a to: žalobcovia nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti; žalovaná je za škodu objektívne zodpovedná spoločnosti B., spol. s r.o., v zmysle § 135a a § 373 až § 386 Obchodného zákonníka; žalobcovia si uplatňujú právo na náhradu škody vo vlastnom mene a na vlastný účet; škoda žalobcov nezanikla jej náhradou z dôvodu, že žalobcom nebola nikdy vyplatená.
Žalobcovia tak v žalobnom návrhu a návrhu na vydanie predbežného opatrenia podrobne opísali rozhodujúce skutočnosti, označili dôkazy, ktorých sa dovolávajú, ako aj návrh, čoho sa domáhajú.
Dovolaciemu súdu v štádiu konania, keď predmetom dovolacieho konania je posudzovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, neprislúcha zaoberať sa dôvodmi a dôkazmi vo veci samej, pretože by tým vlastne mohol prejudikovať rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, čo je neprípustné.
Bez akéhokoľvek náznaku k dokazovaniu v sporovom konaní vo veci samej, je tak potrebné v dovolacom konaní posúdiť, či žalobcovia v konaní o nariadení predbežného opatrenia osvedčili danosť práva tak, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. Žalobcovia ako podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má predbežná ochrana poskytnúť uviedli, že žalovaná v čase, keď bola jedinou konateľkou spoločnosti B., spol. s r.o., im uvedená spoločnosť nezaplatila záväzok z obchodného styku, a ich pohľadávky nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti ani v exekučnom konaní.
Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
Citované ustanovenie tak umožňuje uplatňovať nároky veriteľov proti spoločnosti ako dlžníkovi, voči jej konateľom vo svojom mene a na vlastný účet, ak nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, pričom tieto nároky veriteľov spoločnosti dlžníka voči jej konateľom nezanikajú, ani v prípade, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Základným predpokladom pre uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom zo strany veriteľa spoločnosti je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vymedzuje základné povinnosti konateľov voči spoločnosti tak, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov, alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Ustanovenie § 135a a ods. 2 Obchodného zákonníka vymedzuje zodpovednosť konateľov za porušenie povinností pri výkone ich pôsobnosti tak, že sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje na akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ako prejavu vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v aktívnom konaní, alebo v opomenutí konať, v prípade, ak existovala povinnosť určitým spôsobom konať. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv. generálneho deliktu, keď každé protiprávne konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom.
Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázaná. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu.
V prejednávanej veci nárok spoločnosti B., spol. s r.o., na náhradu škody voči žalovanej, ako jej bývalej konateľke uplatnili v súdnom konaní vo svojom mene a na vlastný účet žalobcovia ako veritelia tejto spoločnosti (§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka), spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.
Dovolací súd vychádzajúc zo všeobecných predpokladov pre priznanie náhrady škody v občianskom súdnom konaní, je na rozdiel od dovolateľov toho názoru, že aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľke (§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka) uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, dôkazné bremeno o protiprávnosti úkonu konateľa, ktorý spoločnosti škodu spôsobil je na žalobcovi, ktorý je veriteľom spoločnosti, ktorá je jeho dlžníkom.
Nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom sa v prípade uplatnenia takéhoto nároku veriteľom spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet modifikuje len v tom, že takýto záväzok môže zaniknúť z dôvodov predpokladaných zákonom, teda plnením buď spoločnosti ako poškodenému, alebo plnením veriteľovi spoločnosti dlžníka.
Aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o porušení povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanej konateľke, porušením jej povinnosti konateľa spoločnosti.
Žalobcovia, či už v samotnom žalobnom návrhu, alebo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedli, aký určitý skutok mal byť tým protiprávnym úkonom žalovanej, ktorý spoločnosti B., spol. s r.o., škodu spôsobil.
Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone ne svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
V prípade, ak spoločnosť alebo veritelia spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu škody, proti konateľom spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich pôsobnosti, je v súdnom konaní úlohou žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného konateľa za protiprávny úkon. V posudzovanej veci sa konanie začalo na návrh, ktorý má mimo iného obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Dôkazné bremeno v spore o zodpovednosti žalovanej konateľky za vznik škody spoločnosti B., spol. s r.o., prislúcha žalobcom.
Žalovaný konateľ sa môže zbaviť povinnosti na náhradu škody, ak preukáže, že k porušeniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 373 Obchodného zákonníka), alebo, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti; konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (§ 135a ods. 3 Obchodného zákonníka). Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou obchodno-právnou, ktorá sa spravuje ustanovením § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom táto zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, takže pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie. Konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, len, keď preukáže vyššie uvedené liberačné dôvody a dôkazné bremeno, že za škodu spôsobenú spoločnosti nezodpovedá prislúcha konateľovi. Pri nárokoch spoločnosti na náhradu škody voči konateľom je povinnosťou preukazovať konateľom porušenie ich povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Nároky uplatňuje buď poškodená spoločnosť; alebo vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, alebo, ak bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti na náhradu škody voči konateľom správca konkurznej podstaty.
V prípade uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľom v súdnom konaní je irelevantné, kto žalobu podal, povinnosť preukazovať konateľom porušenie ich povinností stíha toho, kto žalobný návrh na súd podal.
Návrh na nariadenia predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej (§ 75 ods. 2) O.s.p.).
V prejednávanej veci žalobcovia v žalobnom návrhu a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pri opísaní rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia chronologicky uviedli skutočnosti, na základe ktorých sú veriteľmi spoločnosti B., spol. s r.o., ktorej konateľkou bola v čase vzniku pohľadávok žalovaná. Ďalej uviedli, že ich pohľadávky neboli zatiaľ vymožené ani v prebiehajúcom exekučnom konaní z majetku spoločnosti B., spol. s r.o.
Logickým výkladom ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka možno dospieť k záveru, že ide o čiastočný zákonný prechod nároku na náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom, keď právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom priznáva aj veriteľovi. Náhradu škody si však veriteľ uplatňuje vo vlastnom mene a na vlastný účet, teda veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody bez toho, aby mu nejaká škoda vznikla, a v konaní uplatňuje tú škodu, ktorá vznikla spoločnosti. Základným predpokladom pre uplatnenie nároku veriteľom je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
V prejednávanej veci žalobcovia dôkazné bremeno, že majú pohľadávku, ktorá je exekučným titulom voči spoločnosti uniesli, v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedli, že exekútor im v exekučnom konaní voči spoločnosti oznámil, že spoločnosť nevlastní nehnuteľnosti a ani obchodné podiely v iných spoločnostiach, a spoločnosť je na adrese jej sídla neznáma. Aj v prípade, ak by uvedené zistenie exekútora bolo pravdivé, bez ďalšieho neznamená, že spoločnosť majetok nemá. Dôkazné bremeno o nedostatku majetku spoločnosti je na veriteľoch, ktoré bremeno, by mali v konaní preukazovať, či už zastavením exekučného konania pre nedostatok majetku spoločnosti, zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločnosti, prípadne inými zákonnými dôvodmi, že spoločnosť fakticky a právne majetok nemá.
Nariadenie predbežného opatrenia v konaní o žalobe obsahujúcej tvrdenie, že konateľ spoločnosti porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti (§ 135a ods. 2 Obchodného zákonníka), prichádza do úvahy za splnenia predpokladov, ak je overené vykonaním dôkazov, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti (§ 135a ods. 5, veta prvá Obchodného zákonníka), a ďalej, ak sú overené predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka: a) vznik škody, b) porušenie povinností konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, keďže zákon porušenie povinnosti predpokladá, c) príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobcovia ako veritelia spoločnosti dôvodnosť vydania predbežného opatrenia voči žalovanej konateľke s uvedením podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má predbežná ochrana poskytnúť neosvedčili.
Je mimo pochýb, že v konaniach o nárokoch spoločnosti voči konateľom, ak nároky spoločnosti na súde uplatňuje na súde vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, je nariadenie predbežného opatrenia voči správcovi, je, ak nie celkom nemožné tak, tak aspoň problematické.
V prejednávanej veci však žalobcovia zatiaľ neosvedčili ani základný hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti na náhradu škody voči žalovanej konateľke, a to nemožnosť uspokojenia ich pohľadávky z majetku spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že dovolacie dôvody nie sú dané a keďže nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, dovolanie podľa § 243b ods. 1 a 4 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov predbežného opatrenia v dovolacom konaní rozhodne súd prvého stupňa (§ 145 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. februára 2009
JUDr. Štefan Š a t k a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.